Štát kvôli RegioJetu ruší vlaky InterCity, jazdili od roku 1993

Najrýchlejšie vlaky štátneho dopravcu majú prestať jazdiť v polovici januára.
Majiteľ RegioJetu Radim Jančura dosiahol na Slovensku úspech, v aký možno spočiatku ani sám neveril. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) po jeho nátlaku ruší expresy InterCity, ktoré sú jej najrýchlejšími spojmi medzi Košicami a Bratislavou.
„Železničná spoločnosť Slovensko od 18. januára 2016 zastaví prevádzku InterCity vlakov. Rozhodol o tom v piatok 4. decembra manažment spoločnosti,“ oznámila spoločnosť.
Vlaky InterCity jazdia od mája 1993 a až doteraz boli najväčšou pýchou štátnych železníc. Pre RegioJet zároveň predstavovali hlavnú konkurenciu na trase do Košíc.
Vzdialenosť medzi najväčšími slovenskými mestami prekonávali za rovnaký čas, zákazníkom poskytovali podobné služby a počas špičky jazdili za porovnateľné, alebo len o niečo vyššie ceny ako český súkromník.
[poll id=“168″]
RegioJet však upozorňoval na to, že ZSSK ich nedovolene dotuje, a žiadal ministra dopravy Jána Počiatka, aby zasiahol. V opačnom prípade hrozil zastavením svojich vlakov a odchodom z tejto najdôležitejšej slovenskej linky.
„Nemôžeme úspešne podnikať v prostredí, kde nie sú rešpektované zákony a kde štátom vlastnený dopravca robí všetko pre to, aby nás z trhu vyštval,“ sťažoval sa Jančura.
Minister Počiatek už včera pripustil, že vlaky InterCity nechá zrušiť. „Je z môjho pohľadu veľmi pravdepodobné, že z našej pozície ustúpime a vytvoríme tak ešte väčší priestor pre RegioJet, aby prevádzkoval túto službu,“ povedal v parlamente počas Hodiny otázok.

Sú stratové
ZSSK vysvetľuje koniec svojich expresov ekonomickými výsledkami – vlaky InterCity v posledných rokoch prevádzkovala bez štátnych dotácií, dlhodobo však boli v strate. „Nedokážeme naplniť očakávania akcionára na rok 2016 a vymazať stratu, ktorú tieto vlaky produkujú,“ oznámila firma.
Štátny dopravca síce túto stratu dlhodobo znižoval (vlani na 1,7 milióna eur), príchod RegioJetu však tento trend zastavil. „Nie sme schopní dostať tieto vlaky do kladných čísiel,“ uviedol Pavol Gábor, generálny riaditeľ ZSSK.

Dopravca podľa svojho vyjadrenia použije vozne aj personál z IC vlakov na „zlepšenie úrovne a služieb v rýchlikoch na rôznych linkách v rámci Slovenska“.
„Na trase medzi Bratislavou a Košicami aj naďalej vypravujeme bežné rýchliky na objednávku štátu, ktoré jazdia každé dve hodiny v oboch smeroch, a na kratších úsekoch aj regionálne vlaky,“ dodala ZSSK.
RegioJet: budeme posilňovať
Pre RegioJet sa najnovším Počiatkovým rozhodnutím rapídne mení situácia. Ešte pred dvomi týždňami sa tváril, že na linke do Košíc definitívne končí.
„Dnes je stopercentne isté, že z trate Bratislava – Košice odchádzame. Teraz len riešime, kedy a čo urobíme so zamestnancami. Väčšinu z nich by sme chceli použiť na trasách do Prahy,“ povedal vtedy Jančura pre Hospodárske noviny.
V súčasnosti, naopak, hovorí o posilňovaní svojich spojov. RegioJet začal pôvodne na linke do Košíc s tromi pármi vlakov denne, po niekoľkých mesiacoch pridal aj nočný spoj.
Jeho súpravy však v poslednom čase jazdili len so šiestimi vozňami. To by sa v dohľadnom čase malo zmeniť.
„Momentálne sa pripravujeme na prevádzku až 13-vozňových súprav. Chceme, aby bola cestujúcim ponúknutá viac než dvojnásobná kapacita oproti tomu, čo doposiaľ na tejto trati ponúkali komerčné vlaky oboch dopravcov dokopy,“ oznámil RegioJet.
Český súkromník však okrem toho ešte v lete avizoval, že by od polovice decembra mohol rovno zdvojnásobiť počet svojich spojov a cez deň jazdiť každé tri hodiny.
Nateraz však plánuje zostať pri súčasnom objeme. Podľa nového cestovného poriadku dokonca zastavil aj svoj nočný spoj.
Čo bude ďalej, je otázka. Vypravovať nové spoje je totiž pre dopravcu podstatne nákladnejšie než pridávať vozne.
„My sme si pre rok 2016 nechali na tejto trati rezervovať kapacitu pre celkovo šesť párov vlakov. Či ich začneme prevádzkovať ale v tejto chvíli povedať neviem,“ reagoval hovorca firmy Aleš Ondrůj.

Hlavne sa však RegioJetu otvára cesta k postupnému zdražovaniu.
Po svojom príchode v decembri 2014 totiž začal jazdiť za dampingové ceny, ktoré sa začínajú na trase Košice – Bratislava na deviatich eurách. Lenže aj pre tieto nízke ceny zrejme vykáže tento rok výraznú stratu, ktorú ešte v júni odhadol na štyri milióny eur.
Jančura pritom dlhodobo tvrdí, že primeraná cena najlacnejších lístkov by mala byť 13,30 eura, tú dnes pýta len počas špičky.
„Chceme byť o štvrtinu lacnejší, než sú klasické rýchliky, ktoré stoja necelých devätnásť eur,“ vyhlasoval pred rokom Jančura.
Smútok v ZSSK
Naopak, pre štátneho dopravcu znamená najnovšie Počiatkovo rozhodnutie citeľnú ranu. Vlaky InterCity síce tvorili len minimum jeho obratu, ich prevádzka však bola vecou prestíže.
ZSSK prostredníctvom nich dokazovala, že je schopná vypravovať súpravy, ktoré môžu uspokojiť aj náročnejších cestujúcich.
Keď vlani RegioJet oznámil, že vstupuje na trať medzi Bratislavou a Košicami, štátna železničná spoločnosť to zobrala ako výzvu.
V deň príchodu konkurencie zaviedla napríklad „plávajúce ceny“ lístkov, ktoré sa odvíjajú od obdobia rezervácie. Pridala luxusnú triedu 1 plus, kde má cestujúci v cene trojchodové menu, a nechala si urobiť aj špeciálne detské vozne.
„Vlaky InterCity sú náš dlhodobý projekt, ktorý chceme ďalej rozvíjať,“ opakoval šéf firmy Gábor.
ZSSK síce nepopierala, že príchod RegioJetu ju pripravil o značnú časť cestujúcich. Jej zástupcovia však zároveň zdôrazňovali, že sa budú vedieť dostať do čiernych čísel.
„Urobili sme všetky možné opatrenia na zlepšenie ekonomiky a súčasne sme priniesli skvalitnenie služieb cestujúcim. Napriek tomu končíme, pretože sme zodpovední manažéri a nemôžeme sa správať nehospodárne. K životu v konkurenčnom prostredí patria aj nepríjemné rozhodnutia,“ hovorí dnes Gábor.
Prekvapivý ústup
Aj pre tieto súvislosti je Počiatkov ústup pred Jančurom značne prekvapivý.
Vláda Roberta Fica sa totiž doteraz s RegioJetom príliš nekamarátila. Dlhodobo napríklad odmietala Jančurovu žiadosť, aby ho odškodnila za Ficove zľavy – pre ne prichádzal o väčšinu študentov a dôchodcov, ktorí jazdia štátnymi rýchlikmi.
Navyše Počiatek mohol zvoliť aj kompromisné riešenie. Do úvahy napríklad prichádzal scenár, v ktorom by štátne expresy InterCity jazdili len v piatok a v sobotu – teda počas takzvaných silných dní, keď je dostatočný dopyt pre oboch dopravcov.
Okrem toho mohol nariadiť manažérom ZSSK, aby svoje ceny zvýšili, a tým zabránili špekuláciám, že prevádzku IC vlakov kryjú zo štátnych dotácií. „My nemôžeme zakázať štátnemu dopravcovi, aby podnikal. Poukazujeme len na to, že ako dominantný hráč musí byť v zisku,“ hovoril Jančura.

O tom, čo nakoniec Počiatka viedlo k rozhodnutiu IC vlaky úplne zrušiť, sa dá len špekulovať.
Jedným z vysvetlení, ktoré sa ponúka, sú blížiace sa voľby. „Minister zastupuje akcionára, teda štát a ako taký by nemal pripustiť hospodárenie IC vlakov so stratou. Na tejto skutočnosti by si opozícia v predvolebnom čase zgustla,“ poznamenáva bývalý šéf ZSSK Pavel Kravec.
Okrem toho si Počiatek nemohol byť istý ani tým, čo by mohol vyparatiť Jančura, ktorý už ukázal, že je schopný takmer všetkého.
Český podnikateľ si napríklad vlani v decembri zaplatil bilbordy, na ktorých vybraných krajských politikov označil za ľudí zodpovedných za korupciu.
V tomto prípade pritom šlo „len“ o fakt, že dočasne nedostal licenciu na autobusovú linku do Nitry a Banskej Bystrice, čo bol podstatne skromnejší projekt než vlaky na najdôležitejšej slovenskej trati.
„Ja si to vysvetľujem tak, že ministerstvo dopravy sa rozhodlo rešpektovať zákon. Navyše je tu politická otázka, či má štát prevádzkovať nejakú službu so stratou, keď ju dokáže na vlastné riziko prevádzkovať súkromník?“ pýta sa Jančura.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].