Denník N

Za neodkúpenie štadióna žalujeme štát o 44 miliónov eur. Všetko, čo vysúdime, dám na charitu, tvrdí Kmotrík

Ivan Kmotrík. Foto N - Tomáš Benedikovič
Ivan Kmotrík. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Kmotrík za socializmu spoznával zákonitosti trhu vekslovaním západonemeckých mariek a neskôr vybudoval veľkú biznisovú skupinu aj s pomocou kontaktov na politikov a štátnych zákaziek. Pred takmer tromi rokmi zažil vo svojom dlho stabilnom podnikaní nemalé otrasy. Nová vláda mu odriekla odkúpenie jeho bratislavského futbalového štadióna a pohrozila mu odňatím dotácie, ktorú naň získal. Po začiatku koronakrízy predal aj svoju skalickú nemocnicu a polovičný podiel v spoločnosti Infra Services, ktorá je servisnou firmou bratislavských vodární.

Vtedy dokonca hovoril, že sa pomaly z biznisu úplne stiahne a vie si predstaviť predaj všetkého okrem najúspešnejšej firmy – výrobcu obalov Grafobal. Napokon odvtedy predal iba televíziu TA3 a jeho kľúčovým firmám nielen v obaloch, ale aj tlačiarenstve sa počas koronakrízy zisky dokonca výrazne zvýšili.

S Denníkom E hovorí o tom, aké má v biznise nové plány, ale aj o tom, ako sa so štátom ďalej sporí o štadión a ako jeho firmy prechádzajú obdobím veľkého zdražovania.

Ďalej sa dočítate o tom:

  • prečo stále nevie, či si futbalový Slovan nechá alebo ho predá;
  • ako sa obáva toho, že by Rusko mohlo znárodniť jeho tamojšiu rostovskú obalovú fabriku;
  • prečo stále verí, že svojho senického výrobcu svietidiel zachráni, aj keď už dlhšie kopí dlhy a vysoké straty;
  • prečo stále verí distribúcii potrieb pre stánkové siete, aj keď predaj novín postupne klesá;
  • ako už veľa nepoľuje a zver skôr iba fotí;
  • čo hovorí na dohady, že práve on stojí za aktivitami Marcela Slávika, ktorý komplikuje uskutočnenie mnohých investícií v priemysle i realitách.

Nabrali ste po vylepšení profitov vašich firiem novú chuť do biznisu alebo stále platí, že budete firmy predávať?

Pred dvoma rokmi som povedal to, čo hovorím stále. Teoreticky je na predaj všetko, ak nájdete dobrého kupca, a to platí aj dnes. To však neznamená, že sa plánujem stiahnuť z biznisu.

Prečo ste predali televíziu TA3, keď majetní muži domáceho biznisu sa práve prostredníctvom médií snažia získať aj vplyv na politiku?

TA3 bola investícia ako každá iná. Politika v tom nikdy nehrala žiadnu rolu. A predali sme ju investorovi, ktorý má chuť, odhodlanie aj zdroje posúvať ju ďalej. Pre nás to bola normálna podnikateľská aktivita. (TA3 Kmotrík predal českému podnikateľovi Michalovi Voráčkovi, ktorý má na Slovensku blízko k denníku Pravda a Parlamentným listom – pozn. red.)

Rokujete aktuálne o predaji niektorej zo svojich firiem?

Nič také, čo by stálo za zmienku, nie je aktuálne. Navyše, ja nikdy na takéto otázky neodpovedám.

Pre štadión žaluje štát

Iste vášmu biznisu prospieva aj to, že sa zatiaľ nenapĺňa ani hrozba terajšej vlády spred dvoch rokov. Vtedy vyhlásila, že od vás nielenže neodkúpi späť novopostavený bratislavský národný futbalový štadión, ale že bude zaň chcieť späť aj dotáciu 27 miliónov eur. Vďaka čomu táto hrozba pominula? Uzavreli ste s vládou dohodu, aby od tohto kroku ustúpila? Alebo sa stále tejto hrozby obávate a na jej odvrátení ďalej pracujú vaši právnici?

Táto vec je už iba v rukách právnikov. Náš právny tím je presvedčený, že máme zásadné argumenty v náš prospech. Nikdy sme sa nechceli so štátom súdiť, ale boli sme do toho prinútení. Tak nech teda rozhodnú súdy. Najsmutnejšie na tom je, že iným, s ktorými vláda problém nemá, ich obnovu štadiónov štát zadotoval v oveľa väčšej miere ako nám. Niektorým dotácia vykryla až 60 percent, no nám iba štvrtinu, lebo štadión nás celkovo stál vyše sto miliónov eur. A to sme ho stavali veľmi efektívne. Podľa jednej medzinárodnej štúdie nižšie náklady na jedno sedadlo dosiahli iba na štadióne v indonézskej Jakarte.

Po vládnej hrozbe spätného odňatia dotácie na štadión ste museli narýchlo vyplatiť z jeho výstavby všetky banky a to vaše finančné rezervy stenčilo. Ako to obmedzilo vaše rozvojové plány? Lebo fakt je, že za posledné roky ste žiadnu ďalšiu väčšiu firmu do skupiny neprikúpili.

Tieto veci spolu nesúvisia, ale je pravda, že postup štátu nás v tomto zmysle poškodil.

Vy sám v tomto spore žalujete štát aj o náhradu škody alebo sa na súde bránite iba proti odňatiu 27-miliónovej dotácie?

Toto riešia naši právnici, ale v zásade jednou žalobou sa iba bránime proti vráteniu dotácie a druhou žalobou si žiadame od štátu aj škodu, ktorú nám spôsobil odstúpením od pôvodných dohôd.

O akú sumu presne žalujete štát?

Ide o zhruba 44 miliónov eur. No hneď chcem povedať aj to, že keby sme od štátu čokoľvek vysúdili, tak si tie peniaze nepichnem do vlastného vrecka. Dám ich všetky na charitu či postihnuté deti. Ja z toho nepotrebujem ani euro.

Nemali by ste sa na tento spor o štadión pozerať aj tak, že vaše škody sú iba istou daňou či protihodnotou za to, že v 90. rokoch ste od mečiarovských vlád privatizovali firmy dosť výhodne a aj neskôr ste získavali od štátu mnohé zákazky od tlačenia kníh pre školy až po stráženie hranice s Ukrajinou vašimi vrtuľníkmi?

Ako som povedal, vysúdené peniaze nechcem pre seba. Ale omyl je

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Firmy

Futbal

Rozhovory

Ekonomika, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie