Zdražovanie nás vyrušuje viac ako vojna, vysokú infláciu vidíme aj tam, kde ceny rástli najmenej, ukázal prieskum Ipsosu

Obyvatelia Slovenska majú z inflácie väčší strach ako z vojny a ich obavy z rastu cien sú nadpriemerné aj v medzinárodnom porovnaní. Okrem potravín sa pocit, že všetko zdraželo, pretavil aj do niektorých položiek, ktorých ceny sa v skutočnosti pohli najmenej, vyplýva z exkluzívnych dát, ktoré Denníku N poskytla agentúra Ipsos.

Najväčšie zdraženie za posledný rok respondenti pociťovali na potravinách a nealkoholických nápojoch, sú to položky, ktorých sa inflácia skutočne týka najviac. Okrem toho ľudia vnímajú zdraženie aj za stravovanie a ubytovanie, ako aj bývanie a energie.

Medziročná inflácia sa v októbri vyšplhala na 14,9 percenta, kým pred rokom o takomto čase rástli ceny 1,6-percentným tempom. Až 44 percent výdavkov domácností tvoria náklady na bývanie a potraviny, preto ich zdražovanie ľudia cítia najvýraznejšie a najviac sa obávajú ďalšieho rastu cien práve týchto kategórií.

Slováci však nevnímajú zdražovanie len racionálne, ale aj emocionálne. Napríklad tri štvrtiny opýtaných si myslia, že sa zvýšili ich výdavky za zdravotníctvo, či oblečenie a obuv – tieto kategórie pritom draželi pomalšie, než bola celková úroveň inflácie. V oblasti zdravotnej starostlivosti sú ceny medziročne vyššie o 6 percent. Napriek nízkej, 4-percentnej inflácii respondenti subjektívne vnímali aj zdražovanie obuvi a textilu.

„Príčinou je na jednej strane nevyhnutnosť výdavkov v oblasti zdravotníctva a zároveň minutie rozpočtu na zvýšené ceny v iných kategóriách a tým pokles kúpyschopnosti v kategórii obuv a textil,“ vysvetľuje Jakub Hankovský z agentúry Ipsos.

Viac ako tri štvrtiny opýtaných – 84 percent – zároveň tvrdia, že vnímajú nárast cien energií, a tieto ceny považujú za oveľa vyššie než pred rokom. Informácie pochádzajú z dát, ktoré agentúra od reprezentatívnej vzorky 1000 ľudí získala počas posledného septembrového týždňa. Väčšinu ľudí však zvýšenie zálohových platieb ešte len čaká, keďže regulované ceny sa menia až v januári. Slovenské ceny elektriny a plynu sa tento rok s výnimkou zálohových platieb za teplo, ktoré stúpli v priemere o 6 percent, nemenili. Ani od januára domácnosti nečaká dramatický nárast, keďže cena elektriny sa nezmení vôbec a ceny plynu a tepla stúpnu o 15 percent.

Tretina ľudí už na energiách viac neušetrí

Len pätina Slovákov hovorí, že je ich finančná situácia dobrá; vyše 40 percent ju hodnotí negatívne. Väčšina už v reakcii na infláciu zmenila svoje výdavky a uvedomuje si zbytočné náklady. Šetria zväčša na stravovaní mimo domu a striedmejší sú aj pri online nakupovaní. Prieskum Ipsosu tento trend potvrdzuje, keďže vyše 60 percent respondentov plánuje šetriť aj v budúcich mesiacoch. Najväčší podiel z nich sa chystá znížiť výdavky aj na vybavenie bytu a opravy, kultúru, rekreáciu, oblečenie či alkohol a tabak. Takmer tretina hovorí, že na energiách a bývaní už viac ušetriť nedokáže, a to isté platí pre zdravotnú starostlivosť a dopravu.

Svoju súčasnú situáciu hodnotia zle hlavne ľudia, ktorí zarábajú menej ako 1200 eur, čo môžu byť podľa analýzy portálu Platy.sk z minulého roka aj tri štvrtiny Slovákov. Sú to najmä respondenti v preddôchodkovom veku.

Drvivá väčšina respondentov očakáva, že v najbližšom polroku sa ich finančná situácia buď nezlepší, alebo dokonca zhorší, a len 14 percent počíta s jej zlepšením. Inflácia by mala podľa NBS vrcholiť už na začiatku budúceho roka, a to nad 20 percentami. Potom by mala postupne klesať. Prudký nárast cien a úrokových sadzieb po rokoch nízkej inflácie a uvoľnenej menovej politiky však priniesli na Slovensku do očakávaní budúcnosti hlboký pesimizmus.

Aj keď obavy z inflácie sú na Slovensku väčšie, než je medzinárodný priemer, o stratu zamestnania sa slovenskí respondenti báli podpriemerne. Je to v súlade s realitou: súčasná miera nezamestnanosti je len zhruba 6 percent a ani NBS neočakáva v dohľadnej budúcnosti výraznejší nárast nezamestnanosti.

Väčšina ľudí má zlý pocit nielen z vlastných zvýšených výdavkov, ale aj z toho, ako sa darí Slovensku. Dve tretiny ľudí hodnotia ekonomiku ako slabú a neveria, že sa to v najbližších mesiacoch zlepší.