Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Je 1,7 miliardy eur za obchvat dobrá cena? Nevedno, štát tají, čo presne kupuje

Minister dopravy Ján Počiatek (vpravo) a jeho štátny tajomník, Viktor Stromček, v pondelok oznámili, ako to vidia ďalej s najväčšou zákazkou vlády Smeru. Nemajú problém uzatvoriť ju aj tesne pred voľbami. Foto – TASR
Minister dopravy Ján Počiatek (vpravo) a jeho štátny tajomník, Viktor Stromček, v pondelok oznámili, ako to vidia ďalej s najväčšou zákazkou vlády Smeru. Nemajú problém uzatvoriť ju aj tesne pred voľbami. Foto – TASR

Ponuky v tendri na obchvat Bratislavy sú nižšie ako pôvodný odhad, zmenilo sa však aj zadanie.

Nová pohodlná diaľnica okolo Bratislavy aj s jej napojením na Dunajskú Stredu má daňových poplatníkov vyjsť na približne 1,7 miliardy eur.

Súťaž

  • O stavbu 59 km pri Bratislave aj s jej napojením na Dunajskú Stredu súťažili štyri konzorciá okolo firiem Vinci, Cintra, Hochtief a Strabag.
  • Najnižšiu cenu prinieslo konzorcium pod vedením španielskej stavebnej firmy Cintra. Na našom trhu doposiaľ veľké zákazky nerobila. Pôsobí v Kanade, Chile, Írsku, Spojených štátoch, Portugalsku a, samozrejme, v Španielsku. Momentálne prevádzkuje podľa Wikipédie 23 diaľnic v celkovej dĺžke takmer 3-tisíc kilometrov.
  • V konzorciu dopĺňa firmu Cintra rakúsky Porr a investičný fond Macquarie Capital Group. Spoločne núkajú, že obchvat postavia a budú sa oň 30 rokov starať výmenou za ročnú splátku v hodnote 56,72 miliónov eur. Počas 30 rokov by tak víťazovi štát vyplatil odhadom 1,7 miliardy eur. Úroky sa však časom môžu meniť. 
  • Druhú najnižšiu ponuku prinieslo konzorcium okolo Vinci s ročnou splátkou 69,01 milióna eur, nasleduje Hochtief so splátkou 76,78 milióna eur a napokon Strabag s cenou 91,04 milióna eur. 

To je cena, za ktorú núka autostrádu pre štát postaviť konzorcium firiem Cintra, Porr a investičného fondu Macquarie Capital Group. S touto cenou sa nominovalo na víťazstvo, keďže zvyšní traja záujemcovia boli drahší. Informoval o tom v pondelok minister dopravy Ján Počiatek.

„Súťaž vygenerovala výrazne lepšie ceny, ako sa očakávalo,“ skonštatoval minister. Bola to pritom vláda Smeru, ktorá chcela nedávno odvolávať Jána Figeľa z postu podpredsedu Národnej rady, pretože lacno staval diaľnice.

V prípade obchvatu podliezol víťaz z tendra pôvodné predpoklady takmer trojnásobne. Rátalo sa totiž, že autostráda môže vyjsť aj na vyše 4 miliardy eur.

Môže to mať aj logické vysvetlenie.

Diaľnica, ktorú stavbári v Počiatkovej súťaži naceňovali, je už celkom iná než tá, s ktorou sa rátalo v pôvodných prepočtoch.

Jazdné pruhy preriedili

Čo sa stalo? Napríklad na mnohých miestach, kde mala mať cesta šesť pruhov, sú zrazu už len štyri.

„Teraz už ministerstvo s výnimkou mimoúrovňových križovatiek počíta so štvorpruhom,“ napísal nedávno bývalý Figeľov šéf stratégie na ministerstve dopravy a aktuálne analytik INEKO Ján Kovalčík na portáli etrend.sk.

Takto štát nakreslil 59 nových kilometrov diaľnice D4 okolo Bratislavy aj s napojením na Dunajskú Stredu, R7.
Takto štát nakreslil 59 nových kilometrov diaľnice D4 okolo Bratislavy aj s napojením na Dunajskú Stredu, R7.

Presné detailné údaje o nových požiadavkách na obchvat sú však naďalej tajné. Len niekoľko ľudí na ministerstve dopravy a súťažiaci stavbári tak dnes reálne vedia, čo si vlastne štát plánuje objednať.

Bez týchto informácií nie je možné jasne posúdiť, či je diaľnica za ponúkanú cenu pre štát výhodná.

V každom prípade by mal teraz nasledovať vládny prepočet, ktorý porovná náklady na vytendrovanú PPP verziu diaľnice a odhad nákladov, za ktoré by diaľnicu postavil a spravoval štát.

Zákon hovorí, že PPP kontrakt smie vláda podpísať, ak takýto prepočet odobrí aj ministerstvo financií.

Zmenili sa úroky?

V sume 56 miliónov eur ročných splátok sú už aj úroky, za ktoré si na diaľnicu víťaz požičia, ako aj 30-ročná prevádzka a údržba autostrády. Výsledná cena je sumár splátok, ktoré bude za služby stavbárov splácať štát. Tento systém sa volá PPP.

Veľký podiel na konečnej sume tak majú úroky z úverov, ktoré si na diaľnicu víťaz zoberie. Keďže v poslednom roku úroky na trhu klesli, tendrovú cenu to oproti starším odhadom prirodzene stlačilo.

Všeobecne však platí, že súkromník si požičiava drahšie než dôveryhodnejší dlžník – štát. Stavať za štátne by tak malo byť lacnejšie. Výhodou PPP zasa je, že môže byť rýchlejšie a stavba efektívnejšia, ako keby ju realizoval štát.

Čo presne však stojí za cenovým odskokom medzi najlacnejším v tendri a vyše štvormiliardovým pôvodným odhadom v tomto PPP, sa máme pýtať toho, kto tento odhad robil na tlačovke ministerstva dopravy. Odhad robili štátom vybraní poradcovia. Teraz mu zrejme tí istí radcovia budú asistovať s analyzovaním ponúk, ktoré ministerstvo dopravy na obchvat dostalo, a pri ďalších krokoch v príprave projektu na jeho ceste na odsúhlasenie vláde.

Bude aj menší obchvat prázdny?

Nech už by bola cena za obchvat akákoľvek, dopravu v Bratislave zrejme odľahčí málo. Doteraz známe odhady hovoria, že na obchvat vzdialený od centra sa presunie len minimum áut.

„Len 17 percent áut prechádza cez Bratislavu. Tento tranzit sa delí na dva prúdy. Z nich 9 percent smeruje na Maďarsko a Rakúsko. Zvyšných 8 percent ide do Česka. Keďže nový projekt nezahŕňa ešte tunel Karpaty, kým sa postaví ten, obchvat odkloní iba 9 percent dopravy z hlavného mesta,“ povedal pred časom bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák.

Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček naznačuje, že má aktuálne dáta, ktoré hovoria niečo iné, no nemôže ich zverejniť, kým prebieha súťaž stavbárov.

Tajomník tiež zvykne argumentovať, že štátne peniaze na stavbu nie sú, eurofondy sa na ňu dajú použiť len ťažko a chceme z nich stavať iné projekty. Hovorí o tom, že diaľnicu treba, pretože zápchy v ranných a poobedňajších špičkách sú neúnosné.

V samotnej analýze, ktorú pripravili poradcovia ministerstva dopravy pred pár mesiacmi a ktorá posudzovala pôvodné plány autostrády, sa píše, že Prístavný most aj s obchvatom skolabuje.

Najnovšie to vyzerá tak, že všetky údaje – aj o tom, či obchvat vôbec potrebujeme a je hodný čo i len eura – môže verejnosť uvidieť v januári. Vtedy by ministerstvo dopravy investíciu rado aj uzatvorilo.

Kým sa rozhoduje o tom, ako ďalej s obchvatom a či teda bude, v plnom prúde sa vykupujú pozemky pod plánovanú autostrádu. Má sa na ne minúť takmer 300 miliónov eur a viacero takýchto parciel vlastnia ľudia, ktorí sú známi z obchodovania s pozemkami pod budúcou automobilkou Jaguar pri Nitre.

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Zdieľať

13. dôchodok by v Smere chceli vyplácať namiesto vianočného už tento rok. Na 13. dôchodok by mali mať nárok aj seniori, ktorí žijú v zahraničí, tvrdí Richter. „Je to potrebné. Je tu veľmi veľa dôchodcov, ktorí sú na to odkázaní,“ povedal.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať