Obhajca kapitalizmu: Žiadny iný systém nebol taký úspešný v boji proti chudobe
Kapitalizmus nepoľudštilo ľavicové hnutie brojace za lepšie podmienky. Do svojej dnešnej podoby sa vypracoval evolučne vďaka pravidlám konkurencie, hovorí okrem iného nemecký historik, sociológ a propagátor voľného trhu Rainer Zitelmann. Na Slovensku mu tento rok vyšiel preklad knihy Desať najväčších omylov antikapitalistov.
Čo sa v rozhovore okrem iného dočítate:
- Prečo je podľa Zittelmana nutné hájiť kapitalizmus?
- Prečo vieru v rovné príležitosti považuje za iluzórnu?
- Prečo podľa Zittelmana urobil Elon Musk pre ochranu klímy viac než Greta Thunbergová?
- Je dôležitejší kapitalizmus alebo demokracia?
Vo vašej knihe som sa dočítal, že v mladosti ste boli marxistom. Dnes ste silným zástancom kapitalizmu. Nevymenili ste jeden extrém za druhý?
Neviem, či je teraz považované za extrém byť priaznivcov trhovej ekonomiky. Keď som bol mladý, bol som, samozrejme, silne ľavicovo zameraný, bol som dokonca maoista. Ale to som mal trinásť rokov. Trvalo možno desať rokov, než som začal meniť názor. Nebolo to tak, že by som sa v jeden deň zobudil ako marxista a na druhý deň ako kapitalista. No dnes verím, že kapitalizmus je lepší systém než socializmus.
Ako historik ste písali najskôr knihy a štúdie o Hitlerovi a nacizme. Ako ste sa dostali k téme kapitalizmu, o ktorom je väčšina vašich dnešných kníh?
V posledných desiatich, pätnástich rokoch je kapitalizmus stále viac napádaný skoro na celom svete. Pokiaľ dnešok napríklad porovnáte s koncom 80. a začiatkom 90. rokov, uvidíte veľkú zmenu. V 80. rokoch v Spojených štátoch vládol Ronald Reagan, vo Veľkej Británii zase „Maggie“ Thatcherová. V 90. rokoch zase bolo obdobie veľkých ekonomických reforiem. V Poľsku ich ťahal Leszek Balcerowicz (prvý porevolučný minister financií – pozn. red.), v Česku Václav Klaus, v Číne zase Teng Siao-pching.
Pozrite sa, ako to vyzerá dnes. Čína sa vracia k prístupu „menej trhu, viac štátu“. Pre Spojené štáty a Európu platí to isté. Nie je pritom veľa ľudí, ktorí by hájili kapitalizmus. Nájdete desiatky kníh, ktoré naň útočia a vysvetľujú nám, prečo je to zlo. Iba veľmi málo hlasov však vysvetľuje jeho pozitívne stránky. Preto si myslím, že je nutné písať knihy, aké teraz píšem ja.
Aké sú podľa vás pozitíva kapitalizmu?
V histórii neexistoval žiadny iný systém, ktorý by bol taký úspešný v boji proti chudobe. Pred dvesto rokmi, keď kapitalizmus ešte neexistoval, žilo 90 percent svetovej populácie v extrémnej chudobe. Dnes je takých ľudí menej než desať percent. Väčšina z tejto zmeny sa pritom odohrala vo veľmi krátkom čase posledných desaťročí. Ešte v roku 1981 žilo v extrémnej chudobe 43 percent svetovej populácie.
Podľa mňa je to fascinujúce. Vezmite si napríklad Vietnam. V roku 1990 to bola jedna z najchudobnejších krajín sveta. Išlo o štát, ktorý bol dokonca chudobnejší než krajiny v Afrike. Potom sa však vo Vietname rozbehli kapitalistické reformy a tamojšia životná úroveň masívne vzrástla.
Ďalším príkladom je Poľsko. V časoch socializmu tam bol HDP na hlavu polovičný v porovnaní s Československom, Poliaci boli chudobnejší než Ukrajinci. Pozrite sa, ako sú na tom dnes. Dvadsaťpäť rokov po tom, čo Balcerowicz prišiel so svojimi ekonomickými reformami, je Poľsko európskym šampiónom v hospodárskom raste.
V knihe 10 najväčších omylov odporcov kapitalizmu kritizujete štát a jeho regulácie, ktoré kapitalizmus obmedzujú. Nie sú však také obmedzenia niekedy užitočné? Ak by v 19. storočí neexistovalo ľavicové hnutie, možno by ľudia stále pracovali šestnásť hodín denne a deti by stále chodili do tovární namiesto do škôl.
Ibaže hlavným dôvodom tejto zmeny nebolo robotnícke hnutie. Aj v krajinách, kde žiadne robotnícke hnutie nevzniklo a nefungujú tam nezávislé odbory, existovali tendencie ku skracovaniu pracovného času. Pozrite sa na Čínu alebo Vietnam. V týchto diktatúrach slobodné odbory nefungujú, životné podmienky sa tam však v posledných dekádach zásadne zlepšili.
Motorom zmeny bola
