Nie je pravda, že maďarský cenový strop na benzín museli zrušiť pre bruselské sankcie, hovorí odborník na energetiku

Maďarsko by dokázalo nakúpiť plyn aj z iných zdrojov, rozhodnutie uzatvoriť v roku 2021 dlhodobú zmluvu s Rusmi bolo zlé a neobstojí ani tvrdenie, že ruský plyn je lacnejší, hovorí odborník na energetiku Attila Holoda, ktorý bol štátnym tajomníkom pre energetiku za druhej Orbánovej vlády v rokoch 2010 až 2014.

V rozhovore s Attilom Holodom sa dočítate,

• aký vplyv má zrušenie cenového stropu na pohonné hmoty,
• prečo bol cenový strop chybou,
• ako dlho bude trvať, kým v Maďarsku skončia problémy s dodávkami,
• prečo nemožno zo zrušenia stropu obviňovať sankcie,
• v čom je podobná situácia v Maďarsku a na Slovensku, čo sa týka dodávok energií,
• čo na nás čaká počas nadchádzajúcej zimy v oblasti dodávok plynu.

Ako hodnotíte zrušenie cenového stropu na pohonné hmoty v Maďarsku?

Pozitívne. Základnou chybou bolo vytlačiť z trhu veľkoobchodníkov, ktorí predtým dovážali do Maďarska palivá.

V minulosti mal pod sebou MOL len 70 percent čerpacích staníc, teraz bol donútený zásobovať ich na 100 percent, čo pochopiteľne viedlo k nedostatku pohonných hmôt. Svoju úlohu v tom zohrávalo aj to, že v rafinériach MOL-u bolo potrebné spraviť udržiavace práce. Túto údržbu na jar odložili, no už sa to nedalo ďalej odkladať.

Bolo vidieť, že na trhu vzniká čoraz väčší nedostatok a čoraz väčší nepokoj. To so sebou prináša ďalšiu a ďalšiu paniku: čo bude, keď sa minú pohonné hmoty? Vtedy na základe „istota je guľomet” začnú tankovať aj tí, ktorí na to až tak nie sú odkázaní a jazdia len málo.

Všetko to viedlo k tomu, že MOL už nedokázal plniť objednávky menších čerpacích staníc – ktoré predtým ani nezásoboval, dokonca mal nedostatok paliva aj na vlastných čerpačkách.

Čo sa bude diať po ukončení cenového stropu?

Teraz sa panika už ako tak zmiernila, nemáme taký chaos a dlhé rady na benzínkach (rozhovor vznikol v piatok 9. 12. – pozn. red.). Na niektorých čerpacích staniciach viazne zásobovanie, to ešte istý čas potrvá. Na mnohých miestach sú ešte v platnosti aj obmedzenia týkajúce sa množstva, ktoré je možné kúpiť. Tým, že skončia panické nákupy, sa situácia znormalizuje, zlepšilo sa aj zásobovanie čerpacích staníc.

Na trh sa postupne vrátia veľkoobchodníci, ktorí opäť zabezpečia dodávky pre takzvané biele čerpacie stanice, teda pre tie, ktoré sú nezávislé od MOL-u a iných veľkých podnikov. To však bude istý čas trvať: títo dodávatelia po 15. februári preorganizovali celú svoju logistiku, namiesto Maďarska dodávali inde. (Cenový strop, ktorý maďarská vláda zaviedla 15. novembra 2021, najprv predĺžila od 15. februára, od konca februára zmrazila aj veľkoobchodnú cenu – pozn. red.) Teraz je opäť potrebné pretvoriť logistiku a preskupiť dodávky.

Každé opatrenie, ktoré ukazuje, že maďarská vláda neváha zo dňa na deň zasiahnuť do procesov na trhu, vzbudzuje veľmi veľkú neistotu. A získať si dôveru späť nie je ľahké.

Podľa predsedu MOL-u Zsolta Hernádiho bude trvať približne dva mesiace, kým sa dostanú dodávky pohonných látok do starých koľají.

Myslím si, že si môžeme dovoliť byť trochu viac optimisti. Zsolt Hernádi hovoril o 2-3 mesiacoch, podľa mňa bude treba 1,5 až dva mesiace, kým sa napravia dodávky a dokážu upokojiť veľkoobchodníkov, že na nich neuvalia extra dane alebo im nezhabú zásoby, ktoré dovezú do Maďarska, pričom by sa odvolávali na bezpečnosť dodávok. Na reorganizáciu však bude určite treba aspoň 1,5 mesiaca. V decembri počas sviatkov je vždy problematické zorganizovať dodávky.

Maďarská vláda viní Brusel a sankcie EÚ voči Rusku z toho, že bola donútená zrušiť cenový strop. Nakoľko obstojí toto tvrdenie? Existuje akákoľvek spojitosť medzi problémami s dodávkami a vyostrovaním ropných sankcií?

5. decembra vstúpilo do platnosti embargo voči Rusku týkajúce sa vyslovene surovej ropy, spod ktorého však dostali Maďarsko, Slovensko a Česko výnimku. Problémy so zásobovaním začali už o jeden a pol či dva týždne skôr, údržba rafinérie MOL-u sa natiahla a ani dodávky sa nedali obnoviť na predchádzajúcu úroveň.

Sankcie s tým nemali vôbec nič spoločné, veď sme dostali aj výnimku. Aj samotný premiér povedal 2. decembra počas rozhovoru v rádiu, že vďaka výnimke nemôže nastať problém s dodávkami alebo nedostatok. Pričom už vtedy, keď to povedal, boli problémy so zásobovaním. Komunikácia vlády a realita majú od seba ďaleko.

Čo hovoríte na komunikáciu maďarskej vlády, že sa máme tešiť, že benzín bol lacnejší 13 mesiacov, dokonca taký lacný nebol v celej Európe a za cenu niekoľkých chaotických dní sa to oplatilo?

Jednoduchý zákazník to hodnotí pozitívne, každý by chcel platiť menej. Zároveň sa oplatí premýšľať o tejto otázke aj z toho hľadiska, že v tomto období skrachovalo veľa malých čerpacích staníc alebo sa dostali na pokraj bankrotu a nie je isté, že sa udržia. Toto v každom prípade ničí trh a obmedzuje dostupnosť pohonných látok.

Ak ostanú v prvom rade fungovať len čerpacie stanice veľkých nadnárodných firiem, budú schopné vytvárať cenu a klesne zdravá trhová konkurencia, na ktorej sa podieľali aj menšie čerpačky.

Veľká časť malých čerpacích staníc sa nachádza na miestach, kde veľké spoločnosti čerpačky nemajú. Tamojší obyvatelia budú nútení chodiť tankovať na vzdialenejšie stanice, čo pre nich bude predstavovať ďalšie náklady.

V dlhodobom, no ani v strednodobom horizonte sa benzín za 480 forintov (1,15 eura) neoplatil. Umelo udržiavaná nízka cena bola pre zákazníkov výhodná zbytočne: ak sa obchodníkom neoplatí, ponuka je chudobnejšia. Ak je menšia ponuka a dopyt sa nezmení, vždy to vedie k zdvihnutiu ceny. A ak sa cena zdvihnúť nedá, bude nedostatok.

Bude v Európe nedostatok dieselu, ak vo februári vstúpi do platnosti tá časť embarga, podľa ktorej nemožno obchodovať s produktmi, ktoré pochádzajú z ruskej ropy? Aký to má vplyv na Slovnaft a MOL?

Každopádne to môže spôsobiť zmätok. MOL je nadnárodná spoločnosť, pôsobí na Slovensku, v Rumunsku, Chorvátsku a v Rakúsku. Pre sankcie nebude fungovať ani predchádzajúca optimalizácia medzi rafinériami.

Doteraz sa produkty vyrábané v bratislavskej rafinérii dostávali aj na maďarský trh, tak ako aj diesel zo Százhalombatty išiel na slovenský alebo rumunský trh. Po tom, ako začne platiť táto sankcia, budú tieto logistické riešenia predstavovať vážnu výzvu pre MOL, na čo upozornil aj Zsolt Hernádi.

Zároveň vidieť aj to, že rafinérie MOL-u sú už aj teraz schopné spracovať približne 30 percent ropy, ktorá pochádza z iných krajín ako Rusko.

Sankcia bude určite obmedzovať určitú časť dovážaného množstva, čo bude Európska únia prísne kontrolovať. Predpokladám, že MOL vo väčšej miere prejde vo svojich rafinériách na to, aby boli vhodné aj na spracovanie ropy, ktorá nie je ruského pôvodu. Zvýši teda časť výroby, ktorá nepochádza z ruskej ropy, a z toho bude aspoň sčasti schopný vyriešiť optimalizáciu zásobovania sietí čerpacích staníc v rôznych krajinách Európskej únie.

Toto určite nie je jednoduché, ide o vážnu výzvu, na čo sa MOL pripravuje a pokúša sa predtým spraviť si aj zásoby: rozličné nádrže v jednotlivých krajinách vopred naplniť produktami, ktoré budú od februára spadať pod sankcie, aby bol potom odtiaľ schopný zásobovať svoje čerpacie stanice v danej krajine. No po čase sa tieto produkty minú, teda v každom prípade musí siahnuť na manažment zásobovacieho reťazca, bude ho teda musieť pretvoriť. Všetko to platí aj pre rafinérie Slovnaftu.

Prísť o trh nie je v záujme nikoho, obzvlášť nie MOL-u.

V októbri vyšiel veľký článok na investigatívnom webe Direkt36, ktorý zhrnul kroky Viktora Orbána od vypuknutia vojny. Jedným zo záverov tohto článku bolo, že Maďarsko je závislé od ruskej ropy do takej miery, že nemalo inú možnosť, len sa aj za cenu, že stratí tvár, neodvrátiť od Ruska. Otázka teda znie: mala maďarská vláda po 24. februári 2022 možnosť spraviť iné kroky ako tie, ktoré spravila?

Treba si uvedomiť, že situácia je celkom iná ako hoci aj pred 25 rokmi, keď k nám prichádzal ropovod výlučne z Ruska cez Ukrajinu. Dnes je už Maďarsko prepojené so všetkými susednými krajinami okrem Slovinska. Tieto krajiny sa tiež navzájom poprepájali aj s ostatnými susedmi.

Maďarský systém prepravy zemného plynu je rovnako súčasťou siete, v ktorej sú aj veľké integrované európske systémy prepráv, teda plyn vieme kúpiť od Nemecka, Poľska alebo hoci aj od Nórska.

To bolo dobre vidieť pred dvoma-troma týždňami, keď denná cena za plyn klesla na holandskej burze. Do Európy prichádzalo čoraz viac LNG, no počasie bolo mierne a neminulo sa toľko plynu.

Vtedy dosahoval zemný plyn z Ruska, ktorý prichádzal cez plynovod South Stream od Srbska, len sotva štvrtinu maďarského importu. Toto fyzicky popieralo tvrdenie, že my môžeme kupovať len od Rusov: niekoľko dní k nám prichádzalo oveľa menej plynu od juhu ako odinakiaľ.

Fyzické prepojenie teda existuje, otázkou je, či chce vláda niečo spraviť pre to, aby bola krajina menej závislá od ruského plynu.

Čo mala Orbánova vláda spraviť počas uplynulých rokov, aby znížila závislosť od ruského plynu?

V rokoch pred vypuknutím vojny sa zrodili spomínané prepojenia so susednými krajinami. Orbánova vláda sa nimi veľmi nechváli, keďže veľkú časť týchto investícií začali ešte predchádzajúce vlády. Ako chorvátske, tak aj slovenské a rumunské prepojenie bolo pripravené na základe predchádzajúcich rozhodnutí, pravda, už počas obdobia Orbánových vlád.

Ak vláda prispôsobí prepojeniam to, aké zmluvy uzatvára s rozličnými veľkoobchodnými dodávateľmi, tak si môžeme priznať, že bolo úplne zbytočné uzatvoriť v septembri 2021 ďalšiu zmluvu s Ruskom o dlhodobých dodávkach.

Odôvodnením bolo, že Maďarsko môže kúpiť plyn od Ruska lacnejšie.

Nie je pravda, že by dávali Rusi plyn lacnejšie, takže neobstojí ani toto tvrdenie. Keď zmluvu uzatvorili, plyn bol lacnejší, no všetky dlhodobé zmluvy, nielen tá, ktorú uzatvoríme s Gazpromom, ale s hocikým iným, neodzrkadľuje momentálnu burzovú cenu smerom k zákazníkovi, ale cena sleduje vývoj trhovej ceny s oneskorením.

Toto sme nedávno aj videli: keď cena plynu čoraz drastickejšie stúpala na európskom trhu, objavilo sa to aj u nás s 1,5- až 2-mesačným oneskorením v cene ruského plynu.

No je tu aj iný vážny dôsledok, keď sa príliš zaviažem jednému predajcovi: po čase budem prezentovať záujmy toho jedného predajcu a nie svoje vlastné.

Nakoľko sú v podobnej situácii Maďarsko a Slovensko, čo sa týka zásobovania energiou? Obe krajiny dostávajú ropu cez ropovod Družba a veľkú časť ich energetického mixu tvorí plyn.

Hovoríme o dvoch krajinách v strednej Európe. Plynovod Bratstvo I. vedie na Slovensko z Ruska cez Ukrajinu. Plynovod Bratstvo II., ktorý prepravoval ruský plyn do Maďarska cez Ukrajinu, bol odstavený a nahradený South Streamom.

Slovenské spojenie s Ruskom teda aj naďalej existuje, zároveň je Slovensko vo výhodnejšej situácii z toho hľadiska, že má prostredníctvom Poľska a Česka bližšie k západoeurópskym spojeniam, takže dokáže svoju infraštruktúru prepojiť s týmito krajinami priamejšie. Zároveň to znamená, že Slovensko môže byť nezávislé od ruského plynu oveľa rýchlejšie ako Maďarsko.

Vzťah Slovenska a Ruska bol v oblasti energetiky tradične dobrý. Myslím si, že časť ruského plynu musí ostať pre dodávky nielen na Slovensku, ale aj v Európe, keď aj nie v takej miere ako po uplynulé roky. Tých 40 percent, čo bol podiel ruského plynu na európskom importe, bolo príliš veľa. Vidieť, že Rusi to neváhali využiť, ak bolo potrebné v geopolitickom boji použiť aj energetickú zbraň.

Medzi Slovenskom a Maďarskom je teda veľmi veľa podobností, hoci na Slovensku je menšia miera využitia plynu, a tak je vláda menej vystavená tlaku zo strany obyvateľstva, aby tento problém v každom prípade vyriešila (plyn tvorí 25 percent energetického mixu na Slovensku, v Maďarsku je to 35 percent – pozn. red.). Okrem toho má Slovensko v oblasti aj veľmi dôležitú tranzitnú úlohu, či sa už pozrieme na poľsko-maďarské, alebo poľsko-ukrajinské prepojenie.

Aké scenáre sú v oblasti dodávok plynu počas nadchádzajúcej zimy a aké sú z dlhodobého hľadiska?

Myslím si, že Európa prekvapila aj samu seba, keď dokázala, že sa vie oveľa lepšie prispôsobiť zmeneným podmienkam. V polovici roka 2021 kupovala Európa ešte denne 400 miliónov metrov kubických zemného plynu od Ruska. Teraz je to menej ako 80 miliónov denne. Množstvo importovaného plynu z Ruska teda kleslo na menej ako štvrtinu, pričom si Európa dokázala naplniť zásobníky zemného plynu a dokázala sa pripraviť aj na zimu. Spotreba plynu v Európe dokonca významne klesla, o 15 – 17 percent, čo je prekvapujúce. Očividne v tom zohráva úlohu aj to, že jeseň bola oveľa miernejšia, ako bývala predtým, takže aj zásobníky sa mohli dlho napĺňať.

Európa podľa mňa obstála veľmi dobre, našla možné zdroje, ktorými dokázala nahradiť chýbajúce množstvo z ruských dodávok, dokonca si vedela aj našetriť a zdá sa, že zima nebude taká tuhá, akou strašili ľudí v Európe.

Vyzerá to tak, že zimu dokážeme prežiť tak, že zásobníky zemného plynu nebudú vyprázdnené do ďalšieho cyklu opätovného naplnenia. Ak to tak bude, Európa bude v čoraz lepšej situácii.

Dodávky LNG sa v uplynulom období dokonca zdvojnásobili, nové terminály LNG sa budujú jedna radosť. Aj ja som bol trochu skeptický, nakoľko bude LNG schopný nahradiť ruský plyn. Zdá sa však, že vo veľkej miere prispel LNG k tomu, že stabilita zásobovania plynom v Európe sa neotriasla.

Znamená to, že situácia je nádejná aj z dlhodobého hľadiska?

Európa zistila, že lacnému plynu je koniec. Už nikdy viac nebude na trhu zemný plyn za 10-20 eur. Môžeme sa tešiť aj tomu, ak sa v budúcnosti ustáli cena na 60-80 eurách. Európa sa naučila, že musí stáť na viacerých nohách a zároveň modernizovať vlastný systém využívania energií, aby bol oveľa efektívnejší.

Nie je riešením a z dlhodobého hľadiska ani nemožno očakávať, aby sme všade znížili teplotu na 18 stupňov a mrzli, pretože sme nedokázali vyriešiť zásobovanie.

Podľa mňa aj Európa nájde alternatívne riešenia z dlhodobého hľadiska, či už ide o zdroje získavania plynu, alebo o náhradné produkty ako napríklad geotermálnu energiu alebo vykurovanie elektrinou. Výsledkom bude oveľa vyrovnanejší systém v Európe, čo z dlhodobého hľadiska zároveň zníži aj závislosť od zemného plynu.

Aké scenáre sú v prípade zásobovania ropou?

Ešte nie je konkrétny termín, dokedy môžeme dovážať z Ruska ropu cez ropovod, no rafinérie v Európe hľadajú čoraz viac iné zdroje.

Momentálne je ropy dostatok a viem si predstaviť, že ani ceny veľmi nevyletia, trh ich bude aj naďalej stabilizovať: ak bude cena príliš vysoká, bude menší trh, čo zníži cenu, respektíve Európa nájde zdroje, ktoré ju nahradia.

Okrem toho, ako sa stáva v každom podobnom období, obídením embarga bude dosť ruskej ropy na sivom alebo čiernom trhu, budú ju prípadne predávať pod inou vlajkou. Isté však je, že aj v prípade ropy dôjde k pretvoreniu systému zásobovania.

S čím môžeme rátať z dlhodobého hľadiska?

Myslím si, že po čase sa zmierni embargo týkajúce sa ruskej ropy. Svetové zásobovanie ropou sa nedokáže zaobísť bez Ruska, ktoré ju ťaží vo veľkom. Rusko sa na ňom musí podieľať rovnako ako aj na zásobovaní plynom, momentálna situácia by však mala byť nasmerovaná do normálnych koľají. Konkrétne by mali ukončiť vojnu a stiahnuť sa z Ukrajiny.

Situácia však už nebude taká ako v minulosti, veď Rusi spustošili a pokúsili sa úplne zničiť svoju susednú krajinu. Ako z geopolitického, tak aj z hľadiska zásobovania energiou sa musíme pripraviť na novú situáciu.

A čo sa týka nášho zásobovania energiou, najdôležitejšie je, aby sme svoju predchádzajúcu úroveň komfortu udržiavali naďalej s tým, že budeme využívať oveľa menej energie ako doteraz a aby sme mohli svoje možnosti využívať efektívnejšie.

Inak každá takáto krízová situácia pomáha v tom, aby na trh vstúpili čoraz modernejšie nástroje a technológie, zrýchlil sa rozvoj. Všetko zlé je na niečo dobré, hovorievame. V tejto kríze je dobré to, že v budúcnosti budeme využívať energiu oveľa efektívnejšie ako doteraz.