Denník N

Alzheimerova choroba môže zvalcovať našu ekonomiku, hovoria vedci Žilka a Čekan, ktorí chcú vyvinúť lepšiu diagnostiku

Pavol Čekan a Norbert Žilka. Foto N - Tomáš Hrivňák
Pavol Čekan a Norbert Žilka. Foto N – Tomáš Hrivňák

Alzheimerova choroba sa u pacientov prejavuje hlavne stratou pamäti a dezorientáciou v čase a priestore. Chorobu je možné identifikovať až dvadsať rokov predtým, ako človek začne zabúdať. Tie najhoršie prejavy by sa teda liečbou dali oddialiť. Napriek tomu dnes chorobou trpí na svete 55 miliónov ľudí. Aj na Slovensku môže vzhľadom na starnutie populácie spôsobovať veľké ekonomické problémy.

Veľa ľudí s Alzheimerovou chorobou sa dostane do štádia demencie preto, lebo chodia k lekárom neskoro, napríklad až keď začnú výrazne zabúdať. Vtedy je už ťažké priebeh choroby zvrátiť. Kľúčová je preto veľmi skorá diagnostika.

Práve tou sa bude zaoberať skupina slovenských a českých vedcov, ktorá získala v novembri prestížny päťmiliónový grant od Európskej komisie. Vo výzve programu Horizon Europe sa k peniazom dostalo len desať z vyše sto uchádzačov. Cieľom projektu je vyvinúť účinnú diagnostiku na základe detekcie bielkovín alebo RNA v krvi či z mozgovomiechovej tekutiny. Slovenskými osobnosťami, ktoré projekt reprezentujú, sú preto Norbert ŽilkaPavol Čekan.

Žilka je vedeckým riaditeľom biotechnologickej firmy AXON Neuroscience, ktorá sa snaží vytvoriť vakcínu proti Alzheimerovej chorobe, a riaditeľom Neuroimunologického ústavu SAV. Je aj autorom Národného programu Slovensko proti demencii.

Čekan riadi a spoluvlastní biotechovú firmu MultiplexDX, ktorá sa venuje vývoju presného diagnostického testu rakoviny prsníka pomocou RNA biomarkerov. Firma počas pandémie vyvinula jedenásť účinných a úspešných PCR testov na covid-19, vďaka ktorým jej tržby vzrástli vyše 11-násobne – na vyše 9 miliónov eur. V tomto a budúcom roku však firma zisky použije na dokončenie fázy retrospektívnej klinickej validácie testu na rakovinu a pravdepodobne sa preto dostane do straty.

Čekanova firma získala v minulosti mnoho ocenení, naposledy sa umiestnila na pre Slovensko historicky najúspešnejšom 3. mieste v medzinárodnej súťaži Deloitte Technology Fast 50 CE 2022. Vedec počas štúdia na Rockefellerovej univerzite v New Yorku takisto pracoval v tíme, ktorý sa zaujímal o neurodegeneratívne ochorenia.

V konzorciu sú spolu s nimi aj slovenské firmy ako BioVendor či Geneton, ale aj Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied, Masarykova univerzita v Brne, Fakultní nemocnice u sv. Anny v Brně a Lekárska fakulta Masarykovej univerzity, ale aj Slovenská a Česká Alzheimerova spoločnosť.

V dvojrozhovore s Pavlom Čekanom a Norbertom Žilkom sa dozviete:

  • čo je to Alzheimerova choroba,
  • ako sa táto choroba aktuálne diagnostikuje,
  • aké inovatívne riešenie chce priniesť slovensko-český tím vedcov,
  • prečo má na Slovensku problém vyrásť veľká biotechová či farmaceutická firma,
  • ako sa podniká v biotechnológiách.

Vo vašej knihe o Alzheimerovej chorobe píšete, že alzheimer je pojem, ktorý sa často používa, ale málo ľudí mu rozumie. Môžete opísať túto chorobu? 

Norbert Žilka: Ľudia často spájajú demenciu s alzheimerom a vnímajú ich ako to isté. V skutočnosti je Alzheimerova choroba len jedna, aj keď najčastejšia, z mnohých foriem demencie. Tvorí zhruba 60 percent prípadov, ale postupne sa vďaka lepšej diagnostike zvyšuje počet tých menej častých foriem demencie, ktoré pribúdajú aj u mladých ľudí. Už neplatí, že demencia je ochorením starých ľudí. Veľmi často už postihuje aj ľudí po päťdesiatke. Choroba sa často spája s poruchami pamäti a orientácie a s rôznymi inými kognitívnymi deficitmi.

Kedy vieme identifikovať alzheimera?

Norbert Žilka: Ochorenie v latentnom štádiu trvá okolo 20 rokov, čiže kritické obdobie, keď sa ešte ochorenie dá modifikovať znížením rizikových faktorov a podporením tých ochranných faktorov, je vo veku 40 až 50 rokov. Dnes už máme v rukách biomarkery, ktoré nám pomôžu identifikovať ochorenie v klinicky tichej fáze. To znamená, že vieme nájsť ľudí, ktorí ešte nie sú pacientmi, ale už na nich badať rukopis ochorenia.

Rizikovými faktormi sú najčastejšie sedavý spôsob života, nešportovanie, nesprávna diéta a podobne.

Ochranné opatrenia zahŕňajú zlepšenú diétu a pravidelný šport. Práve športové aktivity majú obrovský benefit pre mozog. Vedia ľudí ochrániť a výrazne oddialiť demenciu o niekoľko rokov.

Aké sú aktuálne spôsoby diagnostiky alzheimera?

Norbert Žilka: Diagnostika je veľmi komplikovaná, komplexná a nákladná. V mnohých krajinách sa robí možno desatina z toho, čo by sa malo robiť. Tým sa diagnostika zúžila na klinické prejavy a občas magnetickú rezonanciu, čo je absolútne nedostatočné. Na základe týchto dvoch faktorov nie sme schopní povedať, či pacient má Alzheimerovu chorobu. Vieme povedať, že má demenciu, ale nevieme ju zadefinovať. Treba urobiť ďalšie vyšetrenia.

Aké sú teda ďalšie spôsoby diagnostiky?

Norbert Žilka: Buď analyzujeme mozgovo-miechovú tekutinu, v ktorej

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Firmy

Prírodné vedy

Rozhovory

Startupy

Technológie

Ekonomika, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie