Týždeň v európskej ekonomike: Znečisťovanie bude drahé aj pre firmy mimo Únie

• Členské štáty a europarlament sa dohodli na zavedení tzv. uhlíkového cla.
• Európa sa odlevu zelených investícií do USA bráni novými dotáciami.
• Na budúci rok môže mať EÚ nedostatok plynu.

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk.

1. Znečisťovanie bude drahé aj pre firmy mimo Únie

Európsky parlament a členské štáty sa dohodli na konečnej podobe poplatku za uhlík na hraniciach Únie. Za znečisťovanie doteraz platili len európske firmy, čo ich oproti konkurencii znevýhodňovalo.

Fakt, že budú mať po novom rovnaké podmienky, by mal ukončiť aj doterajšiu prax rozdeľovania bezplatných kvót. Priemysel však hovorí, že nové clo stačiť nebude, a tlačí na čo najneskoršie ukončenie „znečisťovania zadarmo“.

O čo ide

Firmy v EÚ dnes za znečisťovanie platia nákupom emisných kvót. V teórii by to malo veľkých tvorcov emisií, najmä priemyselné podniky, motivovať k dekarbonizácii. Systém však mal dieru.

Tou bol fakt, že firmám mimo EÚ ich biznis takto nič nezdražovalo. Argumentom, že tým trpí ich konkurencieschopnosť, si teda vybavili objem kvót, za ktorý nemuseli platiť. Nakoniec mal priemysel „zadarmo“ viac ako polovicu celého svojho znečisťovania.

Tento systém by teraz malo nahradiť uvalenie povinnosti platiť za znečisťovanie aj na firmy z tretích krajín.

Ako to bude fungovať

Mechanizmus má fungovať na dvoch rovinách. Ak bude chcieť firma do EÚ dovážať produkty, pri ktorých výrobe znečistí planétu, na hraniciach by mala zaplatiť uhlíkové clo. Jedinou výnimkou je prípad, že by jej domáca krajina prijala rovnaký systém kvót a za znečistenie by už zaplatili doma.

Firmy exportujúce do EÚ to má motivovať k dekarbonizácii, vďaka ktorej by sa poplatkom vyhli. A zároveň to môže motivovať zahraničné štáty, aby zaviedli vlastné poplatky za emisie. Peniaze by tak putovali do ich kás.

Od budúceho októbra sa má začať prechodné obdobie, v rámci ktorého budú dovozcovia zatiaľ iba informovať o uhlíkovej stope svojho tovaru. Nie je však isté, dokedy bude toto skúšobné obdobie trvať.

Mechanizmus najviac ovplyvní susedné krajiny EÚ, napríklad Albánsko, Bosnu a Hercegovinu či Čiernu Horu. Pre tie je uhoľná energia dovážaná na európsky trh veľmi dôležitá. Europarlament v rámci rokovaní presadil, aby sa clo uvaľovalo aj na dovoz vodíka. Stále v ňom však nie je výroba chemikálií alebo plastov.

Čo ešte treba doriešiť

Priemysel trvá na tom, aby boli bezplatné emisné kvóty zrušené čo najneskôr. Tvrdí totiž, že uhlíkové clo ho neochráni dostatočne, keďže stále majú prísnejšie podmienky na podnikanie. Aktivisti zase kritizujú, že mechanizmus nesľubuje, že peniaze získané z cezhraničných ciel sa minú na financovanie dekarbonizačných projektov v zahraničí. Vyjednávači by sa na týchto bodoch mali dohodnúť do konca tohto týždňa.

2. Európa sa bráni odlevu zelených investícií do USA novými dotáciami

Európska únia nateraz neplánuje spoločné masívne investície do zelených technológií. Komisia hľadá iný spôsob motivovania firiem, aby nepresunuli investície do Spojených štátov – zjednodušením pravidiel štátnej pomoci aj podporou miestnej výroby fotovoltiky.

O čo ide

Nové pravidlá štátnej pomoci sú reakciou EÚ na zákon za zníženie inflácie (Inflation Reduction Act – IRA). Ten schválili americkí zákonodarcovia v auguste a platiť začne v januári 2023. Spojené štáty v zákone podporili domáci priemysel investíciami a daňovými úľavami vo výške 369 miliárd dolárov (o probléme sme podrobnejšie písali minulý týždeň).

Po prvotnom šoku z tohto kroku Spojených štátov, ktorý podľa predstaviteľov EÚ môže ohroziť európsky priemysel, pripravuje EÚ odpoveď, aby zabránila odlevu investícií. Európa a Spojené štáty sa snažia spor týkajúci sa podpory zelených technológií vyriešiť v rámci transatlantickej Rady pre obchod a technológie (Trade and Technology Council, TTC). Doterajšie rokovania však neboli úspešné.

Európske krajiny žiadali, aby balík nediskriminoval európske firmy a pristupoval k nim rovnako ako k americkým. Washington s tým však nesúhlasil a EÚ odporučil, aby prijala podobnú pomoc pre vlastné firmy.

V čom je problém

V súčasnosti je Európa v nevýhode voči svojim konkurentom, ako sú Spojené štáty a Čína, lebo priemyselná politika bloku je rozdrobená v 27 krajinách. Energetická kríza tieto medzery prehĺbila a pridala extrémne prevádzkové náklady pre akýkoľvek potenciálny nový projekt.

Čo chce Komisia robiť

Pravidlá štátnej pomoci: Odvetným krokom na protiinflačný zákon USA má byť zavedenie nových úniových pravidiel štátnej pomoci, ktoré majú rozšíriť základ pre štátne dotácie. Podľa predsedníčky Európskej komisie sa pri schvaľovaní štátnej pomoci už nebudú zohľadňovať len kritériá EÚ, ale aj globálne podmienky, čo umožní členským štátom dorovnať dotácie tretích krajín, ako sú napríklad Spojené štáty.

Podpora čistých technológií: V reakcii na klimatickú investičnú politiku americkej vlády vznikla začiatkom decembra nová platforma pre čisté technológie Clean Tech Europe. V rámci iniciatívy budú spolupracovať členské štáty, priemysel a Európska investičná banka. Identifikovala aj päť kľúčových technológií s cieľom dosiahnuť do roku 2050 elektrifikovanú a dekarbonizovanú Európu: solárna a veterná energia, tepelné čerpadlá, elektrolyzéry a elektrické siete.

V nasledujúcich troch mesiacoch by účastníci platformy mali zmapovať „krátkodobé výzvy“, ktoré vyplývajú z energetickej krízy a opatrení tretích krajín, ako sú „podpora prevádzkových výdavkov a reakcia na potreby miestnych firiem“, čo je odkaz na americký zákon o inflácii.

V priebehu šiestich mesiacov musia identifikovať regulačné prekážky pre investície do kapacít technológií čistej energie, ako ich možno podporiť prostredníctvom pomoci verejného obstarávania, riešiť problémy dodávateľského reťazca veterného priemyslu vrátane zvyšovania cien materiálov a identifikovať prekážky výroby tepelných čerpadiel a investícií do elektrických sietí v EÚ.

Desať mesiacov má Únia na to, aby určila investičné potreby na rozšírenie hodnotových reťazcov EÚ v oblasti transformačných technológií a najvhodnejšiu formu podpory na ich rýchle nasadenie. Zameria sa aj na potreby priemyslu pri integrácii elektrickej siete.

Pri úvodnom štarte podporili iniciatívu Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Česko, Rumunsko, Grécko a Litva. Okrem nich sa na ňom zúčastnili generálni riaditelia európskych spoločností ako švédsky výrobca batérií Northvolt, dánsky výrobca veterných turbín Vestas a nemecký výrobca kotlov a tepelných čerpadiel Viessmann.

Solárna aliancia: Solárna energia bola jedným z piatich odvetví zdôraznených v platforme Clean Tech Europe. Minulý týždeň spustila Komisia Európsku alianciu solárneho fotovoltického priemyslu s cieľom získať späť produkciu technológie, ktorá je momentálne doménou Číny.

Solárna energia sa často považuje za varovanie pre celý európsky priemysel zelených technológií. Peking v súčasnosti kontroluje 80 percent celosvetovej výrobnej kapacity solárnych fotovoltických panelov. Priemyselná solárna aliancia je súčasťou solárnej stratégie EÚ, ktorá vznikla v rámci európskeho plánu REPowerEU na ukončenie závislosti Európy od ruských fosílnych palív.

Cieľom je nasadiť takmer 600 gigawattov (GW) solárnej fotovoltickej kapacity do roku 2030 s predbežným cieľom 320 GW do roku 2023 – viac ako dvojnásobok súčasného výkonu bloku. Solárna aliancia má tomuto záväzku pomôcť tým, že bude podporovať investície do veľkých tovární s cieľom dosiahnuť ročný výkon 30 GW pre každý kľúčový solárny komponent do roku 2025 – čo je viac ako šesťnásobok súčasnej kapacity.

Európa má čo doháňať. Zo 450 GW fotovoltických modulov, ktoré sa celosvetovo vyrobili v roku 2021, bolo menej ako 9 GW vyrobených v EÚ. V tomto roku sa očakáva inštalácia takmer 40 GW solárnej fotovoltiky v 27 štátoch EÚ, čo je pre Európu nový rekord. Problémom je, že to dosiahne vďaka zdvojnásobeniu exportu solárnych fotovoltických zariadení z Číny, ako upozornil komisár pre priemysel Thierry Breton.

Bude to stačiť?

Slabinou plánov Európskej komisie je, že sú „východiskom z núdze“. EÚ nemá (spoločné) prostriedky, ktorými by mohla vyrovnať americké subvencie. V kľúčových členských krajinách, ako sú Nemecko či Holandsko, nie je politická vôľa vytvoriť nový špeciálny rozpočet či investičný fond.

Komisia tak musí postupovať spôsobom, ktorý už odskúšala inde, napríklad pri batériách: rozviazať vládam ruky pri národnej pomoci (uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci) a snažiť sa do procesu zapojiť súkromný kapitál (priemyselné aliancie). Zároveň môže dúfať, že sa národné stimuly členských krajín budú dopĺňať, nie si konkurovať.

3. Na budúci rok môže mať EÚ nedostatok plynu

Ruská agresia voči Ukrajine odštartovala veľké zmeny v európskej energetike. Bezprostrednou príčinou je nedostatok zemného plynu, ktorý Moskva využíva ako politickú zbraň.

Túto zimu už Európe, podľa všetkého, nedostatok zemného plynu nehrozí. Zásobníky sú dostatočne naplnené, výpadok ruského plynu čiastočne vykryl dovoz LNG a vysoké ceny v kombinácii s úspornými opatreniami znížili dopyt (hoci niektoré krajiny ako Nemecko ešte majú v úsporách čo doháňať).

Problémom však môže byť nasledujúca zima, tvrdí Medzinárodná energetická agentúra (MEA).

O čo ide

Európu pred nedostatkom plynu zachránila kombinácia faktorov, ktoré sa už nemusia zopakovať. Rusko sa chystá pokračovať v agresii voči Ukrajine a zvyšné dodávky ruského plynu do EÚ môžu na budúci rok ešte klesnúť.

Nové vlny covidu a prísna protipandemická politika vlády brzdili dopyt po zemnom plyne v Číne. Na budúci rok však môže narásť a na čínsky trh bude smerovať aj časť z dodávok, ktoré teraz končia v Európe. Medzinárodná energetická agentúra preto varuje, že EÚ môže chýbať v budúcom roku 27 miliárd metrov kubických zemného plynu, čo je asi šesť a pol percenta tohtoročnej spotreby.

Čo s tým

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry by mohli nedostatok odvrátiť investície do väčšej energetickej účinnosti budov a energetických alternatív. Namiesto fosílnych palív by vykurovanie mohlo využívať tepelné čerpadlá či elektrinu z obnoviteľných zdrojov.

Podľa výkonného riaditeľa MEA potrebuje Únia investovať 100 miliárd eur, peniaze sa však do dvoch rokov vrátia.

Problémom je, odkiaľ peniaze vziať. Jedným zdrojom by mohol byť program RePower EU, ktorý má zabezpečiť financie pre odpojenie Európy od ruských fosílnych palív. Pravidlá jeho fungovania definitívne dohodli zástupcovia členských krajín s europarlamentom. Ten však obsahuje len 20 miliárd nových zdrojov, ktoré Únia získa z predaja emisných kvót.

Predsedníčka Európskej komisie navrhla vytvorenie „fondu solidarity“, ktorý by kombinoval rôzne zdroje na získanie potrebných investícií. Niektorí európski politici hovoria o potrebe ďalšieho „mimoriadneho nástroja“, financovaného zo spoločných pôžičiek podobne ako protipandemický fond. Zatiaľ je však politicky nepriechodný.

---

Ďalšie správy

Európska centrálna banka zdvihla základnú úrokovú mieru o pol percentuálneho bodu na 2,5 percenta. Súčasne informovala, že v sprísňovaní menovej politiky bude pokračovať. Inflácia by mala prekračovať dvojpercentný limit aj v roku 2025.

Minimálnu firemnú daň tentoraz blokuje Poľsko. Po tom, čo členské krajiny vymenili Orbánov súhlas s 18 miliardovou pôžičkou pre Ukrajinu a globálnou firemnou daňou za zníženie blokovanej sumy eurofondov, prevzalo rovnakú stratégiu Poľsko. To môže za výmenu žiadať uvoľnenie peňazí z plánu obnovy, premiér avizuje ochotu splniť požiadavky Bruselu.

Európa bude mať najzelenšie baterky na svete. Členské štáty a europoslanci sa na nových pravidlách dohodli minulý týždeň a majú zabezpečiť, aby boli ľahko vymeniteľné, recyklovateľné a transparentné so zreteľom na ich vplyv na životné prostredie.

Najvyššiu mieru cirkulárneho využitia materiálov malo v roku 2021 Holandsko – až 34 percent. Nasledovali Belgicko a Francúzsko (21 a 20 percent). Na opačnom konci rebríčka je Rumunsko (1 percento), Fínsko a Írsko (2 percentá). Slovensko bolo s približne 8 percentami pod európskym priemerom.

Miera cirkulárneho využitia materiálov, 2021

Zdroj: Eurostat

Rokovania o obchodnej dohode s Čile sú na konci. Text ruší takmer všetky clá medzi EÚ a štátom v Južnej Amerike. Vstup na európsky trh je však podmienený dodržiavaním sociálnych a environmentálnych štandardov. Pre Európu je Čile dôležité najmä v oblasti kritických surovín.

Komisia pracuje na riešení problému s prenosom dát do USA. Ide už o tretí pokus o nastavenie pravidiel, ktoré majú ochrániť osobné údaje Európanov, najmä obmedzením prístupu amerických tajných služieb a založením nástroja pre riešenie problémov. Návrh však musí prejsť členskými štátmi aj europarlamentom a nemusí prežiť preskúmanie Súdnym dvorom EÚ.

Cenový strop na plyn stále nie je. Ministri energetiky sa nedohodli na jeho úrovni. Nemecko sa obáva, že ohrozí svoju energetickú bezpečnosť, otázkou je tiež, kedy by sa mal aktivovať. Ministri sa chcú dohodnúť ešte v decembri, podmieňujú tým aj spustenie mechanizmov solidarity medzi štátmi a podporu pre obnoviteľné zdroje.

Štáty chcú oslabiť reguláciu metánových emisií. Ide o obmedzenie v ropnom a plynovom sektore, spoločnosti by v ňom mali opraviť úniky v svojej infraštruktúre. Členské štáty chcú kontroly odložiť a robiť ich menej často a takisto dať do pravidiel viaceré výnimky.

V roku 2020 bola priemerná celková hodinová cena práce v EÚ 28,9 eura. Medzi členskými krajinami sú však výrazné rozdiely: zatiaľ čo v Luxembursku, Dánsku a Belgicku prekračuje celková hodinová cena práce hodnotu 40 eur, v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku je pod desiatimi eurami. Na Slovensku to bolo okolo 15 eur.

Hodinová cena práce v 2020
(modrá: v EUR; zelená: rozdiel medzi hodnotou v EUR a PPS;
čierna: hodinové náklady na prácu)

Zdroj: Eurostat

Banky sa vyhnú aj zodpovednosti za odlesňovanie. Nebudú sa na ne vzťahovať pravidlá zodpovednosti pre investície do aktivít škodlivých pre lesy, napriek dôkazom, že tak v minulosti robili. Členské štáty vyňali banky aj zo všeobecnej zodpovednosti za porušenia ľudských práv a životného prostredia v nimi financovanými aktivitami.

Črtá sa dohoda na znižovaní pesticídov. Eurokomisia navrhla ich obmedzenie na polovicu do konca roku 2030. Členské štáty sa obávajú dosahov na poľnohospodárov a ceny potravín. Eurokomisia teda signalizuje ochotu doložiť viac dát.

Komisia tento rok nenavrhne zvýšenie daní za tabak. Mala tak urobiť 7. decembra, po úniku čísel do médií však hovorí, že potrebuje viac času. Návrh by znamenal zvýšenie daní aj pre Slovensko vrátane tých na bezdymové tabakové výrobky a e-cigarety. Stále by však boli zaťažené menej ako klasické cigarety.

Odklad obnoviteľných energií stojí Francúzsko miliardy ročne. Nová štúdia hovorí, že krajina prichádza každý rok o šesť až deväť miliárd eur, pretože nenaplnila svoje ciele rozvoja obnoviteľných zdrojov energií. Do roku 2020 ich mala mať 23 percent, stihla iba 19 percent.

Maďarsku sa darí lákať investorov do batérií. Nová štúdia Reuters ukazuje, že za posledných šesť rokov získalo 14 miliárd eur v priamych zahraničných investíciách do batériového sektora. Pochádzajú z Nemecka, Číny a Južnej Kórey, ktoré získavajú štedrú podporu od štátu.

Uber nabáda vodičov k elektromobilite. Chce, aby v Európe do roku 2030 jazdili iba na bezemisných vozidlách. Dá im na to zľavu na nákup vozidiel aj na nabíjanie. Na celom svete to chce dosiahnuť do roku 2040.

---

Štatistika: Skutočná spotreba slovenských domácností je asi 71 percent priemeru EÚ

Skutočná individuálna spotreba (AIC) meria hodnotu tovarov a služieb spotrebovaných domácnosťami, či už ich nakúpia priamo, prostredníctvom neziskových inštitúcií, alebo vlády. Pri porovnávaní miery materiálneho blahobytu je AIC lepším ukazovateľom než HDP na hlavu, hoci je medzi nimi úzky súvis.

Porovnanie priemernej AIC v krajinách EÚ ukazuje, že úspešnejšie stredo- a východoeurópske krajiny (napríklad Česko, Poľsko, Pobaltie) sa v individuálnej spotrebe dotiahli na juh Európy, teda na úroveň 80 až 100 percent priemeru EÚ.

Slovensko patrí do menej úspešnej skupiny krajín so skutočnou individuálnou spotrebou na úrovni 71 percent priemeru EÚ (merané v parite kúpnej sily, PPS).

Index skutočnej individuálnej spotreby na hlavu, 2021
(% priemeru EÚ, v PPS)

Zdroj: Eurostat