Nižšiu daň pre Slovnaft presadzuje SaS. Časť OĽaNO to označuje za lobing
Vo štvrtok 22. decembra má parlament hlasovať o fosílnej dani, ktorá je mierená najmä na nadmerné zisky rafinérie Slovnaft. Do štátnej kasy má priniesť stovky miliónov eur. Na špeciálnej dani sa dohodla Európska únia ešte v októbri, pričom v nariadení odporúčala, aby sa použila sadzba 33 percent.
Keď minister financií Igor Matovič (OĽaNO) zákon predkladal, navrhol sadzbu 70 percent. Zdaniť sa ňou mal rozdiel medzi aktuálnymi a minulými ziskami. Po utorkových rokovaniach dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) s predsedom strany SaS Richardom Sulíkom sa však daň zníži na 55 percent.
Pokles sadzby je jedným z kompromisov medzi Hegerom a Sulíkom, vďaka ktorým bývalý koaličný partner podporí rozpočet, a krajina tak nevstúpi do roku 2023 v provizóriu. To by znamenalo výrazne nižšie štátne výdavky.
Aj keď sa 55 percent objavilo v pozmeňovacom návrhu od ústavnoprávneho výboru, ktorému predsedá poslanec za OĽaNO Milan Vetrák, nie všetci z hnutia sú s tým stotožnení. Peter Kremský ako predseda hospodárskeho výboru aj Igor Matovič v stredu v pléne počas rozpravy naznačili, že SaS iba lobuje za Slovnaft. Narážali na prepojenia šéfa rafinérie Oszkára Világiho s Jánom Sabolom, priateľom Richarda Sulíka.
O 130 miliónov eur menej
„Na základe rokovaní s SaS, ktoré prebiehali v týchto dňoch, sme sa dopracovali k zníženiu sadzby,“ povedal v utorok večer na rokovaní ústavnoprávneho výboru jeho predseda Milan Vetrák (OĽaNO).
