Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Šéf IT firmy NESS o štátnych tendroch: Firmy robia iba to, čo im prostredie dovolí

Martin Kohút (44) sa v IT oblasti pohybuje viac ako 18 rokov, z toho viac ako 10 rokov pracuje pre NESS Slovensko. Najprv ako obchodný riaditeľ, od októbra 2009 je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti. Je absolventom Technickej univerzity v Košiciach, odbor výpočtová technika. Foto N – Vladimír Šimíček
Martin Kohút (44) sa v IT oblasti pohybuje viac ako 18 rokov, z toho viac ako 10 rokov pracuje pre NESS Slovensko. Najprv ako obchodný riaditeľ, od októbra 2009 je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti. Je absolventom Technickej univerzity v Košiciach, odbor výpočtová technika. Foto N – Vladimír Šimíček

Martin Kohút šéfuje IT firme NESS Slovensko, ktorá je jedným z dodávateľov elektronických služieb zdravotníctva a bola dodávateľom e-katastra. V rozhovore prezrádza, čo si myslí o výzve slovensko.digital, či sú podľa neho štátne IT zákazky predražené, prečo odišli z projektu elektronického katastra a ako sa dá zlepšiť informatizácia spoločnosti na Slovensku.

Čakali ste, že raz to už niekto z IT komunity nevydrží a otvorene povie, že IT projekty platené z eurofondov sú nekvalitné a predražené, alebo vás to prekvapilo?

Nemôžem veriť všetkému, čo sa hovorí. Môžem veriť tomu, s čím mám osobnú skúsenosť.

Spýtam sa inak. Súhlasíte s kolegami z IT sektora, ktorí sa podpísali pod výzvu a tvrdia, že sa na informatizácii premrhala takmer miliarda eur, alebo si to nemyslíte?

Čiastočne s nimi súhlasím a čiastočne nie. Hovorím to na základe poznania, ktoré mám, keďže som bol v tom procese od začiatku. V tejto firme som dlho a som jedným z ľudí, ktorí boli pri zakladaní IT asociácie Slovenska (ITAS) – najväčšej organizácie, ktorá združuje IT firmy. Bola jedným z lídrov toho, aby sa Operačný program Informatizácia spoločnosti vôbec vytvoril.

S čím teda súhlasíte?

Keď sme už predtým chodili po svete, videli sme, že informatizácia na Slovensku dlhé roky zaostávala. To, čo teraz absolvujú títo chalani v delegáciách aj s pánom prezidentom, my sme absolvovali pred 20 rokmi. Keď človek príde do Silicon Valley a vidí, ako to tam funguje, chce, aby to tak bolo aj na Slovensku. Ale tých 900 miliónov eur, o ktorých hovoria chalani, nejde celých na IT služby. Na služby šlo asi 500 miliónov eur, zhruba 250 miliónov šlo na digitalizáciu obsahu a 150 miliónov eur na pokrytie bielych miest internetom. Keď sa spomínaných 500 miliónov rozráta na osem rokov programového obdobia, je to pol percenta výdavkov ročného rozpočtu v krajine. V štáte niekto míňa 99,5 percenta výdavkov na iné veci.

Boli podľa vás IT projekty financované z eurofondov predražené alebo nie?

Nemôžem hovoriť za všetky projekty. Poznám svoje projekty, ktoré som nastavoval na to, aby sme ich vedeli realizovať a aby aj firma bola zisková, fungovala a dokázala živiť ľudí. Mali sme veľkú výhodu, že sme boli pri tom, ako ITAS nastavoval stratégiu, akým spôsobom by sa to malo robiť. Chyba bola možno v tom, že sme s tým nemali skúsenosti z minulosti, rovnako ani s tým, ako tak veľkú zmenu bude prijímať verejná správa. Problémom je, že informatizujete iba procesy, ktoré v štátnej správe fungujú. Ak tie procesy nezefektívnite a nenastavíte architektúru ich fungovania, stane sa iba to, že ich tými peniazmi zakonzervujete.

Hovoríte o tom, že verejnej správe padla takpovediac na hlavu takmer miliarda eur, ale nepripravila sa na to, nevymyslela architektúru a šla do toho bezhlavo?

Nechcem nikoho obviňovať. To nie je ani moja úloha.

Keby ste boli štátnym manažérom, ktorý to má na starosti, čo by ste robili?

Dnes to hodnotím ako niekto, kto už tú skúsenosť má. Určite by som urobil celkovú architektúru a určite to vyžaduje zmenu procesov, ktoré fungujú v štátnej správe. Môžete aj prísť na to, že by niektorý proces mohol fungovať inak. Ale keď to úradník nemá v architektúre a nevie, čo tá zmena znamená, povie, že je to protizákonné. A na to, aby ste urobili zmenu procesu, potrebujete ešte ďalších päť zmien niekde inde. Máte iba dve možnosti – buď ten stav ako dodávateľ zakonzervujete, alebo zoberiete skupinu ľudí, právnikov a začnete lobovať za to, aby sa zákon zmenil tak, aby ste sa v niečom posunuli. A to zoberie aj dva roky, pokiaľ to nenastavíte hneď v úvode inak.

Štát má teraz k dispozícii ďalších 800 miliónov eur. Čo by mal urobiť inak?

Vysvetlím to na tom, čo sú prínosy toho, čo sa za posledných osem rokov udialo. Hoci sa tie procesy zakonzervovali, aspoň to donútilo všetky rezorty urobiť konsolidáciu dát. Vytvorila sa veľmi silná dátová základňa, čo predtým neexistovalo. Robili sme katastrálny portál, kde si môžete od roku 2007 pozrieť výpis z listu vlastníctva. Je to pre informatívne účely. Keď sme povedali, že to chceme robiť pre právne účely, odpoveď bola, že nemôžeme. V tom čase neexistovala u nich právna istota, že dáta, ktoré sú v zbierke listín, sú zhodné s tým, čo je v elektronickej forme. Nikto z tých ľudí nemal odvahu urobiť to pre právne účely.

Projekt katastra za 30 miliónov eur mal byť dokončený už v roku 2012, no nie je ešte ani teraz. Prečo?

Niektoré projekty už fungujú. Geografický informačný systém ZB GIS je v plnej prevádzke už niekoľko mesiacov. Sme jeho dodávateľom. Druhá vec je, že ste boli závislí od dát, čo nemáte šancu ovplyvniť. Dáta vám musí dať kataster a musí si ich skonsolidovať. Problémom je aj legislatíva, ktorá niektoré veci neumožňuje.

Aká bola vaša úloha v tomto projekte?

Vybudovať ten systém. NESS dlhé roky spravoval kataster v Česku, ale na Slovensku sme mali platenú verziu portálu. Prišli sme s nápadom, že to urobíme ako prvú službu pre ľudí, ktorá by bola bezplatná. Na katastri bol obrovský odpor, pretože to boli ich dáta. To je ten rezort izmus – dáta nechcete pustiť, lebo na nich zarábate. Presadili sme to, aj keď nás vtedy obvinili, že všetkým zlodejom ukážeme, kto má akú nehnuteľnosť. Mal som obrovské konflikty, možno som bol presne v tej pozícii, v akej sú dnes chalani z výzvy. Doteraz si pamätám prvú noc, keď sme na tom makali, aby sme systém udržali, pretože sa doň prihlásilo celé Slovensko. Najvyhľadávanejšie boli tri mená – Mečiar, Dzurinda a Mikloš. Na základe toho sa rozbehlo, že ideme robiť ďalšie veci, a na to potrebujeme dáta pre právne účely, nielen informačné. Ale priznám sa, že kataster beriem trochu ako osobnú prehru.

Skúste to vysvetliť.

Pýtate sa, prečo to nebolo hotové už v roku 2012. Keď som sa v roku 2012 vrátil z jedného stretnutia na katastri, povedal som si, že tam už nikdy v živote nevstúpim, a dodržal som to. Bol som veľmi blízko fyzickému útoku. Naši ľudia tam chodili ešte niekoľko mesiacov, pokúšali sa situáciu stabilizovať. V jednom momente sme si povedali, že už to ďalej nejde. Odovzdali sme všetky zdrojové kódy, zaplatili pokutu, odovzdali sme všetko nášmu konzorčnému partnerovi, ktorý povedal, že si myslí, že to dá.

To je dôvod, prečo ste sa z projektu katastra stiahli a DWC Slovakia v ňom pokračuje?

Áno. My sme s tým už stratili trpezlivosť.

Keď ste šli do súťaže, akú ste mali predstavu o tom, ako rýchlo viete projekt urobiť, ako to bude vyzerať, a čo ste nevedeli?

Nevedeli sme, že sa stane to, čo sa stalo pri zmene vlády. To, čo sa vtedy udialo, si nemôže dovoliť žiadny manažér v žiadnej firme.

Hovoríte teraz o tom, čo sa stalo po nástupe Radičovej vlády?

Áno. Projekty na jeden rok zastali, lebo boli auditované. Rok sme museli platiť ľudí, lebo sme ich nemohli prepustiť. Keď si pozriete naše ekonomické výsledky, uvidíte, akým výrazným spôsobom nás to dostalo do straty. To je možno odpoveď na vašu otázku, či môže na tom niekto zarobiť. A neplatí to len o katastri.

Ľudí ste platili z eurofondov.

Áno, ale keď ste v projekte, kapacity máte naplánované na nejaký čas. My sme ich museli platiť, ale oni nerobili, pretože nikto nám nepovedal, že projekt už nebude. Každý chápe, že nová vláda musí urobiť audit, ale nemôže to robiť jeden rok. Ľudia na ministerstve, ktorí to mali na starosti, manažérsky úplne zlyhali.

Odvtedy ubehli takmer štyri roky a viaceré IT projekty nie sú stále hotové.

Pri katastri platilo, že dáta neboli pripravené pre právne účely. A to sa nedá urobiť za rok, dva. Pri e-healthe mal byť systém, ktorý by umožnil, aby lekári aj poisťovne medzi sebou komunikovali elektronicky. Ale dáta nie sú prepojené. Hocikde by ste nasadili e-health, ušetrí to minimálne 10 percent nákladov v každej krajine. Len na liekoch ušetríte 120 miliónov eur ročne. Poviete si, že e-health stojí 40 miliónov – ale veď návratnosť projektu je do jedného roka.

Martin Kohút, NESS
Šéf NESS-u hovorí, že zdravotníctvo má najlepšiu návratnosť investícií, akú kedy videl. Vysvetľuje, že celkový objem zdrojov v zdravotníctve je 5,2 miliardy, z toho 1,2 miliardy sú lieky. A keďže e-health dokáže podľa neho ušetriť minimálne 10 percent nákladov, len na liekoch je to 120 miliónov eur. Foto N – Vladimír Šimíček

Koľko reálne stojí IT práca?

Neviem vám to vysvetliť inak ako na tom, že vám ukážem reálne výsledky firmy. Dnes mám firmu, ktorá robí celý net na Slovensku za asi 30 miliónov eur. Tretinu príjmov máme z vývozu, tretinu z komerčnej sféry a tretinu z verejnej správy. Čo sa vyrobí v našej dcére v Košiciach, to ide von. Verejná správa má svoj rozpočet a svojich ľudí, to sú úplne separátne tímy. Každý z nich je iný obchodný model.

Bavme sa teraz všeobecne o cenách zákaziek financovaných z OPIS-u.

Logika bola postavená na tom, že štát má poskytnúť občanovi službu. Robili sa služby, ktoré sa mali dodať, a tie sa nejakým spôsobom naceňovali. Nikde sa nepočítalo s nejakým hardvérom, prevádzkou, zálohovaním, redudanciou. Tým, že nebol architekt, tak si to robil každý samostatne. Myslím si, že tam vznikol najväčší problém toho, že je tu obrovská prebytočnosť. Keby bol architekt, vytvoril by jedno veľké centrum, alebo dve, tri záložné centrá, tam by sa to uložilo a potom robíte už len služby a aplikácie. Keď počúvam čísla, koľko máme virtuálnych serverov urobených na riešeniach, lebo každý rezort si to budoval sám, veď to sú šialené čísla aj na podporu, aj na údržbu. Ale ak ste chceli splniť podmienky súťaže, tak ste to takto museli urobiť. Keď to budujete samostatne a nevyužívate kapacitu iných projektov, tak vám z toho vznikne to, čo vzniklo.

Okrem softvéru ste v rámci projektov dodávali aj hardvér?

Áno.

Jedno z odporúčaní slovensko.digital je, že by bolo dobré oddeliť dodávky softvéru od hardvéru. Súhlasíte s tým?

Áno.

Ministerstvo financií ešte v roku 2009 vydalo usmernenie, ktoré hovorí o tom, že verejné inštitúcie sa majú správať čo najefektívnejšie. Ak je dostupný softvér zadarmo, majú ho využiť; ak už niektorá inštitúcia niečo vybudovala, tak to využije aj ďalšia. Prečo sa to podľa vás nedodržalo?

Nebol architekt. Nebola jedna silná hlava, ktorá by dokázala povedať, že takto to bude. V štáte funguje silný rezortizmus. Rezorty si držia svoj priestor a nespolupracujú.

Kto by mal byť tým architektom?

Hlavne niekto kvalitný. Je to práca pre silnú autoritu, ktorá dokáže veci zintegrovať a bude mať silné nadrezortné práva. Ináč sa to podľa mňa nedá urobiť.

V Česku takú autoritu majú?

Neporovnávajme sa. Tieto krajiny nie sú v lepšom stave, ako sme my. Keď sme s informatizáciou začínali, boli sme na poslednom mieste v rebríčku. Verím, že sme sa už niekde posunuli. Veľký prínos OPIS-u je už to, že tie peniaze vôbec do sektora prišli. Množstvo peňazí vďaka tomu prišlo aj do start-upov.

Na trhu sa hovorí, že marža v štátnych IT zákazkách sa pohybuje od 30 do tisíc percent. Zákazka, ktorá by inak stála možno milión eur, stála aj 10 miliónov eur. Je to podľa vás tak?

Povedzte mi, ktorá konkrétne.

Pomôžem si vyjadrením Michala Trubana. V diskusii Denníka N na otázku, či vie uviesť príklad IT zákazky platenej z eurofondov, ktorá by bola kvalitná a nebola by predražená, povedal, že nevie uviesť taký príklad.

Na projektoch, ktoré sme začali v roku 2008 alebo 2009, nemáme žiadnu maržu. To vám viem dokladovať, môžete si pozrieť audítorské správy. To sú tak stratové projekty, že je to úplne zlé.

Hovoríte o projekte katastra, z ktorého ste odišli.

Z katastra sme odišli, lebo to šlo do takej straty, že to nemalo význam. Nehovorím že niektoré projekty nie sú v zisku. Máme napríklad register adries, ktorý je v nejakom elementárnom zisku. Ale nepovedal by som, že projekty sú predražené. Môžu byť predražené iba do tej miery, do akej im to dovolí štát. Ak nemáte na druhej strane partnera, urobíte si maximálnu maržu, akú si len môžete urobiť. Ak máte na druhej strane partnera, ktorý má argumenty, urobí nejaké porovnanie, argumentmi vás dostane. To je o tej symetrii a asymetrii záujmov, o ktorej hovoril Ivan Mikloš. Myslím si, že štátna správa nie je v takom stave, aby bola rovnocenným partnerom súkromnému sektoru.

Keď ste sa bavili so štátnymi úradníkmi, ako ste ich vnímali? Boli to IT odborníci alebo ani nie?

Snažíte sa im pomôcť, snažíte sa im vysvetliť veci, že ak sa niečo urobí, aká vznikne pridaná hodnota. Napríklad zdravotníctvo. Keby sa to zaviedlo, ušetrili by sa obrovské peniaze. Ale ten celý systém, ktorý v zdravotníctve funguje, prirodzene, nemôže mať na tom záujem. Pretože z toho systému, liekového, z farmafiriem vám odíde veľká suma peňazí každý rok. Zostanú v poisťovniach, pretože sa nezaplatí za zdravotnú starostlivosť.

Vrátim sa k informačnej asymetrii, o ktorej hovoril Ivan Mikloš. Myslíte si, že ľudia zo súkromného sektora boli vo výhode, lebo tomu rozumeli lepšie ako štátni úradníci? A nie každý je čestný, čo mohol aj využiť.

Samozrejme, že sme vo výhode. Firmu najlepšie rozoznáte podľa toho, či funguje iba vo verejnom sektore, alebo aj v komerčnom sektore. Ak dokáže fungovať aj v súkromnom sektore, tak je to reálna firma. Ak funguje iba vo verejnom sektore, vidíte, že má obchodný model postavený iba na tú jednu časť.

Niektoré firmy si potom mohli narátať aj náklady, ktoré prevýšili normálnu mieru.

To sa musíte spýtať ich, ja neviem. Chcete poznať môj názor a ten je, že informatizácia mala obrovský prínos pre túto krajinu. To, čo je dnes vytvorené, zmenilo fungovanie a rozmýšľanie štátnych úradníkov. Možno to nie je tak efektívne využité, ako by mohlo byť, ale urobil sa obrovský krok vpred, urobila sa konsolidácia dát. Oceňujem aktivitu, s ktorou prišlo slovensko.digital. Majú schopnosť k tomu prispieť a musia byť do toho zapojení. Nedokážu vyriešiť procesy vo vnútri, to je práca na roky. Ale vedia urobiť veľmi dobrý pohľad na to, aby človek, ktorý v tom systéme pracuje, mal prijateľné a ľudské prostredie. Zoberme si napríklad Foaf alebo Finstat. To sú veci, ktoré štátna správa nikdy nedokázala urobiť. A vidíte, v súkromnom sektore to vzniklo len tým, že sa dostali k štátnym dátam. To sú služby, ktoré ľudia ocenia. Len sú to dáta, ktoré neviete urobiť pre právne účely.

Vy ste sa už k výzve slovensko.digital pripojili?

Priznám sa, že toto je možno môj posledný rozhovor v tejto oblasti, lebo od januára už nebudem konateľom NESS-u. Neodchádzam z firmy, len sa chcem stiahnuť z operatívy a venovať sa iným výzvam, napríklad start-upom.

Čím to je, že k výzve sa verejne nepripojil žiadny z dodávateľov IT zákaziek financovaných z OPIS-u?

Môžete sa pripojiť len k tomu, s čím úplne súhlasíte. Ak sa nezhodneme na základnej veci, že to nie sú peniaze, ktoré boli zneužité, ale aj boli na niečo využité a majú aj reálnu hodnotu, nemôžete sa k tomu pripojiť. Ale so všetkými chalanmi vychádzam korektne. Sú mladí a talentovaní, len nemajú skúsenosť, čo je ešte za tým. Iná vec je robiť na projektoch pre 20-tisíc ľudí a iná pre celú krajinu.

Poďme ďalej. Štátne firmy často nevlastnia licencie a výsledkom toho je, že projekty majú veľa dodatkov, sú neprehľadné, podľa mnohých odborníkov predražené. O koľko by to bolo lacnejšie, keby štátne inštitúcie vlastnili licencie?

Povedzte mi jednu inštitúciu, ktorá by to dnes dokázala vyrábať sama, keby licenciu vlastnila.

Hovoríte o tom, že nemajú schopných IT odborníkov?

Nie, nemajú na to vytvorené kapacity. Systém bol vždy nastavený tak, že vám to musia robiť externé firmy.

To, že nevlastnia licencie, ako predražuje celkovú cenu zákazky?

Poviem to takto: všetky riešenia sa robia na zákazku. Ak by bol jeden hlavný architekt, povedal by, aká platforma sa bude využívať, či to bude opensource, Microsoft, SAP alebo niečo iné. Keď robíte päť platforiem pre päť rezortov, je to veľmi komplikované na údržbu. V Estónsku vraj jadro systému robila jedna firma a vraj sa dá vďaka tomu lepšie udržať efektivita. Myslíte si, že to môže robiť jedna firma na Slovensku? Je to nereálne.

Keď to zhrnieme, zásadná chyba, ktorá sa ukázala, je tá, že chýba architekt, inštitúcie verejnej správy nevyužívali bezplatné softvéry a ministerstvám chýbajú IT kapacity a úradníci možno tomu ani celkom nerozumeli.

S architektom sa zhodneme, rezortizmus je naozaj problém. Ale ak aj architekt bude, problémom bude dohodovacie konanie, kde si ministerstvo bráni svoje veci. Pri licenciách sa zhodneme v tom, že keby boli všetky nakupované centrálne, tak by to bolo asi výhodnejšie, ako keď si každý nakupuje, čo chce. Ale to sa už začína diať, malo by to byť centrálne nakupované, ale nie na všetky veci.

Koľko dodatkov má bežne IT zmluva v súkromnom sektore?

Každý rok sa robí dodatok, servis sa napríklad nerobí na dlhšie obdobie ako na jeden rok.

Vo verejnom sektore sa zvykne robiť niekoľko dodatkov za rok.

Áno, lebo na každú jednu vec, ktorú chcete v projekte financovanom z eurofondov zmeniť, musíte mať dodatok. Tak sú nastavené pravidlá. Preto je v eurofondových projektoch tak veľa dodatkov. Druhá vec je, že každý žiadateľ o projekt musí zabezpečiť päťročnú udržateľnosť projektu z jeho peňazí.

Zaplatí sa to z rozpočtu.

Áno, ale je to obrovské navýšenie zdrojov. Neviem o žiadnom inom projekte, ktorý by mal udržateľnosť a takú rentabilitu ako elektronické služby zdravotníctva.

Vy by ste si trúfli robiť podporu IT projektu plateného z eurofondov, ktorý ste nevyvíjali?

Nie.

Prečo?

Lebo by som tomu nerozumel. Keď chcete prebrať podporu, musíte si zobrať zdrojové kódy, ktoré musíte preštudovať, naučiť sa ich, musíte ich vedieť ovládať a prevziať zodpovednosť, že tam nemáte zakryté iné veci. Nie sú to malé softvéry, ktoré si prejdete za dva týždne a vyznáte sa v tom. Podpisujete záväzok, že keď systém nepôjde, máte obrovské pokuty.

Pýtam sa aj preto, že častá výčitka je tá, že firma, ktorá vyhrá štátnu IT zákazku, sa v nej na dlhé roky zakonzervuje.

To je všade tak, aj vo svete, aj v komerčnej sfére. Napríklad robíme pre lízingovky. Trvá to aj štyri, päť rokov, kým nasadíte nový systém a odídete. Softvér je závislosť.

Bolo by riešením, keby sa jedna veľká zákazka rozdelila na menšie?

Určite áno, komerčný sektor tak funguje.

Čo sa v komerčnom sektore dokáže rozdeliť, kým v štátnom sektore sa to ponúka ako jeden celok?

V komerčnom sektore to funguje tak, že máte systémového integrátora, s ktorým uzavriete zmluvu. Potom máte povedzme piatich ďalších dodávateľov a každý z nich vám dodáva nejakú časť. Integrátor sa stará o komunikáciu medzi dodávateľmi, aby to riešenie bolo jednoduché. V štátnej správe je to urobené tak, že navrchu máte jedného integrátora a pod ním máte veľa dodávateľov, len je to zakryté pod tým jedným.

Je podľa vás v poriadku, že sa nezverejňujú subdodávatelia?

Odberateľ ich pozná všetkých.

Nie však verejnosť, hoci ide o verejné zdroje. Kto sú napríklad vaši subdodávatelia pri štátnych IT zákazkách?

Máme konzorčných partnerov, ktorí sú zverejnení.

Pri katastri ste mali konzorčných partnerov firmy DWC Slovakia, Sevitech, pri e-healthe Lynx. Ale máte aj subdodávateľov?

Na zdravotníctve je naším dodávateľom aj Asseco. Myslím, že to je všetko. Ale pozrite sa, sme siedmou najrýchlejšie rastúcou IT firmou na Slovensku, a to máme len tretinu príjmov z projektov verejnej správy. OPIS pomohol tomuto trhu a pomohol aj tým chalanom k tomu, kde dnes sú. Mám výhrady k tomu, čo sa v tomto období v rámci OPIS-u robí – že prevažilo vyčerpať pred urobiť.

Čo tým myslíte?

Nie je čas na nejaké projekty, na budovanie niečoho, pretože to trvá oveľa dlhšie, tak sa veľmi veľa investuje do infraštruktúry, ktorá by mala byť potom centrálna, teda do cloudov a podobne. Tak sa určila stratégia na to, aby sa to zrealizovalo, inak by sa peniaze vrátili. Ale dnes je tam ďalších 800 miliónov eur a to už dnes nikto nerozporoval. Viete, čo to bolo pred desiatimi rokmi? Dnes je už povedomie také, že to treba. Celé by to malo byť orientované na to, aby sa zefektívnili verejné služby.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Podľa čoho ste si vyberali partnerov do konzorcia?

Poznáme trh. A sú to aj osobné veci. Lynx bol mojím prvým potenciálnym zamestnávateľom, DWC sa venuje grafickým a data veciam. Máte na výber piatich, šiestich, môžete si vybrať viacerých. Chcete byť v tendri úspešní, tak si ich vyberiete.

Vráťme sa ešte k IT tendrom, ktoré sa vypisovali v roku 2009. Keď ste si prečítali predmet zákazky, bolo vám to vždy jasné, čo tým štátna inštitúcia myslí?

Povedzte mi niekoho, kto mal v tom čase znalosť o katastri. A pokiaľ ide o zdravotníctvo, my sme celú znalosť a referencie zobrali zvonku, tú znalosť tu vtedy nemal nikto. Pri zdravotníctve nemeníme systém ako pri katastri, iba ho integrujeme. Problém bol s tým, že nie všetci mali o to záujem. Minister Čislák sedí každý týždeň pravidelne s nami, čo o predchádzajúcich ministroch neplatilo. Ale odpor toho prostredia je obrovský, ide tam o veľké peniaze a systém môže do toho zaviesť obrovský poriadok.

V prípade tendra na kataster sa Európskej komisii nepáčila súťažná podmienka, že firma musí mať päťročnú skúsenosť v oblasti katastra. Hovorilo sa, že to bolo šité na vašu firmu. Je to podľa vás tak, že štátne inštitúcie nastavili podmienky tendrov tak, že ich dokázal splniť len malý počet firiem?

Keby ste boli za to zodpovedná, vyberiete si dodávateľa, ktorý to nikdy nerobil? Viete, sú aj krajiny, kde nefunguje verejné obstarávanie a je to tak, že štát musí mať dôveru k firme, že dodá to, čo chce, a splní podmienky. Keď ste v komerčnej firme, neexistuje verejné obstarávanie. Tak, ako ho máme, je zneužívané v celom procese, lebo máme takú spoločnosť, ako máme. V súkromnom sektore to funguje tak, že keď viete, že toto je najlepšie riešenie, vyberiete si to, lebo vám urobí nejakú zmenu a úsporu v budúcnosti.

Platí teda, že firmy, ktoré vyhrali štátne IT tendre, budú donekonečna dodávať podporu, lebo iní by tomu nerozumeli?

Idete po úplne nepodstatných veciach, ktoré to nemôžu zmeniť. Niekto to musí dodávať. Štát to nespraví. Firmy robia iba to, čo im prostredie dovolí. Môžeme sa baviť o tom, aby to bolo efektívnejšie, krajšie, používateľsky lepšie riešenie. To je tá vec, ktorú by chalani mali robiť. Prekáža mi na tom trochu politika. Politici by mal sedieť dole pod pódiom a s otvorenými ústami pozerať na to, čo sa im hovorí, aby vedeli, čo majú robiť. A to hovorím o všetkých politikoch. Oni nevedia, čo majú robiť. Ale nechoďte po nepodstatných veciach. Či to bude robiť tá alebo iná firma, stále to niekto bude robiť. Skôr sa snažme o to, aby sa to posunulo tak, aby bol z toho nejaký výsledok.

Hovoríte teda, že ľudia na ministerstve financií a ďalší by mali so signatármi výzvy slovensko.digital aktívne komunikovať a počúvať ich názory.

Áno. Ja tých chlapcov poznám a sú veľmi šikovní, majú obrovský potenciál, vedia tie veci robiť. Ja som Jána Suchala zoznámil s katastrom a myslím si, že čo napísal, je pravda. On to celé vymyslel, oni to len urobili. Keď si porovnáte video Ptačina (ďalší zo signatárov výzvy slovensko.digital – pozn. red.) s tým, aké video nám ukazuje štát pri projekte slovensko.sk, je to diametrálny rozdiel v profesionalite a vo všetkom.

Čo teda hovoríte na stránku ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk?

To je ten front-end, ktorý treba zlepšiť. To sú veci, ktoré neviete urobiť sám ako dodávateľ, ale musí byť niekto, kto sa na celý systém pozrie komplexne a povie, že takto to bude a takéto budú pravidlá.

A čo si myslíte o konferencii TechMatch?

Myšlienka dobrá, realizácia úplne zlá. Konferencie sú bežné vo veľkých mestách. Mohla to byť krásna konferencia pre ľudí, mohlo sa to odprezentovať vo svete. Tak, ako to zorganizovali, odkomunikovali, nezatiahli do toho komunitu start-upov, bol to nesprávne využitý pôvodne dobrý plán.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Richard Sulík: Máme v programe rovnú daň a budeme sa zasadzovať za to, aby sme sa opäť k nej vrátili

Predseda SaS si myslí, že tento a budúci rok Slovensko určite nebude mať vyrovnaný rozpočet a minister financií Kamenický s tým nemôže nič urobiť.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Richardom Sulíkom:

  • Zavedenie výdavkových limitov nie je dogma
  • Súhlasí so zvýšením platov vo verejnej správe, ale žiada personálny audit
  • Rovná daň je stále priorita SaS, na jej sadzbu nemá Sulík vyhranený názor
  • Minimálnu mzdu by nerušil a zaviedol by pravidlo, že bude mať výšku 50 percent priemernej
  • Súhlasí aj s myšlienkou minimálneho dôchodku, len by ho konštruoval inak, ako navrhuje SNS
  • Miesto obedov zadarmo by Sulík dal daňové bonusy rodičom
  • Miesto vlakov zadarmo by SaS navrhla veľké zľavy a rovnaké pravidlá pre autobusy
  • Čítajte celý rozhovor s Richardom Sulíkom.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Vláda počas výjazdového rokovania v Giraltovciach rozdelila pre dve mestá a obce okresu Svidník takmer 1,3 milióna eur. Pôvodne plánovanú sumu jeden milión eur počas rokovania kabinet zvýšil.

Ide o prostriedky z rozpočtovej rezervy pre okres, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté okresy. Uvoľnené majú byť do 31. októbra.

„Nad pôvodne plánovaný milión eur bolo podporené mesto Svidník sumou 100.000 eur na vybudovanie denného stacionára. Samozrejme, je to menšia časť, väčšiu časť bude dávať mesto, ale prispeli sme aj takouto čiastkou, aby sa stacionár rozbehol. Je to mestský stacionár. Plus mesto Svidník dostane 40.000 eur na rekonštrukciu a dobudovanie Domu európskej kultúry,“ uviedol podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD).

Mesto Giraltovce získalo podľa jeho slov príspevok vo výške 80.000 eur na výťah a bezbariérový vstup do domu kultúry. „Sumou 20.000 eur prispejeme Základnej umeleckej škole v Giraltovciach. Myslím si, že všetci ste ich mali možnosť vidieť, ale hlavne počuť. Podporili sme aj dve obce, najväčšiu obec v kraji, Kračúnovce. Pre povodne tam boli zničené miestne komunikácie. Bola podporená sumou 40.000 eur. A takisto na havarijný stav komunikácií v obci Hrabovčík bola zvýšená suma o 13.000 eur,“ doplnil Raši.

Ako povedal, ide o veľmi špecifický okres, ktorý má 66 obcí a dve mestá. „Z toho štyri obce sú do 20 obyvateľov, 19 obcí je do 100 obyvateľov, iba dve obce sú nad 1000 obyvateľov. Preto aj návrh zo všeobecnej pokladničnej správy o rozdelení milióna obsahuje viac ako 100 položiek,“ skonštatoval Raši.

Mesto Svidník získalo z pôvodne plánovaného milióna eur 300.000 eur na zastrešenie zimného štadióna. Giraltovce získali 25.000 eur na rozšírenie tepelných rozvodov v materskej škole, rovnaká suma pôjde aj na modernizáciu školskej jedálne pri Základnej škole na Budovateľskej ulici. Na rekonštrukciu verejných svietidiel v miestnej časti Francovce mesto získalo 10.000 eur a na ukončenie environmentálnej záťaže na Ulici na serpentínach zas finančnú čiastku 15.000 eur. Na rekonštrukciu chodníkov a odstavných plôch v Giraltovciach smeruje 50.000 eur.

Viaceré obce získali finančné príspevky na rekonštrukciu obecných úradov a domov kultúry i na obnovu miestnych ciest a komunikácií. Financie získali aj viaceré cirkvi, športové kluby a zväzy či občianske združenia.

Vláda bude v stredu (18. 9.) zasadať v obci Čaňa v okrese Košice – okolie. (tasr)

Zdieľať

Brusel dovolil E.ON-u ovládnuť VSE. Chýba ale súhlas štátu

Nemecký koncern E.ON bude s prevzatím Východoslovenskej energetiky čakať na novú vládu. E.ON síce získal súhlas Európskej komisie, ale potrebuje ešte aj dohodu so štátom. Kabinet Smeru si chce na akcie VSE uplatniť predkupné právo.

Súhlas Európskej komisie sa týka nielen Východoslovenskej energetiky (VSE), ale aj mnohých iných európskych firiem, ktoré si medzi sebou vymieňajú nadnárodné nemecké koncerny E.ON a RWE.

V prípade Slovenska to má mať jeden významný efekt: E.ON, ktorý už vlastní Západoslovenskú energetiku (ZSE), prevezme aj VSE.

Posilnil by si tak postavenie v obchode s energiami a zdvojnásobil by územie, na ktorom zabezpečuje distribúciu elektriny ku koncovým zákazníkom.

Aký to má háčik:

O VSE prejavil záujem aj minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý by ho chcel včleniť do portfólia štátneho obchodníka s plynom SPP.

Tento fakt je už niekoľko mesiacov známy. Nové je podľa informácií Denníka E to, že o osud VSE sa bude rozhodovať až za budúcej vlády. Nemci sa chcú totiž vyhnúť tomu, aby ich dohodu o VSE prekazila ambícia ministra Žigu získať túto distribučnú spoločnosť.

Do toho prišla prekvapujúca zmena: 

RWE pred pár dňami vyčlenili VSE z okruhu aktív, ktoré si vymieňa s E.ON-om. Distribučná spoločnosť teda zostane nateraz súčasťou RWE.

Z tlačového stanoviska eurokomisie však vyplýva, že Brusel túto poslednú zmenu nebral do úvahy a transakcie posudzoval tak, ako keby medzi nimi bol aj predaj VSE.

V správe Bruselu sa totiž píše, že na Slovensku sa spoločnosti, ktoré sú súčasťou fúzie (VSE a ZSE) tradične zameriavajú na rôzne regióny v rámci krajiny a preto bola medzi nimi len obmedzená konkurencia. „Európska komisia nenašla dôkaz, že by si firmy v budúcnosti konkurovali viac, ak by k fúzii nedošlo,“ píše sa v stanovisku.

Vyzerá to teda tak, že Európska komisia dovolila predaj VSE E.ON-u, aj keď ten už prestal byť aktuálny.

O ďalšom osude VSE sa bude rozhodovať až v ďalšom volebno období.

Zdieľať

Úrad pre dohľad nedovolil poslancom nahliadnuť, ako komisia vyberala firmy, ktoré dostali licencie na záchranky. „Konanie predsedu Haška je neospravedlniteľné. Najprv odmietol zbaviť jednotlivých členov komisie mlčanlivosti, teraz zabránil poslancom súťaž skontrolovať,“ povedala poslankyňa SaS Jana Cigániková. 

„Ako má občan veriť takémuto úradu, ktorý má navyše dohliadať nad jeho zdravotnou starostlivosťou?“ dodala s tým, že žiada ministerku Kalavskú, aby navrhla odvolanie Tomáša Haška.

Viac o téme čítajte tu.

Zdieľať

Jozef Mihál zo Spolu hovorí, že koalícia pri dôchodkoch nerešpektuje vlastnú zmenu ústavy. Pri výpočte veku pri ženách by niektoré prišli o štyri mesačné dôchodky, upozorňuje.

Celé vyjadrenie bez úprav:

Strany vládnej koalície pripravili zákon o stanovení dôchodkového veku, ktorý je protiústavný a poškodzuje práva veľkej skupiny občanov. Po “obedoch zadarmo” podľa neho vládna väčšina opäť dokázala, že nie je schopná riadne spravovať štát.

Zákon o stanovení dôchodkového veku zavádza tabuľku, v ktorej je určený dôchodkový vek pre jednotlivé vekové ročníky a osobitne pre mužov a ženy podľa počtu vychovaných detí. Lenže vládna koalícia nerešpektuje zmenu ústavy, ktorú sama navrhla a nedávno pretlačila v parlamente.

Podľa prijatej ústavnej zmeny má mať žena, ktorá vychovala tri a viac detí, dôchodkový vek o 18 mesiacov nižší. Príklad: muž, ročník narodenia 1960, má podľa tabuľky dôchodkový vek 63 rokov. V zmysle ústavy žena, ktorá vychovala tri deti, má mať dôchodkový 61 rokov a 6 mesiacov. V tabuľke, ktorú navrhla vládna koalícia, má dôchodkový vek 61 rokov a 10 mesiacov. Chcú ju obrať o 4 mesačné dôchodky.

Poslanci SPOLU nesúhlasili so zmenou ústavy. “Navyše, drastické a časté zásahy do dôchodkového systému škodia súčasným aj budúcim dôchodcom. Avšak, ústavu je potrebné dodržiavať,” dodal J. Mihál.

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v septembri oproti augustu výrazne vzrástol o 21,6 bodu (na -22,5 bodu). Vrátil sa tak na svoju júnovú úroveň, no je už takmer tri roky výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,5 bodu).

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie kleslo (o 6,4 bodu na -19,9 bodu), čo je najnižšia úroveň od mája 2010, upozornila Národná banka Slovenska.

„Nárast indikátora neznamená, že je vývoj nemeckej ekonomiky na nasledujúcich 6 mesiacov jednoznačný – výhľad ekonomiky je naďalej podľa úrovne indikátora negatívny,“ uviedla NBS.

Nenaplnili sa však očakávania finančných expertov o zintenzívnení obchodného konfliktu medzi USA a Čínou a pretrváva nádej, že sa bude dať vyhnúť brexitu bez dohody.

Aj napriek zlepšeniu je v treťom štvrťroku priemerná hodnota ZEW výrazne pod úrovňou predchádzajúceho kvartálu. Indikuje tak riziko možného poklesu ekonomiky aj v treťom štvrťroku.

Zdieľať

Sme rodina tvrdí, že „nespravodlivý výpočet“ odchodu do dôchodku sa týka 111-tisíc žien. Petra Krištúfková oznámila, že podali pozmeňovací návrh, ktorý problém odstráni.

Od 1. júla začal platiť ústavný zákon, ktorý rieši dôchodkový strop. Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropoval na 64 rokov. Ženy zároveň pôjdu do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa.

Krištúfková však upozornila, že súčasná právna úprava neakceptuje ústavný zákon a približne 111-tisíc žien je v tejto súvislosti diskriminovaných. Ženám narodeným v rokoch 1958, 1959 a 1960 sa podľa nej neodpočítava za každé dieťa šesť mesiacov.

Ani pozmeňovací návrh predložený na parlamentnom sociálnom výbore poslancom Ľubomírom Vážnym, ktorého súčasťou bola tabuľka, fixne definujúca vek odchodu do dôchodku, podľa jej slov nevyriešila spôsobenú nespravodlivosť voči tejto skupine žien.

„Nie je jasné, podľa akého kľúča bola táto tabuľka vyhotovená, keď ústavný zákon jasne hovorí: odpočet na každé vychované dieťa je 6 mesiacov,“ podotkla Krištúfková.

Zároveň skonštatovala, že hnutie Sme rodina predkladá do parlamentu pozmeňujúci návrh, „ktorého súčasťou je nová fixná tabuľka, ktorá spravodlivo odpočítava šesť mesiacov za každé vychované dieťa“. (tasr)

Zdieľať

Prvý dodávateľ elektriny oznámil výrazné zvýšenie cien

Domácnostiam na budúci rok výrazne stúpne cena elektriny. Predajca Magna Energia zvýši cenu silovej elektriny o takmer 24 %, schválil mu to regulačný úrad. Celková cena, ktorá zahŕňa aj iné poplatky, stúpne zhruba o 10 %.

Ceny elektriny budú zvyšovať aj ďalší predajcovia vrátane veľkých firiem, ako sú ZSE, VSE a SSE. Dôvodom je výrazný nárast ceny takzvanej silovej elektriny, ktorú obchodníci nakupujú na burze.

Širší pohľad: V prvom polroku 2019 bola priemerná cena na Pražskej energetickej burze 52 eur, rok predtým 40 eur. Pri výpočte cien na ďalší rok sa vychádza práve z vývoja medzi týmito dvomi obdobiami.

Nárast ceny je v súlade s očakávaniami. Ceny na burze totiž postupne rastú už od roku 2016. Dôvodom je najmä rast cien emisných povoleniek, ktoré si musia kupovať výrobcovia elektriny, takže im zvyšujú náklady.

Magna Energia podľa svojho vyjadrenia zvýši ceny pre všetkých odberateľov zo 48 na 60 eur za MWh.
Väčší zákazníci, medzi ktorými sú najmä firmy, sa zvyšovania cien až tak báť nemusia. Ceny sa im totiž menia na základe trhového princípu, neurčuje ich regulačný úrad.

Kedy padne rozhodnutie: O celkovej cene pre domácnosti a ďalších menších odberateľov bude rozhodovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na konci roka. Celková cena obsahuje aj iné poplatky, ktoré pokrývajú najmä distribúciu a prenos elektriny a dotácie pre uhoľné bane a obnoviteľné zdroje. Niektoré z nich sa môžu aj znižovať.

Celková regulovaná cena na budúci rok sa podľa odhadov zvýši približne o 10 percent.