Šéf IT firmy NESS o štátnych tendroch: Firmy robia iba to, čo im prostredie dovolí

Martin Kohút šéfuje IT firme NESS Slovensko, ktorá je jedným z dodávateľov elektronických služieb zdravotníctva a bola dodávateľom e-katastra. V rozhovore prezrádza, čo si myslí o výzve slovensko.digital, či sú podľa neho štátne IT zákazky predražené, prečo odišli z projektu elektronického katastra a ako sa dá zlepšiť informatizácia spoločnosti na Slovensku.

Čakali ste, že raz to už niekto z IT komunity nevydrží a otvorene povie, že IT projekty platené z eurofondov sú nekvalitné a predražené, alebo vás to prekvapilo?

Nemôžem veriť všetkému, čo sa hovorí. Môžem veriť tomu, s čím mám osobnú skúsenosť.

Spýtam sa inak. Súhlasíte s kolegami z IT sektora, ktorí sa podpísali pod výzvu a tvrdia, že sa na informatizácii premrhala takmer miliarda eur, alebo si to nemyslíte?

Čiastočne s nimi súhlasím a čiastočne nie. Hovorím to na základe poznania, ktoré mám, keďže som bol v tom procese od začiatku. V tejto firme som dlho a som jedným z ľudí, ktorí boli pri zakladaní IT asociácie Slovenska (ITAS) – najväčšej organizácie, ktorá združuje IT firmy. Bola jedným z lídrov toho, aby sa Operačný program Informatizácia spoločnosti vôbec vytvoril.

S čím teda súhlasíte?

Keď sme už predtým chodili po svete, videli sme, že informatizácia na Slovensku dlhé roky zaostávala. To, čo teraz absolvujú títo chalani v delegáciách aj s pánom prezidentom, my sme absolvovali pred 20 rokmi. Keď človek príde do Silicon Valley a vidí, ako to tam funguje, chce, aby to tak bolo aj na Slovensku. Ale tých 900 miliónov eur, o ktorých hovoria chalani, nejde celých na IT služby. Na služby šlo asi 500 miliónov eur, zhruba 250 miliónov šlo na digitalizáciu obsahu a 150 miliónov eur na pokrytie bielych miest internetom. Keď sa spomínaných 500 miliónov rozráta na osem rokov programového obdobia, je to pol percenta výdavkov ročného rozpočtu v krajine. V štáte niekto míňa 99,5 percenta výdavkov na iné veci.

Boli podľa vás IT projekty financované z eurofondov predražené alebo nie?

Nemôžem hovoriť za všetky projekty. Poznám svoje projekty, ktoré som nastavoval na to, aby sme ich vedeli realizovať a aby aj firma bola zisková, fungovala a dokázala živiť ľudí. Mali sme veľkú výhodu, že sme boli pri tom, ako ITAS nastavoval stratégiu, akým spôsobom by sa to malo robiť. Chyba bola možno v tom, že sme s tým nemali skúsenosti z minulosti, rovnako ani s tým, ako tak veľkú zmenu bude prijímať verejná správa. Problémom je, že informatizujete iba procesy, ktoré v štátnej správe fungujú. Ak tie procesy nezefektívnite a nenastavíte architektúru ich fungovania, stane sa iba to, že ich tými peniazmi zakonzervujete.

Hovoríte o tom, že verejnej správe padla takpovediac na hlavu takmer miliarda eur, ale nepripravila sa na to, nevymyslela architektúru a šla do toho bezhlavo?

Nechcem nikoho obviňovať. To nie je ani moja úloha.

Keby ste boli štátnym manažérom, ktorý to má na starosti, čo by ste robili?

Dnes to hodnotím ako niekto, kto už tú skúsenosť má. Určite by som urobil celkovú architektúru a určite to vyžaduje zmenu procesov, ktoré fungujú v štátnej správe. Môžete aj prísť na to, že by niektorý proces mohol fungovať inak. Ale keď to úradník nemá v architektúre a nevie, čo tá zmena znamená, povie, že je to protizákonné. A na to, aby ste urobili zmenu procesu, potrebujete ešte ďalších päť zmien niekde inde. Máte iba dve možnosti – buď ten stav ako dodávateľ zakonzervujete, alebo zoberiete skupinu ľudí, právnikov a začnete lobovať za to, aby sa zákon zmenil tak, aby ste sa v niečom posunuli. A to zoberie aj dva roky, pokiaľ to nenastavíte hneď v úvode inak.

Štát má teraz k dispozícii ďalších 800 miliónov eur. Čo by mal urobiť inak?

Vysvetlím to na tom, čo sú prínosy toho, čo sa za posledných osem rokov udialo. Hoci sa tie procesy zakonzervovali, aspoň to donútilo všetky rezorty urobiť konsolidáciu dát. Vytvorila sa veľmi silná dátová základňa, čo predtým neexistovalo. Robili sme katastrálny portál, kde si môžete od roku 2007 pozrieť výpis z listu vlastníctva. Je to pre informatívne účely. Keď sme povedali, že to chceme robiť pre právne účely, odpoveď bola, že nemôžeme. V tom čase neexistovala u nich právna istota, že dáta, ktoré sú v zbierke listín, sú zhodné s tým, čo je v elektronickej forme. Nikto z tých ľudí nemal odvahu urobiť to pre právne účely.

Projekt katastra za 30 miliónov eur mal byť dokončený už v roku 2012, no nie je ešte ani teraz. Prečo?

Niektoré projekty už fungujú. Geografický informačný systém ZB GIS je v plnej prevádzke už niekoľko mesiacov. Sme jeho dodávateľom. Druhá vec je, že ste boli závislí od dát, čo nemáte šancu ovplyvniť. Dáta vám musí dať kataster a musí si ich skonsolidovať. Problémom je aj legislatíva, ktorá niektoré veci neumožňuje.

Aká bola vaša úloha v tomto projekte?

Vybudovať ten systém. NESS dlhé roky spravoval kataster v Česku, ale na Slovensku sme mali platenú verziu portálu. Prišli sme s nápadom, že to urobíme ako prvú službu pre ľudí, ktorá by bola bezplatná. Na katastri bol obrovský odpor, pretože to boli ich dáta. To je ten rezort izmus – dáta nechcete pustiť, lebo na nich zarábate. Presadili sme to, aj keď nás vtedy obvinili, že všetkým zlodejom ukážeme, kto má akú nehnuteľnosť. Mal som obrovské konflikty, možno som bol presne v tej pozícii, v akej sú dnes chalani z výzvy. Doteraz si pamätám prvú noc, keď sme na tom makali, aby sme systém udržali, pretože sa doň prihlásilo celé Slovensko. Najvyhľadávanejšie boli tri mená – Mečiar, Dzurinda a Mikloš. Na základe toho sa rozbehlo, že ideme robiť ďalšie veci, a na to potrebujeme dáta pre právne účely, nielen informačné. Ale priznám sa, že kataster beriem trochu ako osobnú prehru.

Skúste to vysvetliť.

Pýtate sa, prečo to nebolo hotové už v roku 2012. Keď som sa v roku 2012 vrátil z jedného stretnutia na katastri, povedal som si, že tam už nikdy v živote nevstúpim, a dodržal som to. Bol som veľmi blízko fyzickému útoku. Naši ľudia tam chodili ešte niekoľko mesiacov, pokúšali sa situáciu stabilizovať. V jednom momente sme si povedali, že už to ďalej nejde. Odovzdali sme všetky zdrojové kódy, zaplatili pokutu, odovzdali sme všetko nášmu konzorčnému partnerovi, ktorý povedal, že si myslí, že to dá.

To je dôvod, prečo ste sa z projektu katastra stiahli a DWC Slovakia v ňom pokračuje?

Áno. My sme s tým už stratili trpezlivosť.

Keď ste šli do súťaže, akú ste mali predstavu o tom, ako rýchlo viete projekt urobiť, ako to bude vyzerať, a čo ste nevedeli?

Nevedeli sme, že sa stane to, čo sa stalo pri zmene vlády. To, čo sa vtedy udialo, si nemôže dovoliť žiadny manažér v žiadnej firme.

Hovoríte teraz o tom, čo sa stalo po nástupe Radičovej vlády?

Áno. Projekty na jeden rok zastali, lebo boli auditované. Rok sme museli platiť ľudí, lebo sme ich nemohli prepustiť. Keď si pozriete naše ekonomické výsledky, uvidíte, akým výrazným spôsobom nás to dostalo do straty. To je možno odpoveď na vašu otázku, či môže na tom niekto zarobiť. A neplatí to len o katastri.

Ľudí ste platili z eurofondov.

Áno, ale keď ste v projekte, kapacity máte naplánované na nejaký čas. My sme ich museli platiť, ale oni nerobili, pretože nikto nám nepovedal, že projekt už nebude. Každý chápe, že nová vláda musí urobiť audit, ale nemôže to robiť jeden rok. Ľudia na ministerstve, ktorí to mali na starosti, manažérsky úplne zlyhali.

Prečítajte si

Ktoré firmy zarobili na informatizácii najviac a ako im rastú tržby

Odvtedy ubehli takmer štyri roky a viaceré IT projekty nie sú stále hotové.

Pri katastri platilo, že dáta neboli pripravené pre právne účely. A to sa nedá urobiť za rok, dva. Pri e-healthe mal byť systém, ktorý by umožnil, aby lekári aj poisťovne medzi sebou komunikovali elektronicky. Ale dáta nie sú prepojené. Hocikde by ste nasadili e-health, ušetrí to minimálne 10 percent nákladov v každej krajine. Len na liekoch ušetríte 120 miliónov eur ročne. Poviete si, že e-health stojí 40 miliónov – ale veď návratnosť projektu je do jedného roka.

Koľko reálne stojí IT práca?

Neviem vám to vysvetliť inak ako na tom, že vám ukážem reálne výsledky firmy. Dnes mám firmu, ktorá robí celý net na Slovensku za asi 30 miliónov eur. Tretinu príjmov máme z vývozu, tretinu z komerčnej sféry a tretinu z verejnej správy. Čo sa vyrobí v našej dcére v Košiciach, to ide von. Verejná správa má svoj rozpočet a svojich ľudí, to sú úplne separátne tímy. Každý z nich je iný obchodný model.

Bavme sa teraz všeobecne o cenách zákaziek financovaných z OPIS-u.

Logika bola postavená na tom, že štát má poskytnúť občanovi službu. Robili sa služby, ktoré sa mali dodať, a tie sa nejakým spôsobom naceňovali. Nikde sa nepočítalo s nejakým hardvérom, prevádzkou, zálohovaním, redudanciou. Tým, že nebol architekt, tak si to robil každý samostatne. Myslím si, že tam vznikol najväčší problém toho, že je tu obrovská prebytočnosť. Keby bol architekt, vytvoril by jedno veľké centrum, alebo dve, tri záložné centrá, tam by sa to uložilo a potom robíte už len služby a aplikácie. Keď počúvam čísla, koľko máme virtuálnych serverov urobených na riešeniach, lebo každý rezort si to budoval sám, veď to sú šialené čísla aj na podporu, aj na údržbu. Ale ak ste chceli splniť podmienky súťaže, tak ste to takto museli urobiť. Keď to budujete samostatne a nevyužívate kapacitu iných projektov, tak vám z toho vznikne to, čo vzniklo.

Okrem softvéru ste v rámci projektov dodávali aj hardvér?

Áno.

Jedno z odporúčaní slovensko.digital je, že by bolo dobré oddeliť dodávky softvéru od hardvéru. Súhlasíte s tým?

Áno.

Ministerstvo financií ešte v roku 2009 vydalo usmernenie, ktoré hovorí o tom, že verejné inštitúcie sa majú správať čo najefektívnejšie. Ak je dostupný softvér zadarmo, majú ho využiť; ak už niektorá inštitúcia niečo vybudovala, tak to využije aj ďalšia. Prečo sa to podľa vás nedodržalo?

Nebol architekt. Nebola jedna silná hlava, ktorá by dokázala povedať, že takto to bude. V štáte funguje silný rezortizmus. Rezorty si držia svoj priestor a nespolupracujú.

Kto by mal byť tým architektom?

Hlavne niekto kvalitný. Je to práca pre silnú autoritu, ktorá dokáže veci zintegrovať a bude mať silné nadrezortné práva. Ináč sa to podľa mňa nedá urobiť.

V Česku takú autoritu majú?

Neporovnávajme sa. Tieto krajiny nie sú v lepšom stave, ako sme my. Keď sme s informatizáciou začínali, boli sme na poslednom mieste v rebríčku. Verím, že sme sa už niekde posunuli. Veľký prínos OPIS-u je už to, že tie peniaze vôbec do sektora prišli. Množstvo peňazí vďaka tomu prišlo aj do start-upov.

Na trhu sa hovorí, že marža v štátnych IT zákazkách sa pohybuje od 30 do tisíc percent. Zákazka, ktorá by inak stála možno milión eur, stála aj 10 miliónov eur. Je to podľa vás tak?

Povedzte mi, ktorá konkrétne.

Pomôžem si vyjadrením Michala Trubana. V diskusii Denníka N na otázku, či vie uviesť príklad IT zákazky platenej z eurofondov, ktorá by bola kvalitná a nebola by predražená, povedal, že nevie uviesť taký príklad.

Na projektoch, ktoré sme začali v roku 2008 alebo 2009, nemáme žiadnu maržu. To vám viem dokladovať, môžete si pozrieť audítorské správy. To sú tak stratové projekty, že je to úplne zlé.

Hovoríte o projekte katastra, z ktorého ste odišli.

Z katastra sme odišli, lebo to šlo do takej straty, že to nemalo význam. Nehovorím že niektoré projekty nie sú v zisku. Máme napríklad register adries, ktorý je v nejakom elementárnom zisku. Ale nepovedal by som, že projekty sú predražené. Môžu byť predražené iba do tej miery, do akej im to dovolí štát. Ak nemáte na druhej strane partnera, urobíte si maximálnu maržu, akú si len môžete urobiť. Ak máte na druhej strane partnera, ktorý má argumenty, urobí nejaké porovnanie, argumentmi vás dostane. To je o tej symetrii a asymetrii záujmov, o ktorej hovoril Ivan Mikloš. Myslím si, že štátna správa nie je v takom stave, aby bola rovnocenným partnerom súkromnému sektoru.

Keď ste sa bavili so štátnymi úradníkmi, ako ste ich vnímali? Boli to IT odborníci alebo ani nie?

Snažíte sa im pomôcť, snažíte sa im vysvetliť veci, že ak sa niečo urobí, aká vznikne pridaná hodnota. Napríklad zdravotníctvo. Keby sa to zaviedlo, ušetrili by sa obrovské peniaze. Ale ten celý systém, ktorý v zdravotníctve funguje, prirodzene, nemôže mať na tom záujem. Pretože z toho systému, liekového, z farmafiriem vám odíde veľká suma peňazí každý rok. Zostanú v poisťovniach, pretože sa nezaplatí za zdravotnú starostlivosť.

Vrátim sa k informačnej asymetrii, o ktorej hovoril Ivan Mikloš. Myslíte si, že ľudia zo súkromného sektora boli vo výhode, lebo tomu rozumeli lepšie ako štátni úradníci? A nie každý je čestný, čo mohol aj využiť.

Samozrejme, že sme vo výhode. Firmu najlepšie rozoznáte podľa toho, či funguje iba vo verejnom sektore, alebo aj v komerčnom sektore. Ak dokáže fungovať aj v súkromnom sektore, tak je to reálna firma. Ak funguje iba vo verejnom sektore, vidíte, že má obchodný model postavený iba na tú jednu časť.

Niektoré firmy si potom mohli narátať aj náklady, ktoré prevýšili normálnu mieru.

To sa musíte spýtať ich, ja neviem. Chcete poznať môj názor a ten je, že informatizácia mala obrovský prínos pre túto krajinu. To, čo je dnes vytvorené, zmenilo fungovanie a rozmýšľanie štátnych úradníkov. Možno to nie je tak efektívne využité, ako by mohlo byť, ale urobil sa obrovský krok vpred, urobila sa konsolidácia dát. Oceňujem aktivitu, s ktorou prišlo slovensko.digital. Majú schopnosť k tomu prispieť a musia byť do toho zapojení. Nedokážu vyriešiť procesy vo vnútri, to je práca na roky. Ale vedia urobiť veľmi dobrý pohľad na to, aby človek, ktorý v tom systéme pracuje, mal prijateľné a ľudské prostredie. Zoberme si napríklad Foaf alebo Finstat. To sú veci, ktoré štátna správa nikdy nedokázala urobiť. A vidíte, v súkromnom sektore to vzniklo len tým, že sa dostali k štátnym dátam. To sú služby, ktoré ľudia ocenia. Len sú to dáta, ktoré neviete urobiť pre právne účely.

Vy ste sa už k výzve slovensko.digital pripojili?

Priznám sa, že toto je možno môj posledný rozhovor v tejto oblasti, lebo od januára už nebudem konateľom NESS-u. Neodchádzam z firmy, len sa chcem stiahnuť z operatívy a venovať sa iným výzvam, napríklad start-upom.

Čím to je, že k výzve sa verejne nepripojil žiadny z dodávateľov IT zákaziek financovaných z OPIS-u?

Môžete sa pripojiť len k tomu, s čím úplne súhlasíte. Ak sa nezhodneme na základnej veci, že to nie sú peniaze, ktoré boli zneužité, ale aj boli na niečo využité a majú aj reálnu hodnotu, nemôžete sa k tomu pripojiť. Ale so všetkými chalanmi vychádzam korektne. Sú mladí a talentovaní, len nemajú skúsenosť, čo je ešte za tým. Iná vec je robiť na projektoch pre 20-tisíc ľudí a iná pre celú krajinu.

Poďme ďalej. Štátne firmy často nevlastnia licencie a výsledkom toho je, že projekty majú veľa dodatkov, sú neprehľadné, podľa mnohých odborníkov predražené. O koľko by to bolo lacnejšie, keby štátne inštitúcie vlastnili licencie?

Povedzte mi jednu inštitúciu, ktorá by to dnes dokázala vyrábať sama, keby licenciu vlastnila.

Hovoríte o tom, že nemajú schopných IT odborníkov?

Nie, nemajú na to vytvorené kapacity. Systém bol vždy nastavený tak, že vám to musia robiť externé firmy.

To, že nevlastnia licencie, ako predražuje celkovú cenu zákazky?

Poviem to takto: všetky riešenia sa robia na zákazku. Ak by bol jeden hlavný architekt, povedal by, aká platforma sa bude využívať, či to bude opensource, Microsoft, SAP alebo niečo iné. Keď robíte päť platforiem pre päť rezortov, je to veľmi komplikované na údržbu. V Estónsku vraj jadro systému robila jedna firma a vraj sa dá vďaka tomu lepšie udržať efektivita. Myslíte si, že to môže robiť jedna firma na Slovensku? Je to nereálne.

Keď to zhrnieme, zásadná chyba, ktorá sa ukázala, je tá, že chýba architekt, inštitúcie verejnej správy nevyužívali bezplatné softvéry a ministerstvám chýbajú IT kapacity a úradníci možno tomu ani celkom nerozumeli.

S architektom sa zhodneme, rezortizmus je naozaj problém. Ale ak aj architekt bude, problémom bude dohodovacie konanie, kde si ministerstvo bráni svoje veci. Pri licenciách sa zhodneme v tom, že keby boli všetky nakupované centrálne, tak by to bolo asi výhodnejšie, ako keď si každý nakupuje, čo chce. Ale to sa už začína diať, malo by to byť centrálne nakupované, ale nie na všetky veci.

Koľko dodatkov má bežne IT zmluva v súkromnom sektore?

Každý rok sa robí dodatok, servis sa napríklad nerobí na dlhšie obdobie ako na jeden rok.

Vo verejnom sektore sa zvykne robiť niekoľko dodatkov za rok.

Áno, lebo na každú jednu vec, ktorú chcete v projekte financovanom z eurofondov zmeniť, musíte mať dodatok. Tak sú nastavené pravidlá. Preto je v eurofondových projektoch tak veľa dodatkov. Druhá vec je, že každý žiadateľ o projekt musí zabezpečiť päťročnú udržateľnosť projektu z jeho peňazí.

Zaplatí sa to z rozpočtu.

Áno, ale je to obrovské navýšenie zdrojov. Neviem o žiadnom inom projekte, ktorý by mal udržateľnosť a takú rentabilitu ako elektronické služby zdravotníctva.

Vy by ste si trúfli robiť podporu IT projektu plateného z eurofondov, ktorý ste nevyvíjali?

Nie.

Prečo?

Lebo by som tomu nerozumel. Keď chcete prebrať podporu, musíte si zobrať zdrojové kódy, ktoré musíte preštudovať, naučiť sa ich, musíte ich vedieť ovládať a prevziať zodpovednosť, že tam nemáte zakryté iné veci. Nie sú to malé softvéry, ktoré si prejdete za dva týždne a vyznáte sa v tom. Podpisujete záväzok, že keď systém nepôjde, máte obrovské pokuty.

Pýtam sa aj preto, že častá výčitka je tá, že firma, ktorá vyhrá štátnu IT zákazku, sa v nej na dlhé roky zakonzervuje.

To je všade tak, aj vo svete, aj v komerčnej sfére. Napríklad robíme pre lízingovky. Trvá to aj štyri, päť rokov, kým nasadíte nový systém a odídete. Softvér je závislosť.

Bolo by riešením, keby sa jedna veľká zákazka rozdelila na menšie?

Určite áno, komerčný sektor tak funguje.

Čo sa v komerčnom sektore dokáže rozdeliť, kým v štátnom sektore sa to ponúka ako jeden celok?

V komerčnom sektore to funguje tak, že máte systémového integrátora, s ktorým uzavriete zmluvu. Potom máte povedzme piatich ďalších dodávateľov a každý z nich vám dodáva nejakú časť. Integrátor sa stará o komunikáciu medzi dodávateľmi, aby to riešenie bolo jednoduché. V štátnej správe je to urobené tak, že navrchu máte jedného integrátora a pod ním máte veľa dodávateľov, len je to zakryté pod tým jedným.

Je podľa vás v poriadku, že sa nezverejňujú subdodávatelia?

Odberateľ ich pozná všetkých.

Nie však verejnosť, hoci ide o verejné zdroje. Kto sú napríklad vaši subdodávatelia pri štátnych IT zákazkách?

Máme konzorčných partnerov, ktorí sú zverejnení.

Pri katastri ste mali konzorčných partnerov firmy DWC Slovakia, Sevitech, pri e-healthe Lynx. Ale máte aj subdodávateľov?

Na zdravotníctve je naším dodávateľom aj Asseco. Myslím, že to je všetko. Ale pozrite sa, sme siedmou najrýchlejšie rastúcou IT firmou na Slovensku, a to máme len tretinu príjmov z projektov verejnej správy. OPIS pomohol tomuto trhu a pomohol aj tým chalanom k tomu, kde dnes sú. Mám výhrady k tomu, čo sa v tomto období v rámci OPIS-u robí – že prevažilo vyčerpať pred urobiť.

Čo tým myslíte?

Nie je čas na nejaké projekty, na budovanie niečoho, pretože to trvá oveľa dlhšie, tak sa veľmi veľa investuje do infraštruktúry, ktorá by mala byť potom centrálna, teda do cloudov a podobne. Tak sa určila stratégia na to, aby sa to zrealizovalo, inak by sa peniaze vrátili. Ale dnes je tam ďalších 800 miliónov eur a to už dnes nikto nerozporoval. Viete, čo to bolo pred desiatimi rokmi? Dnes je už povedomie také, že to treba. Celé by to malo byť orientované na to, aby sa zefektívnili verejné služby.

Podľa čoho ste si vyberali partnerov do konzorcia?

Poznáme trh. A sú to aj osobné veci. Lynx bol mojím prvým potenciálnym zamestnávateľom, DWC sa venuje grafickým a data veciam. Máte na výber piatich, šiestich, môžete si vybrať viacerých. Chcete byť v tendri úspešní, tak si ich vyberiete.

Vráťme sa ešte k IT tendrom, ktoré sa vypisovali v roku 2009. Keď ste si prečítali predmet zákazky, bolo vám to vždy jasné, čo tým štátna inštitúcia myslí?

Povedzte mi niekoho, kto mal v tom čase znalosť o katastri. A pokiaľ ide o zdravotníctvo, my sme celú znalosť a referencie zobrali zvonku, tú znalosť tu vtedy nemal nikto. Pri zdravotníctve nemeníme systém ako pri katastri, iba ho integrujeme. Problém bol s tým, že nie všetci mali o to záujem. Minister Čislák sedí každý týždeň pravidelne s nami, čo o predchádzajúcich ministroch neplatilo. Ale odpor toho prostredia je obrovský, ide tam o veľké peniaze a systém môže do toho zaviesť obrovský poriadok.

V prípade tendra na kataster sa Európskej komisii nepáčila súťažná podmienka, že firma musí mať päťročnú skúsenosť v oblasti katastra. Hovorilo sa, že to bolo šité na vašu firmu. Je to podľa vás tak, že štátne inštitúcie nastavili podmienky tendrov tak, že ich dokázal splniť len malý počet firiem?

Keby ste boli za to zodpovedná, vyberiete si dodávateľa, ktorý to nikdy nerobil? Viete, sú aj krajiny, kde nefunguje verejné obstarávanie a je to tak, že štát musí mať dôveru k firme, že dodá to, čo chce, a splní podmienky. Keď ste v komerčnej firme, neexistuje verejné obstarávanie. Tak, ako ho máme, je zneužívané v celom procese, lebo máme takú spoločnosť, ako máme. V súkromnom sektore to funguje tak, že keď viete, že toto je najlepšie riešenie, vyberiete si to, lebo vám urobí nejakú zmenu a úsporu v budúcnosti.

Platí teda, že firmy, ktoré vyhrali štátne IT tendre, budú donekonečna dodávať podporu, lebo iní by tomu nerozumeli?

Idete po úplne nepodstatných veciach, ktoré to nemôžu zmeniť. Niekto to musí dodávať. Štát to nespraví. Firmy robia iba to, čo im prostredie dovolí. Môžeme sa baviť o tom, aby to bolo efektívnejšie, krajšie, používateľsky lepšie riešenie. To je tá vec, ktorú by chalani mali robiť. Prekáža mi na tom trochu politika. Politici by mal sedieť dole pod pódiom a s otvorenými ústami pozerať na to, čo sa im hovorí, aby vedeli, čo majú robiť. A to hovorím o všetkých politikoch. Oni nevedia, čo majú robiť. Ale nechoďte po nepodstatných veciach. Či to bude robiť tá alebo iná firma, stále to niekto bude robiť. Skôr sa snažme o to, aby sa to posunulo tak, aby bol z toho nejaký výsledok.

Hovoríte teda, že ľudia na ministerstve financií a ďalší by mali so signatármi výzvy slovensko.digital aktívne komunikovať a počúvať ich názory.

Áno. Ja tých chlapcov poznám a sú veľmi šikovní, majú obrovský potenciál, vedia tie veci robiť. Ja som Jána Suchala zoznámil s katastrom a myslím si, že čo napísal, je pravda. On to celé vymyslel, oni to len urobili. Keď si porovnáte video Ptačina (ďalší zo signatárov výzvy slovensko.digital – pozn. red.) s tým, aké video nám ukazuje štát pri projekte slovensko.sk, je to diametrálny rozdiel v profesionalite a vo všetkom.

Čo teda hovoríte na stránku ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk?

To je ten front-end, ktorý treba zlepšiť. To sú veci, ktoré neviete urobiť sám ako dodávateľ, ale musí byť niekto, kto sa na celý systém pozrie komplexne a povie, že takto to bude a takéto budú pravidlá.

A čo si myslíte o konferencii TechMatch?

Myšlienka dobrá, realizácia úplne zlá. Konferencie sú bežné vo veľkých mestách. Mohla to byť krásna konferencia pre ľudí, mohlo sa to odprezentovať vo svete. Tak, ako to zorganizovali, odkomunikovali, nezatiahli do toho komunitu start-upov, bol to nesprávne využitý pôvodne dobrý plán.