Denník N

Huby majú bližšie k ľuďom než k zelenine. Môžu nás naučiť všetko potrebné na prežitie civilizácie

Veronika Cyprichová na hubovej farme s názvom Drž hubu! v bratislavskej Cvernovke, s koralovcom ježovitým v rukách. Foto – Eva Benková/ctzn
Veronika Cyprichová na hubovej farme s názvom Drž hubu! v bratislavskej Cvernovke, s koralovcom ježovitým v rukách. Foto – Eva Benková/ctzn

Huby dokážu vytvoriť pevný materiál, ktorý môže nahradiť aj stavebný materiál, polystyrén či plast, môžu slúžiť aj na nové odevy, hovorí Veronika Cyprichová z hubovej farmy v Bratislave.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Tento text vyšiel v spolupráci s ctzn.sk Platformou o ľuďoch a mestách. 

Hubárska sezóna sa skončila, nie však pre huby a podhubie, ktoré pracujú ustavične, odkedy ako prvé organizmy vyšli z mora na súš. Pomáhajú stromom, čistia krajinu od toxínov. Pomáhajú pochopiť symbiózu ekosystému v meste, učia nás rozkladať a recyklovať. Stačí ich pozorne vnímať. Tak ako Veronika Cyprichová z hubovej farmy v meste.

Ste klasická hubárka s nožíkom, košíkom a so skorým vstávaním?

Som skôr rekreačná hubárka, už od detstva. Otec ma naučil rozpoznávať huby v lese a veľmi ma bavilo hľadať ich. To mi ostalo. U nás na Kysuciach prevládajú ihličnaté lesy bohaté na huby a menej hubárov. Tu v Karpatoch chodievam tiež, ale na huby sa už pozerám inak. Napríklad v lese hľadám divoké kmene hlivy, ktoré sa snažíme s kolegami kultivovať.

Ako huby množíte? Hľadáte mycélium pod zemou?

Nie. Keď sa získavajú vzorky z prírody, väčšinou ide o plodnice nad zemou. Ak ju rozrežete po dĺžke, zo stredu vyberiete sterilným spôsobom kúsok tkaniva a to položíte na Petriho misku, rozrastie sa na mycélium, čiže čistú kultúru, z ktorej vo vhodných podmienkach opäť vyrastie huba.

Farma s vtipným názvom Drž hubu je komunita nadšencov, zaujímajúcich sa o využitie mycélia v urbánnom prostredí. „Mycélium v Petriho miskách je metaforou aktívneho podhubia medziľudských vzťahov a kultúry,“ uvádza sa na webe. Kvalitné potraviny sa dajú vyrobiť aj v meste, vieme na to využiť napríklad opustené podzemné priestory. Foto – Eva Benková/ctzn

Prečo nás ľudí huby tak fascinujú? Jeme ich plodnice, bojíme sa ich, pripisujeme im nadprirodzené vlastnosti, halucinujeme s nimi, liečime, ničíme ich v bytoch…

Mňa huby fascinujú z vedeckého hľadiska ako obrovská skupina organizmov. Niektoré, žijúce v zemi, nikdy neuvidíme. Iné žijú v pôde, na koreňoch rastlín, zabezpečujú vlahu v prírode, ochraňujú rastliny, volajú sa mykorízne huby. Tie ma fascinujú. Zaujíma ma aj história húb a to, koľko s nimi máme spoločného. Huby dýchajú ako my, ale bez pľúc – prijímajú kyslík a vypúšťajú oxid uhličitý priamo do atmosféry. Sú bližšie zvieratám a ľuďom než rastlinám. A niekto by povedal, že huby sú zelenina. Sú to naši evoluční predchodcovia, z ktorých sa vyvinula naša bunka.

Ďalšou fascinujúcou témou je množstvo oblastí, kde sa dajú využiť. Sú nízkokalorickou potravinou, plnou proteínov, vlákniny a vitamínov

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Klimatická kríza

Bývanie a záhrada, Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie