Huby majú bližšie k ľuďom než k zelenine. Môžu nás naučiť všetko potrebné na prežitie civilizácie
Huby dokážu vytvoriť pevný materiál, ktorý môže nahradiť aj stavebný materiál, polystyrén či plast, môžu slúžiť aj na nové odevy, hovorí Veronika Cyprichová z hubovej farmy v Bratislave.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tento text vyšiel v spolupráci s ctzn.sk Platformou o ľuďoch a mestách.
Hubárska sezóna sa skončila, nie však pre huby a podhubie, ktoré pracujú ustavične, odkedy ako prvé organizmy vyšli z mora na súš. Pomáhajú stromom, čistia krajinu od toxínov. Pomáhajú pochopiť symbiózu ekosystému v meste, učia nás rozkladať a recyklovať. Stačí ich pozorne vnímať. Tak ako Veronika Cyprichová z hubovej farmy v meste.
Ste klasická hubárka s nožíkom, košíkom a so skorým vstávaním?
Som skôr rekreačná hubárka, už od detstva. Otec ma naučil rozpoznávať huby v lese a veľmi ma bavilo hľadať ich. To mi ostalo. U nás na Kysuciach prevládajú ihličnaté lesy bohaté na huby a menej hubárov. Tu v Karpatoch chodievam tiež, ale na huby sa už pozerám inak. Napríklad v lese hľadám divoké kmene hlivy, ktoré sa snažíme s kolegami kultivovať.
Ako huby množíte? Hľadáte mycélium pod zemou?
Nie. Keď sa získavajú vzorky z prírody, väčšinou ide o plodnice nad zemou. Ak ju rozrežete po dĺžke, zo stredu vyberiete sterilným spôsobom kúsok tkaniva a to položíte na Petriho misku, rozrastie sa na mycélium, čiže čistú kultúru, z ktorej vo vhodných podmienkach opäť vyrastie huba.
Prečo nás ľudí huby tak fascinujú? Jeme ich plodnice, bojíme sa ich, pripisujeme im nadprirodzené vlastnosti, halucinujeme s nimi, liečime, ničíme ich v bytoch…
Mňa huby fascinujú z vedeckého hľadiska ako obrovská skupina organizmov. Niektoré, žijúce v zemi, nikdy neuvidíme. Iné žijú v pôde, na koreňoch rastlín, zabezpečujú vlahu v prírode, ochraňujú rastliny, volajú sa mykorízne huby. Tie ma fascinujú. Zaujíma ma aj história húb a to, koľko s nimi máme spoločného. Huby dýchajú ako my, ale bez pľúc – prijímajú kyslík a vypúšťajú oxid uhličitý priamo do atmosféry. Sú bližšie zvieratám a ľuďom než rastlinám. A niekto by povedal, že huby sú zelenina. Sú to naši evoluční predchodcovia, z ktorých sa vyvinula naša bunka.
Ďalšou fascinujúcou témou je množstvo oblastí, kde sa dajú využiť. Sú nízkokalorickou potravinou, plnou proteínov, vlákniny a vitamínov
