Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štát nachystal 70 miliónov na pomalý internet pre školy

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Favoritom súťaže je Slovak Telekom, pretože štát hľadá jednu firmu pre celé Slovensko.

Ján Macek je už dlhé roky učiteľom informatiky na Základnej škole Československej armády v Prešove. Škola má asi 950 žiakov a spolu s učiteľskými notebookmi okolo 150 počítačov. „Keď to kvantum počítačov zapojíte na DSL, nie je šanca, že by vám internet išiel normálne,“ hovorí Macek.

DSL od štátu je podľa prešovského učiteľa informatiky vhodný tak maximálne pre 10 počítačov, ale nie pre 150. Ak sa totiž pripoja viacerí naraz, jednoducho nestíha.

Vie, o čom hovorí, nielen preto, že je z fachu. Aj prešovská škola podobne ako ďalšie školy na Slovensku dostala pred rokmi zadarmo DSL internetové pripojenie od štátu. Štát ho nakúpil od Slovak Telekomu, úradníci projekt nazvali Infovek a potom Infovek 2.

Keďže v praxi bol štátny DSL internet škole nanič, hľadala niečo rýchlejšie a pred dvoma rokmi si zaviedla do školy optické pripojenie od Orangeu. Nebolo to zadarmo. Za projekt, vybavovačky a výkopové práce zaplatila škola 12-tisíc eur zo svojich. Musel sa ťahať optický kábel v dĺžke 150 metrov a len samotný projekt stál polovicu sumy.

„Museli sme to urobiť, lebo sme sa nevedeli pohnúť ďalej. Len čo sme mali hodinu a žiaci boli v troch počítačových učebniach, nedalo sa vôbec pracovať. Problém mala aj naša ekonómka. DSL sme odhlásili a internet si platíme zo svojho. Úplne parádne nám teraz všetko šliape, sme veľmi spokojní. Je to investícia na ďalších minimálne 50 rokov dopredu,“ hovorí Macek.

Škola platí mesačne za internet 20 eur. Ministerstvo školstva platilo Telekomu za školu od 130 do 160 eur mesačne.

Dnes sa však už takmer historická technológia DSL spomína znova. Nápad pripojiť cez ňu všetky slovenské školy k internetu znova ožil, a štát chce na to minúť znova desiatky miliónov eur.

Ďalšie obstarávanie

Prešovská škola nie je zďaleka jedinou školou na Slovensku, ktorá si radšej zabezpečila iné internetové pripojenie. Sú ich určite stovky, možno aj tisícky. Buď sa vyzbierali rodičia, alebo miestny poskytovateľ dodáva škole internet zadarmo, alebo jednoducho škola niekde ušetrila.

Ministerstvo sa však opäť rozhodlo obstarať pripojenie pre všetky školy jediným obstarávaním. Spresňuje, že neobstaráva internetové pripojenie pre školy, ale pripojenie škôl a školských zariadení „do dedikovanej siete rezortu školstva s garanciou konkrétnych kvalitatívnych a bezpečnostných parametrov“.

Projekt sa volá Edunet_SK. Zákazka má stáť najviac 67,5 milióna eur bez DPH, má sa zaplatiť z rozpočtu. V súťažných podkladoch sa však píše, že môže byť financovaná aj z eurofondov.

„Maximálne ceny, ako aj predpokladaná hodnota zákazky boli určené prieskumom trhu,“ tvrdí ministerstvo. Očakáva, že bude vysúťažená rádovo nižšia cena.

„Predmetným obstarávaním budú pre školy dodané dátové a IKT služby. Predmetné služby budú zároveň poskytované so vzdialenou správou a centrálnym manažmentom. Ministerstvo tým zabezpečí poskytovanie elektronických služieb jednotnou sieťovou architektúrou,“ obhajuje zákazku ministerstvo školstva.

„Ak by rovno dali peniaze školám, nech si zabezpečia vlastné pripojenie od miestnych poskytovateľov, tak by to vyšlo štátnu kasu oveľa menej ako megalomanské projekty, ktoré ministerstvo školstva centralizuje pod zámienkou, že je to racionálnejšie. Ale podľa mňa nie je,“ hovorí učiteľ informatiky Macek.

Ministerstvo vysvetľuje, že pripojenie, ktoré ponúka štát, je pre školy dobrovoľné. „Evidujeme informácie o pripojení škôl lokálnymi internetovými operátormi. Projekt Edunet_SK je pre školy dobrovoľný a ministerstvo absolútne rešpektuje, ak školy preferujú svoje vlastné pripojenie, pričom sa počíta s ich integráciou do siete Edunet_SK,“ bráni sa ministerstvo.

Projekt číslo tri

Štát chce internet nielen pre základné a stredné školy, ale aj pre materské školy a školské zariadenia. Avizuje, že dostanú rýchlejšie pripojenie na internet, ako majú teraz. Kritériom na hodnotenie ponúk je najnižšia cena garantovaná na štyri roky.

Infovek začal ešte v roku 2004, keď Slovak Telekom dodal školám pripojenie nielen cez DSL, ale ešte aj cez pomalšiu ISDN technológiu.

Infovek 2 podpísal minister školstva Ján Mikolaj (SNS) tesne pred voľbami v roku 2010. Jeho nasledovník Eugen Jurzyca (SDKÚ) túto zmluvu síce nezrušil, ale s Telekomom zjednal zníženie ceny z pôvodných 38 miliónov eur o viac ako štvrtinu.

Infovek 2 sa v septembri budúceho roka skončí, a tak štát vyhlásil novú súťaž. Slovak Telekom potvrdil, že sa do súťaže prihlási opäť.

Súťažné podmienky

Viacerí konkurenti Slovak Telekomu hovoria, že súťaž na nové pripojenia je navrhnutá tak, že sa prihlási len jedna firma, ktorá si potom môže robiť s cenami, čo chce.

„Podmienky sú stanovené tak, že zmysluplnú ponuku bude pravdepodobne môcť dať iba jeden jediný podnik, pretože zrejme iba jeden podnik na Slovensku má svoju pevnú sieť vybudovanú v takom rozsahu, že môže pripojiť všetky školy,“ hovorí Michal Rybárik, predseda Asociácie lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI). Na mysli má samozrejme Slovak Telekom.

Ministerstvo argumentuje, že ostatní sa môžu prihlásiť v konzorciách. To je pravda, ale nikto by sa zrejme nevyhol tomu, že pre potrebu pokrytia celého Slovenska bude niekde potrebovať Telekom.

Podľa Rybárika by riešením napríklad bolo nenakupovať takúto službu zhora vo veľkom, ale iba centrálnu technológiu Edunet-u, a na prípojky dať peniaze školám.

„Keď si pozrieme 130 najväčších sídel na Slovensku, v 90 percentách z nich je dostupný optický internet. Ale žiaden z operátorov nemá optické  pripojenie roztiahnuté ani v polovici týchto miest,“ hovorí Peter Blaas zo spoločnosti Antik Telecom.

Vysvetľuje, že na to, aby sme vedeli využiť najkvalitnejšie možné pripojenie v týchto lokalitách, čo je asi optika, je potrebné využiť služby desiatok dodávateľov.

„Ale ministerstvo pre istotu ani neuvažuje, že by mohlo chcieť optický internet vo viac ako pár percentách škôl, radšej vo viac ako 90 percentách lokalít nastavilo parametre, ktoré vedia splniť aj telefónne linky Slovak Telekomu,“ hovorí Blaas.

Nejde však iba o hlavného dodávateľa. „Sieťové vybavenie je nastavené tak, že ho spĺňa Cisco. Je tam pripravený aj priestor pre Swan (oficiálne sa píše o alternatívnych operátoroch), aby mohli objednať ešte osobitne cez eurofondy aj pokracovanie projektu Digitálne učivo na dosah,“ dodáva Peter Blaas zo spoločnosti Antik.

Čo je to za cenu?

Cena pripojenia, ktorú je ochotný štát platiť, má byť podobná ako pri predchádzajúcich Infovekoch napriek tomu, že trhové ceny pripojenia klesajú.

„Pri pohľade na vyhlásené verejné obstarávanie netreba ani dlho skúmať čísla, aby bolo jasné, že v jednotlivých položkách sa tu uvažuje o cenách 5-násobne až 50-násobne vyšších, ako sú bežné cenníkové ceny,“ hovorí Michal Rybárik zo združenia ALPI.

Ukazuje to na príklade: Pre materské školy počíta Edunet s pripojením 10 mbit/s za zhruba 150 eur. Každá materská škola môže objednať rýchlejšie internetové pripojenie podstatne lacnejšie, už aj za 10 eur, prípadne za pár eur navyše.

Rybárik porovnaval ceny v obstarávaní s cenníkovými cenami DSL pripojenia alebo optického pripojenia od Slovak Telekomu, pretože „práve s ním sa uvažuje v prvom rade“, čo podľa neho vyplýva to priamo z technických parametrov v obstarávaní.

„Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že celý rozsah uvedený vo verejnom obstarávaní sa dá obstarať za 10 percent predpokladanej sumy, teda zo 67 miliónov eur sa má možno 60 miliónov vynaložiť úplne zbytočne a neefektívne.“

Ministerstvo presviedča, že nie je možné porovnávať cenu za požadované služby v rámci projektu Edunet_SK s bežnými cenníkmi poskytovateľov za pripojenie domácností do internetu.

Štát požaduje aj určité parameter kvality, napríklad nástup technikov na zásah do dvoch hodín alebo filtrovanie nevhodného obsahu. V porovnaní s predchádzajúcim riešením sú definované rýchlosti pripojenia niekoľkonásobne vyššie s poskytnutím väčšieho počtu IKT zariadení.

Konkurencia na trhu však tlačí firmy do toho, aby boli rýchli pri odstraňovaní porúch.

O projekte sa debatuje aj na platforme slovensko.digital.

Pre koľko škôl

Ministerstvo hovorí, že zabezpečuje pripojenie pre asi 3-tisíc škôl. To je výrazná váčšina stredných a základných škôl. Vysvetľuje, že v budúcej zmluve odhaduje nižší počet škôl z dôvodu projektov Digitálne učivo na dosah, ako aj Sanet do škôl.

„Ministerstvo sa zaväzuje nezrušiť aspoň 70 percent objednaných škôl, pričom sa zaväzuje objednať aspoň 2000 škôl. Pokuta je taká, že treba jednoducho doplatiť plnú sumu,“ číta zo súťažných podmienok Peter Blaas.

Na otázku, koľko škôl dnes využíva iné internetové pripojenie ako od štátu, ministerstvo neodpovedalo.

Ministerstvo školstva urobilo aj štúdiu. „Problém štúdie, ktorú si spravilo ministerstvo pred začatím nového obstarávania, je v tom, že úplne ignoruje realitu, keď už majú školy zariadený internet inak. Neznamená to, že nikde nepotrebujú lepší, ale zámer je paušálne objednávať rovnaký produkt bez ohľadu na situáciu konkrétnej školy,“ hovorí Peter Blaas zo spoločnosti Antik, ktorá poskytuje internet 130 školám.

Združenie ALPI medzi svojimi členmi a ďalšími poskytovateľmi internetu zisťovalo, koľkým školám už dodávajú služby. Dotazník zatiaľ vyplnilo 30 z približne 50 oslovených firiem, internet poskytujú asi 300 školám. Keď si vezmeme, že na Slovensku poskytuje internetové pripojenie okolo 800 firiem, aj počet škôl, ktoré využívajú iný internet ako od štátu, bude väčší.

V súčasnosti takmer v každej lokalite nájdete niekoľkých poskytovaľelov, ktorí ponúkajú pripojenie so zriaďovacím poplatkom jedno euro alebo niekoľko desiatok eur.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Povesť štátnych inžinierov je už taká zlá, že diaľnica načas je šokom
  • HDP: Ekonomika v druhom štvrťroku klesla o 12,1 %, je to historický prepad, ale čakalo sa horšie
  • Automobilky: Porsche postaví pri Hornej Strede závod na karosérie za 250 miliónov eur, zamestná 1200 ľudí
  • Kurzarbeit: Minister Krajniak chce trvalý systém od roku 2022, dovtedy má fungovať prvá pomoc
  • Vláda: Štát vyčlení 50 miliónov eur na odmeny sestrám, policajtom či vojakom za zvládanie pandémie
  • Samosprávy: Ministerstvo financií ukázalo, aký výpadok na daniach z príjmu mali mestá a obce
  • Aerolínie: Wizz Air plánuje novú linky z Košíc do Británie
  • Firmy: Testy nepreukázali koronavírus vo výrobkoch a na obaloch výrobcu bagiet Fekollini zo Sládkovičova
  • Železnice: ŽSR pustia vlaky na novú časť hlavnej trate medzi Púchovom a Považskou Bystricou
  • EÚ: Ekonomika padla v 2. štvrťroku medziročne o 14,1 %, je to viac než na Slovensku
  • Nemecko: VW klesol predaj v júli už len o 0,2 %, ťahal ho najmä čínsky trh
  • Poľsko: Ekonomika padla do recesie po prvý raz od pádu komunizmu

Najväčšie koronakrízové prekvapenie: Porsche na Považí postaví nový závod na karosérie pre 1200 zamestnancov

Ilustračné foto - Porsche
Ilustračné foto – Porsche

Automobilka Porsche chystá na Slovensku veľkú investíciu. Nemecký výrobca športových automobilov totiž pri Hornej Strede v okrese Nové Mesto nad Váhom postaví novú fabriku za štvrť miliardy eur, v ktorej nájde prácu až 1200 zamestnancov.

Minúta po minúte

Americké akcie sa na záver týždňa vydali oboma smermi. Dolár dnes oslabil a pokles zaznamenal ôsmy týždeň za sebou.

  • Index Dow Jones vzrástol o 34,30 bodu na 27 931,02 bodu
  • S&P 500 sa znížil o 0,58 bodu na 3372,85 bodu
  • Nasdaq klesol o 23,2 bodu na 11 019,30 bodu

V rámci celého týždňa však všetky tri indexy vzrástli. Dow Jones spevnil o 1,8 percenta, S&P 500 si pripísal 0,6 percenta a Nasdaq 0,1 percenta.

Všetky tri akciové indexy kvôli koronavírusu v marci prudko klesli. Masívne stimulačné opatrenia im však pomohli nabrať späť väčšinu týchto strát a index S&P 500 dokonca už tento týždeň na krátky čas pri obchodovaní prekročil svoju rekordnú záverečnú hodnotu z polovice februára.

Indexom sa však stále nedarí uzavrieť na nových rekordoch, čiastočne kvôli neschopnosti politikov dohodnúť sa na novom balíčku pomoci.

„Investori si dali pauzu. Dostali sme sa celkom ďaleko od minima z 23. marca a je tu stále veľa neistoty, čo sa týka celkovej ekonomiky, a tiež nárast počtu prípadov, ktorý sme videli zhruba za posledný mesiac,“ uviedol investor Commonwealth Financial Networks Brian Price.

Dnešné štatistiky ukázali, že maloobchodné tržby v USA vzrástli v júli menej, než sa čakalo, a kvôli zvyšujúcemu sa počtu nových prípadov COVID-19 a zníženiu dávok v nezamestnanosti by sa ďalej mohli zhoršovať.

Ďalšia správa ukázala, že produkcia amerických tovární v júli stúpla viac, než sa čakalo, zostáva však pod úrovňou z obdobia pred pandémiou. Nálada spotrebiteľov v prvej polovici augusta bola prevažne stabilná.

Naďalej tiež zostáva neistý výhľad ďalšej fiškálnej pomoci, pretože nie sú v pláne žiadne nové rokovania zástupcov Senátu a Snemovne reprezentantov. Obozretnosť investorov zvyšujú tiež blížiace sa prezidentské voľby v USA.

Dolár dnes oslabil a pokles zaznamenal ôsmy týždeň za sebou, pretože investori sa zamerali na meny ekonomík, ktoré lepšie zvládajú priebeh epidémie. Výkonu dolára neprispievajú ani zastavené vyjednávania o ďalšom balíku pomoci pre americkú ekonomiku.

Dolárový index klesol o 0,2 percenta na 93,11 bodu. Euro voči doláru posilnilo o 0,2 percenta na 1,1838 USD. Dolár k jenu klesol o 0,3 percenta na 106,59 JPY a euro voči jenu oslabilo o 0,1 percenta na 126,19 JPY. (čtk, reuters)

Zdravotné sestry, policajti, vojaci v nasadení aj pracovníci v domove sociálnych služieb dostanú od štátu špeciálnu odmenu. Vláda na to použije 50 miliónov eur.

Peniaze si budú deliť ministerstvá zdravotníctva, vnútra, obrany a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Ide o ľudí v prvej línii, ktorí takto riskovali,“ povedal premiér Igor Matovič. Predpokladá, že priemerná odmena môže byť medzi 300 až 500 eurami.

Premiér sa tak rozhodol na základe priaznivých ekonomických aj zdravotných výsledkov.

Igor Matovič tvrdí, že Slovensko malo v 2. štvrťroku najnižší počet pozitívnych prípadov aj počet úmrtí na COVID-19 na 100-tisíc obyvateľov v EÚ. Hovorí tiež, že podľa dát o raste HDP dosiahla jeho vláda v európskom porovnaní lepší výsledok ako Pellegrini v prvom kvartáli.

„Peter Pellegrini nám odovzdal stav ekonomiky ako štvrtý najhorší v EÚ plus Veľká Británia. V druhom štvrťroku, čo je náš výsledok, sme plus-mínus v strede.“

Priemyselná produkcia v USA v júli stúpla tretí mesiac za sebou, medzimesačne pridala 3 %. V júni sa zvýšila o 5,7 %, čo bolo najrýchlejšie tempo od roku 1959. Výsledky naznačujú, že výroba sa postupne zotavuje z koronakrízového prepadu.

Júlový výsledok je v súlade s odhadmi ekonómov. Fed poznamenal, že napriek výraznému zvýšeniu v posledných mesiacoch je produkcia priemyslu o 8,4 % nižšia ako vo februári, čo bol posledný mesiac pred začiatkom pandémie.

V júli rástla väčšina hlavných priemyselných odvetví, výroba motorových vozidiel a autodielcov o 28,3 %. Kapacity amerického priemyslu boli využité na 70,6 %, pred koronakrízou dosahovala miera ich využitia v priemere 75 %. (tasr, reuters)

Majitelia domov v Bratislave a časti Záhoria môžu nahlásiť stav vodomerov do 9. septembra, netreba to robiť dnes. BVS sa ospravedlnila za formuláciu v predchádzajúcej tlačovej správe o zvýšení vodného a stočného, ktorá mohla mýliť. (tasr)

Investori sa zbavujú dlhopisov bieloruskej vlády, výpredaj nabral na intenzite posledné dni. Akcelerovať začal, keď šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová naznačila, že EÚ chystá sankcie voči predstaviteľom bieloruského režimu.

Dolárové dlhopisy Bieloruska klesli vo štvrtok o 2 až 3 %. Cenné papiere vydané koncom júna so splatnosťou v roku 2026 sa dnes ráno predávali okolo 93 centov, ich emisná cena bola tesne pod 99 centmi.

V Bielorusku silnejú nepokoje po prezidentských voľbách, ktoré opozícia považuje za zmanipulované. Vzhľadom na rastúcu brutalitu bezpečnostných zožiek voči protestujúcim Nemecko vyzvalo Brusel, aby uvalil na Minsk sankcie. Pridal sa aj rakúsky minister zahraničia Alexander Schallenberg.

Niektorí investori sa domnievajú, že prípadná roztržka so Západom prinúti Alexandra Lukašenka primknúť sa ešte bližšie k Rusku a že Moskva Minsku finančne pomôže.

Viac o dlhu Bieloruska:

  • Štátny dlh dosahuje zhruba 43 % HDP, čo je pre krajinu s ratingovou známkou B (od agentúry Fitch) relatívne nízke zadlženie. Stupeň B je v strednej časti pásma, ktoré je považované za vysoko špekulatívne.
  • Má vyše 90 % dlhu v cudzej mene, takže štátne financie trpia, keď bieloruský rubeľ klesá. Tento rok voči doláru odpísal zhruba 15 %.
  • Bielorusko musí splatiť dlhopisy za 3,6 miliardy dolárov a ďalších 8 miliárd dolárov mu požičala Moskva. (čtk)

Mám sa s kúpou bytu poponáhľať, lebo ceny neklesli, alebo je lepšie počkať?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Šiesti odborníci hovoria, či sa teraz oplatí kúpiť byt a poponáhľať sa s hypotékou alebo počkať, či pre možnú druhú vlnu pandémie ceny neklesnú. „Určite by som sa neponáhľal. Cítime, že trh zaznamenáva isté vyvrcholenie,“ vraví realitný maklér Martin Čapo.

Firma Rosneft sa v 2. štvrťroku vďaka rastu cien ropy prehupla do zisku 493 miliónov eur, za prvé tri mesiace bola v strate 1,8 miliardy eur. Objem produkcie najväčšej ruskej ropnej spoločnosti klesol medziročne o 13 %.

V 2. štvrťroku vlaňajška vykázal Rosneft čistý zisk 2,2 miliardy eur. Začiatkom tohto roka ju stiahli do červených čísel padajúce ceny ropy v dôsledku nadprodukcie a šírenia koronavírusu.

Rosneft pokrýva vyše 40 % ťažby ropy v Rusku. Od apríla do júna dodal vyše 4 miliónov barelov ropy denne, produkciu znížil v súvislosti s dohodou skupiny OPEC+ s cieľom podporiť ceny ropy. (čtk, reuters)

Klub 500 víta zámer ministra práce Milana Krajniaka zaviesť v budúcnosti trvalý kurzarbeit. No pripomína, že treba hovoriť aj o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti.

„Je dobré, ak do budúcnosti bude pripravený systém kurzarbeit, ako navrhuje ministerstvo, bez zvýšenia odvodového zaťaženia. Ak však nehovoríme o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti, nie je to dobré,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Komentoval tak zámer ministra práce Krajniaka zaviesť od roku 2022 trvalý kurzarbeit.

Podnikateľský Klub 500, ktorý vedie majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, je známy kritikou aktuálneho podporného systému pre firmy. Vládu opakovane žiada, aby navýšila pomoc cez zvýšenie opatrenia kurzarbeit či podpory v prípade výpadku tržieb.

„Máme vyčlenených 1,38 miliardy eur a čerpáme len 490 miliónov eur. V súčasnosti, keď sú firmy s poklesom tržieb až do 50 %, vyplácame náhradu mzdy len od 10 – 35 % celkových osobných nákladov, pritom v budúcom kurzarbeite chceme vyplácať pri poklese od 10 % náhradu až 80 % čistej mzdy. Je nám úprimne ľúto každého nášho zamestnanca, ktorý má vyplácanú časť mzdy a štátnym a verejným zamestnanom je vyplácaných 100 % príjmu. Buď chceme ľuďom pomôcť a zachrániť zamestnanosť, alebo nie. Namiesto zachraňovania pracovných miest pri 12,1-percentnom medziročnom poklese HDP vyčleňujeme podporu zamestnávania absolventov bez pracovných návykov a praktických vedomostí,“ reagoval Gregor.

Predaj koncernu Volkswagen v júli klesol medziročne už len o 0,2 % na 885 700 áut Podporil ho najmä čínsky trh, ktorý stúpol o takmer päť percent. Za sedem mesiacov roka odbyt skupiny zaostal za vlaňajškom o necelú štvrtinu.

Odbyt VW v Európe bol v júli nižší o 1,9 %, dvojciferné prepady zaznamenal v Severnej a Južnej Amerike. V júni sa globálny predaj prepadol medziročne ešte o približne pätinu.

Automobilka v júli zaznamenala rast predaja značiek Audi, Škoda a Porsche, odbyt áut VW klesol o 1,1 %. Znížili sa aj dodávky značky Seat i úžitkových vozidiel. (tasr, marketwatch)

Laboratórne testy nepreukázali prítomnosť koronavírusu vo výrobkoch či obaloch výrobcu bagiet Fekollini. Vzorky na testovanie z firmy zo Sládkovičova zobrali hygienici po tom, čo sa medzi pracovníkmi firmy potvrdili prípady koronavírusu.

„Pri laboratórnej analýze bola vylúčená prítomnosť koronavírusu v našich výrobkoch a obaloch“ povedal Andrej Gerstner, Marketing & PR Manažér spoločnosti Fekollini.

Firma Fekollini vyrába v Sládkovičove bagety značky Pierre Baguette. Informovala, že si dala z vlastnej iniciatívy a na vlastné náklady otestovať všetkých pracovníkov po tom, ako bolo ochorenie preukázané u jej externého dodávateľa. Testy odhalili podľa informácií zo štvrtka dokopy 31 prípadov nákazy medzi pracovníkmi výrobcu bagiet. Televízia Markíza v piatok informovala, že počet potvrdených prípadov je 32.

Dokopy sa urobilo 566 testov, chýbajú ešte tri testy, ktoré sa majú urobiť na budúci týždeň. „Na prevádzke v súčasnosti pracujú len zamestnanci s negatívnym testom na COVID- 19,“ píše firma v tlačovej správe.

Kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) urobili kontrolu vo firme vo štvrtok. V ten istý deň informoval riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš, že regionálni kontrolóri overovali, či má spoločnosť vypracované a zavedené dostatočné bezpečnostné opatrenia proti zavlečeniu COVID-19. Firma požiadavkám vyhovela, čakalo sa ešte na výsledky testov z odobraných vzoriek. Tie sa odobrali napríklad z výrobkov pripravených na distribúciu.

Firma opakovane upozorňuje, že podľa oficiálneho vyhlásenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín neexistuje dôkaz, že by potraviny v súvislosti s COVID-19 predstavovali pre verejnosť nejaké riziko.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať