Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Štát nachystal 70 miliónov na pomalý internet pre školy

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Ján Macek je už dlhé roky učiteľom informatiky na Základnej škole Československej armády v Prešove. Škola má asi 950 žiakov a spolu s učiteľskými notebookmi okolo 150 počítačov. „Keď to kvantum počítačov zapojíte na DSL, nie je šanca, že by vám internet išiel normálne,“ hovorí Macek.

DSL od štátu je podľa prešovského učiteľa informatiky vhodný tak maximálne pre 10 počítačov, ale nie pre 150. Ak sa totiž pripoja viacerí naraz, jednoducho nestíha.

Vie, o čom hovorí, nielen preto, že je z fachu. Aj prešovská škola podobne ako ďalšie školy na Slovensku dostala pred rokmi zadarmo DSL internetové pripojenie od štátu. Štát ho nakúpil od Slovak Telekomu, úradníci projekt nazvali Infovek a potom Infovek 2.

Keďže v praxi bol štátny DSL internet škole nanič, hľadala niečo rýchlejšie a pred dvoma rokmi si zaviedla do školy optické pripojenie od Orangeu. Nebolo to zadarmo. Za projekt, vybavovačky a výkopové práce zaplatila škola 12-tisíc eur zo svojich. Musel sa ťahať optický kábel v dĺžke 150 metrov a len samotný projekt stál polovicu sumy.

„Museli sme to urobiť, lebo sme sa nevedeli pohnúť ďalej. Len čo sme mali hodinu a žiaci boli v troch počítačových učebniach, nedalo sa vôbec pracovať. Problém mala aj naša ekonómka. DSL sme odhlásili a internet si platíme zo svojho. Úplne parádne nám teraz všetko šliape, sme veľmi spokojní. Je to investícia na ďalších minimálne 50 rokov dopredu,“ hovorí Macek.

Škola platí mesačne za internet 20 eur. Ministerstvo školstva platilo Telekomu za školu od 130 do 160 eur mesačne.

Dnes sa však už takmer historická technológia DSL spomína znova. Nápad pripojiť cez ňu všetky slovenské školy k internetu znova ožil, a štát chce na to minúť znova desiatky miliónov eur.

Ďalšie obstarávanie

Prešovská škola nie je zďaleka jedinou školou na Slovensku, ktorá si radšej zabezpečila iné internetové pripojenie. Sú ich určite stovky, možno aj tisícky. Buď sa vyzbierali rodičia, alebo miestny poskytovateľ dodáva škole internet zadarmo, alebo jednoducho škola niekde ušetrila.

Ministerstvo sa však opäť rozhodlo obstarať pripojenie pre všetky školy jediným obstarávaním. Spresňuje, že neobstaráva internetové pripojenie pre školy, ale pripojenie škôl a školských zariadení „do dedikovanej siete rezortu školstva s garanciou konkrétnych kvalitatívnych a bezpečnostných parametrov“.

Projekt sa volá Edunet_SK. Zákazka má stáť najviac 67,5 milióna eur bez DPH, má sa zaplatiť z rozpočtu. V súťažných podkladoch sa však píše, že môže byť financovaná aj z eurofondov.

„Maximálne ceny, ako aj predpokladaná hodnota zákazky boli určené prieskumom trhu,“ tvrdí ministerstvo. Očakáva, že bude vysúťažená rádovo nižšia cena.

„Predmetným obstarávaním budú pre školy dodané dátové a IKT služby. Predmetné služby budú zároveň poskytované so vzdialenou správou a centrálnym manažmentom. Ministerstvo tým zabezpečí poskytovanie elektronických služieb jednotnou sieťovou architektúrou,“ obhajuje zákazku ministerstvo školstva.

„Ak by rovno dali peniaze školám, nech si zabezpečia vlastné pripojenie od miestnych poskytovateľov, tak by to vyšlo štátnu kasu oveľa menej ako megalomanské projekty, ktoré ministerstvo školstva centralizuje pod zámienkou, že je to racionálnejšie. Ale podľa mňa nie je,“ hovorí učiteľ informatiky Macek.

Ministerstvo vysvetľuje, že pripojenie, ktoré ponúka štát, je pre školy dobrovoľné. „Evidujeme informácie o pripojení škôl lokálnymi internetovými operátormi. Projekt Edunet_SK je pre školy dobrovoľný a ministerstvo absolútne rešpektuje, ak školy preferujú svoje vlastné pripojenie, pričom sa počíta s ich integráciou do siete Edunet_SK,“ bráni sa ministerstvo.

Projekt číslo tri

Štát chce internet nielen pre základné a stredné školy, ale aj pre materské školy a školské zariadenia. Avizuje, že dostanú rýchlejšie pripojenie na internet, ako majú teraz. Kritériom na hodnotenie ponúk je najnižšia cena garantovaná na štyri roky.

Infovek začal ešte v roku 2004, keď Slovak Telekom dodal školám pripojenie nielen cez DSL, ale ešte aj cez pomalšiu ISDN technológiu.

Infovek 2 podpísal minister školstva Ján Mikolaj (SNS) tesne pred voľbami v roku 2010. Jeho nasledovník Eugen Jurzyca (SDKÚ) túto zmluvu síce nezrušil, ale s Telekomom zjednal zníženie ceny z pôvodných 38 miliónov eur o viac ako štvrtinu.

Infovek 2 sa v septembri budúceho roka skončí, a tak štát vyhlásil novú súťaž. Slovak Telekom potvrdil, že sa do súťaže prihlási opäť.

Súťažné podmienky

Viacerí konkurenti Slovak Telekomu hovoria, že súťaž na nové pripojenia je navrhnutá tak, že sa prihlási len jedna firma, ktorá si potom môže robiť s cenami, čo chce.

„Podmienky sú stanovené tak, že zmysluplnú ponuku bude pravdepodobne môcť dať iba jeden jediný podnik, pretože zrejme iba jeden podnik na Slovensku má svoju pevnú sieť vybudovanú v takom rozsahu, že môže pripojiť všetky školy,“ hovorí Michal Rybárik, predseda Asociácie lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI). Na mysli má samozrejme Slovak Telekom.

Ministerstvo argumentuje, že ostatní sa môžu prihlásiť v konzorciách. To je pravda, ale nikto by sa zrejme nevyhol tomu, že pre potrebu pokrytia celého Slovenska bude niekde potrebovať Telekom.

Podľa Rybárika by riešením napríklad bolo nenakupovať takúto službu zhora vo veľkom, ale iba centrálnu technológiu Edunet-u, a na prípojky dať peniaze školám.

„Keď si pozrieme 130 najväčších sídel na Slovensku, v 90 percentách z nich je dostupný optický internet. Ale žiaden z operátorov nemá optické  pripojenie roztiahnuté ani v polovici týchto miest,“ hovorí Peter Blaas zo spoločnosti Antik Telecom.

Vysvetľuje, že na to, aby sme vedeli využiť najkvalitnejšie možné pripojenie v týchto lokalitách, čo je asi optika, je potrebné využiť služby desiatok dodávateľov.

„Ale ministerstvo pre istotu ani neuvažuje, že by mohlo chcieť optický internet vo viac ako pár percentách škôl, radšej vo viac ako 90 percentách lokalít nastavilo parametre, ktoré vedia splniť aj telefónne linky Slovak Telekomu,“ hovorí Blaas.

Nejde však iba o hlavného dodávateľa. „Sieťové vybavenie je nastavené tak, že ho spĺňa Cisco. Je tam pripravený aj priestor pre Swan (oficiálne sa píše o alternatívnych operátoroch), aby mohli objednať ešte osobitne cez eurofondy aj pokracovanie projektu Digitálne učivo na dosah,“ dodáva Peter Blaas zo spoločnosti Antik.

Čo je to za cenu?

Cena pripojenia, ktorú je ochotný štát platiť, má byť podobná ako pri predchádzajúcich Infovekoch napriek tomu, že trhové ceny pripojenia klesajú.

„Pri pohľade na vyhlásené verejné obstarávanie netreba ani dlho skúmať čísla, aby bolo jasné, že v jednotlivých položkách sa tu uvažuje o cenách 5-násobne až 50-násobne vyšších, ako sú bežné cenníkové ceny,“ hovorí Michal Rybárik zo združenia ALPI.

Ukazuje to na príklade: Pre materské školy počíta Edunet s pripojením 10 mbit/s za zhruba 150 eur. Každá materská škola môže objednať rýchlejšie internetové pripojenie podstatne lacnejšie, už aj za 10 eur, prípadne za pár eur navyše.

Rybárik porovnaval ceny v obstarávaní s cenníkovými cenami DSL pripojenia alebo optického pripojenia od Slovak Telekomu, pretože „práve s ním sa uvažuje v prvom rade“, čo podľa neho vyplýva to priamo z technických parametrov v obstarávaní.

„Myslím, že nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že celý rozsah uvedený vo verejnom obstarávaní sa dá obstarať za 10 percent predpokladanej sumy, teda zo 67 miliónov eur sa má možno 60 miliónov vynaložiť úplne zbytočne a neefektívne.“

Ministerstvo presviedča, že nie je možné porovnávať cenu za požadované služby v rámci projektu Edunet_SK s bežnými cenníkmi poskytovateľov za pripojenie domácností do internetu.

Štát požaduje aj určité parameter kvality, napríklad nástup technikov na zásah do dvoch hodín alebo filtrovanie nevhodného obsahu. V porovnaní s predchádzajúcim riešením sú definované rýchlosti pripojenia niekoľkonásobne vyššie s poskytnutím väčšieho počtu IKT zariadení.

Konkurencia na trhu však tlačí firmy do toho, aby boli rýchli pri odstraňovaní porúch.

O projekte sa debatuje aj na platforme slovensko.digital.

Pre koľko škôl

Ministerstvo hovorí, že zabezpečuje pripojenie pre asi 3-tisíc škôl. To je výrazná váčšina stredných a základných škôl. Vysvetľuje, že v budúcej zmluve odhaduje nižší počet škôl z dôvodu projektov Digitálne učivo na dosah, ako aj Sanet do škôl.

„Ministerstvo sa zaväzuje nezrušiť aspoň 70 percent objednaných škôl, pričom sa zaväzuje objednať aspoň 2000 škôl. Pokuta je taká, že treba jednoducho doplatiť plnú sumu,“ číta zo súťažných podmienok Peter Blaas.

Na otázku, koľko škôl dnes využíva iné internetové pripojenie ako od štátu, ministerstvo neodpovedalo.

Ministerstvo školstva urobilo aj štúdiu. „Problém štúdie, ktorú si spravilo ministerstvo pred začatím nového obstarávania, je v tom, že úplne ignoruje realitu, keď už majú školy zariadený internet inak. Neznamená to, že nikde nepotrebujú lepší, ale zámer je paušálne objednávať rovnaký produkt bez ohľadu na situáciu konkrétnej školy,“ hovorí Peter Blaas zo spoločnosti Antik, ktorá poskytuje internet 130 školám.

Združenie ALPI medzi svojimi členmi a ďalšími poskytovateľmi internetu zisťovalo, koľkým školám už dodávajú služby. Dotazník zatiaľ vyplnilo 30 z približne 50 oslovených firiem, internet poskytujú asi 300 školám. Keď si vezmeme, že na Slovensku poskytuje internetové pripojenie okolo 800 firiem, aj počet škôl, ktoré využívajú iný internet ako od štátu, bude väčší.

V súčasnosti takmer v každej lokalite nájdete niekoľkých poskytovaľelov, ktorí ponúkajú pripojenie so zriaďovacím poplatkom jedno euro alebo niekoľko desiatok eur.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Farmárska odnož J&T preskočí aj Babiša. Preberá statky, na ktorých zbili farmára Oravca

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Holding Sanagro, ktorý financuje J&T, mieri do prvej trojky najväčších slovenských agrárnych skupín. Pohltí farmy ESIN Group, ktoré sú známe spormi s farmárom Oravcom. Polia a lúky Sanagro sa tým rozšíria z 19- na 31-tisíc hektárov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Slovensko pri sťažnosti europarlamentu týkajúcej sa umiestnenia Európskej pracovnej agentúry ako vedľajší účastník sporu podporí žalovanú stranu. Ministerstvo práce sa neobáva, že by agentúra v dôsledku sťažnosti nemala sídliť v Bratislave.

„Výber sa uskutočnil od začiatku výhradne na základe práva EÚ,“ uviedlo ministerstvo.

Európskemu parlamentu prekáža, že o sídle nového orgánu rozhodli členské štáty bez súhlasu poslancov. (čtk)

Zdieľať

Bratislava chce developerom umožniť postaviť viac bytov, magistrát za to žiada protihodnotu v podobe nájomných bytov.

„V Bratislave sú lokality, kde je občianska vybavenosť úplne saturovaná a je zbytočné dať 30 percent z bytového komplexu na občiansku vybavenosť. Tam, kde nepôjdeme proti verejnému zámeru, ponecháme developerom možnosť zmeniť tieto percentá tak, aby vedeli postaviť viac bytov,“ povedal primátor Bratislavy Matúš Vallo s tým, že z bytov, ktoré developer takto „navyše“ postaví, chce mesto odkúpiť alebo získať od developera určitú časť.

Magistrát plánuje postupne meniť aktuálny územný plán mesta a tieto podmienky zapracuje spoločne napríklad s výškovou reguláciou či zmenami, ktoré požadujú mestské časti.

Mesto zároveň pracuje na novom územnom pláne, čo bude podľa primátora trvať 8 až 10 rokov.

Zdieľať

Jamie Oliver otvorí nové reštaurácie. Len pred pol rokom mu krachol biznis v Británii

Britský kuchár Jamie Oliver plánuje do konca budúceho roka otvoriť zhruba dve desiatky nových reštaurácií. Expanziu pripravuje pol roka po tom, ako mu krachol reštauračný biznis v Británii.

Jamie Oliver Group plánuje otvoriť do konca budúceho roka 21 nových reštaurácií, informuje BBC.

Dva nové podniky vzniknú už čoskoro premenou talianskych reštaurácií, ktoré má skupina na Bali a v Bangkoku. O ich prevádzku sa má v budúcnosti starať franchisingový partner HPL.

Fungovať začnú pod novou značkou Jamie Oliver Kitchen a budú čiastočne inšpirované lokálnou kuchyňou.

Ďalších 19 podnikov vznikne pod rôznymi značkami – Jamie´s Italian, Jamie Oliver´s Pizzeria, Jamie´s Deli a Jamie Oliver´s Diner. Firma nespresnila, v ktorých lokalitách budú otvorené.

Ako zbankrotoval v Británii

  • Oliverove reštaurácie prešli v máji pod nútenú správu.
  • Z 25 dotknutých podnikov bolo napokon zatvorených 22, o prácu prišlo tisíc ľudí. Väčšina zatvorených podnikov patrila do skupiny talianskych reštaurácií.
  • Kým britská vetva Oliverovho bizinisu skolabovala, zahraničný biznis zostal funkčný.

Jamie Oliver Group prevádzkuje 70 reštaurácií na 27 trhoch, uvádza CNN.

Oliver (44) je celosvetovo známy propagátor zdravého stravovania. Popularitu si získal vďaka televíznym programom o varení, ktoré sa vysielali v desiatkach krajín a kuchárskymi knihami.

V roku 2005 mu kráľovná Alžbeta II. udelila Rad britského impéria.

Zdieľať

Prezidentka Čaputová nevymenuje Jozefa Hudáka za viceguvernéra Národnej banky

Jozef Hudák. Foto - TASR
Jozef Hudák. Foto – TASR

Zuzana Čaputová nevymenuje Jozefa Hudáka za viceguvernéra Národnej banky. Hudák, ktorého do funkcie navrhla SNS, podľa prezidentky nespĺňa viacero podmienok.

Prezidentka o tom listom informovala Danka, Pellegriniho aj poslancov finančného výboru parlamentu.

Parlament schválil návrh vlády na jeho vymenovanie ešte vlani v decembri.

„Navrhnutý kandidát nespĺňa už prvú zákonnú kvalifikačnú podmienku, ktorou je úplné vysokoškolské vzdelanie univerzitného zamerania v menovej oblasti alebo v oblasti finančníctva,“ uvádza prezidentka. Okrem toho však podľa Čaputovej existujú aj ďalšie okolnosti, ktoré spochybňujú vhodnosť na jeho vymenovanie.

„Zároveň u neho existujú skutočnosti, ktoré dôvodne spochybňujú jeho schopnosť vykonávať funkciu viceguvernéra NBS spôsobom neznižujúcim vážnosť tejto funkcie a celej NBS a spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním NBS, čo môže narušiť riadny chod NBS,“ vysvetlila Čaputová.

Prezidentka tiež uviedla, že ju aj exguvernér NBS Jozef Makúch informoval o vážnych pochybnostiach s nomináciou Hudáka. Diskvalifikovali ho aj jeho vyjadrenia o tom, že jednou z jeho iniciatív v pozícii viceguvernéra bude založenie novej zdravotnej poisťovne, ktorá by mala byť pod dohľadom NBS a poskytovala by poistenie nadštandardu zdravotnej starostlivosti.

„Takéto verejné vyhlásenie preukazuje nedostatok orientácie o účele, na ktorý bola zriadená NBS a úlohách centrálnej banky,“ priblížila Čaputová. Podľa jej listu Hudák vykonával riadiacu prax naposledy pred viac ako 10 rokmi, pôsobil prevažne v oblasti verejného zdravotníctva, ktorá s kompetenciami NBS nesúvisí.

Rovnako v jeho neprospech hrá aj pôsobenie v Poisťovni Tatra, ktorá bola majetkovo prepojená na nebankový subjekt Horizont a neskôr CI Holding.

„Počas svojho pôsobenia v tejto inštitúcii v roku 2005 podpísal zmluvu medzi poisťovňou a materskou spoločnosťou CI Holding o poskytnutí prostriedkov v neobmedzenej výške. Podľa záverov dohľadu NBS tým ohrozil finančnú stabilitu poisťovne,“ uvádza sa v prezidentkinom liste.

K Hudákovi sa kriticky staval aj Klub ekonomických analytikov, ale aj opozícia. V tajnom hlasovaní získal 72 zo 136 platných hlasov. Proti boli 56 poslanci, 8 sa v hlasovaní zdržali. (tasr)

Čítajte viac: Viceguvernérom Národnej banky sa má stať Dankov sused

Zdieľať

Nemecko môže byť pre Teslu lepším miestom na výrobu elektromobilov než jej domáca základňa v Kalifornii, vyhlásil šéf Volkswagenu Herbert Diess. Tesla si nedávno vybrala Berlín ako lokalitu pre svoj prvý európsky montážny závod.

„Tesla pravdepodobne hľadá prostredie a infraštruktúru na výrobu vysokokvalitných áut, čo zrejme nájde skôr v Nemecku než na západnom pobreží Spojených štátov,“ cituje Diessa agentúra Bloomberg.

Tesla postaví v Berlíne závod na montáž elektromobilov, pohonných jednotiek a batérií. V lokalite plánuje tiež centrum inžinieringu a dizajnu.

Do nemeckej fabriky investuje 4 miliardy eur, ročne má produkovať do 150-tisíc elektromobilov, píše Bloomberg.

Výrobu plánuje spustiť na budúci rok, na začiatku má produkovať pripravovaný crossover Model Y.

Tesla zatiaľ nezverejnila, kde bude vyrábať nový elektrický pick-up. Aktuálne produkuje tri modely – Model S, X a 3.

Zdieľať

Bývalý guvernér NBS Jozef Makúch rokuje s KDH o spolupráci a kandidatúre vo voľbách. „Formulujem, čo som schopný dať. KDH musí zvážiť, čo som schopný priniesť,“ povedal Makúch. Myslí si, že KDH patrí do parlamentu a chce mu pomôcť v ekonomickej oblasti.

Podľa svojich slov rokuje s predsedom KDH Alojzom Hlinom o tom, akou formou by im dokázal najlepšie pomôcť aj pri „možnom deficite v ekonomických pohľadoch, pokiaľ tam je“.

Na otázku, či chce aktívne vstúpiť do politiky, odpovedal, že jedna vec je byť aktívny a jedna vstúpiť aktívne do politiky. „Aktívne by som chcel ponúknuť odbornú pomoc,“ dodal. (tasr)

Zdieľať

Europarlament sa na súde EÚ sťažuje na umiestnenie novej pracovnej agentúry v Bratislave. Prekáža mu, že o sídle nového orgánu rozhodli členské štáty bez súhlasu poslancov.

Na zriadení Európskeho orgánu pre pracovné záležitosti (ELA) sa dohodli europarlament, Rada EÚ a Európska komisia vo februári. Norma nešpecifikovala sídlo orgánu, s čím poslanci v záujme jej rýchleho prijatia súhlasili.

Členské štáty v júni vybrali Bratislavu bez súhlasu poslancov, čo parlament napadol na súde. Odvolal sa pritom okrem iného na spoločné vyhlásenie všetkých troch inštitúcií, ktoré sa v ňom nepriamo zaviazali k výmene informácií o výbere sídla ELA.

„Nejde ani tak o samotný pracovný úrad, ako skôr o dlhodobý spor medzi Radou EÚ a parlamentom o umiestňovaní sídiel úradov,“ povedal pre Politico europoslanec Jeroen Lenaers, ktorý mal na starosti pravidlá vymedzujúce fungovania ELA.

Podľa ďalších poslancov nemá parlament problém s Bratislavou ako sídlom orgánu, ale so samotným princípom výberu.

Podľa pravidiel EÚ je rozhodovanie o sídlach inštitúcií Únie v rukách členských krajín. Europarlament však tvrdí, že zriadenie ELA súviselo s pravidlami pre voľný pohyb obyvateľov a sociálneho zabezpečenia, do ktorých majú právo vstupovať aj poslanci.

Rada EÚ má podľa zdrojov webu Politico čas zareagovať na podnet na súd do 10. decembra.

Slovenská vláda považuje umiestnenie prvej inštitúcie EÚ v krajine za veľký úspech, ktorý okrem iného zvýši prestíž Slovenska v rámci EÚ a privedie tam viac ako 100 expertov na pracovné právo. Slovenskí diplomati podľa Politica dúfajú, že jadrom medziinštitucionálneho sporu nie je fakt, že agentúra bude sídliť v Bratislave.

Európska komisia predminulý týždeň vypísala výberové konanie na šéfa úradu, ktorý sa má ujať funkcie v januári a pracovať má v Bratislave. Agentúra má pomáhať členským krajinám pri vykonávaní úniových noriem týkajúcich sa cezhraničnej mobility pracovníkov. Má tiež poskytovať zamestnancom aj podnikom informácie v tejto oblasti. Po počiatočnom rozjazde má plne fungovať od roku 2024. (čtk, politico)

Zdieľať

Andrej Danko skritizoval ministra práce Jána Richtera za to, že nevie nájsť spôsob, ako už od januára vyplatiť minimálne dôchodky. „Považujem to za politické chrapúnstvo,“ povedal Danko.

Smer a jeho nominanti v Sociálnej poisťovni podľa Danka schválne zdržujú vyplatenie týchto dôchodkov, aby bránili rast preferencií SNS. „Nedovolím nejakému Richterovi ničiť prácu SNS. Ak nebudú vyplatené tieto dôchodky, podľa mňa sa dopustia aj trestných činov,“ dodal Danko.

Šéf Sociálnej poisťovne, exminister Smeru Ľubomír Vážny, ešte v októbri vyhlásil, že na vyplatenie týchto dôchodkov potrebuje viac času. „Vecne a technicky to nie je možné, ledva to budeme vedieť zrealizovať od roku 2021,“ povedal Vážny.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať