Denník N

Rok 2022 v európskej ekonomike: Vývoj definovala ruská agresia voči Ukrajine

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
  • Únia cíti hospodárske dôsledky ruskej agresie: je to vážne, no nie katastrofa.
  • Európa začala s prebudovaním energetiky.
  • Po rokoch expanzívnej menovej politiky začala ECB uťahovať skrutky.
  • Krízový plán čerpania eurofondov nevyšiel, máme však šancu na reparát.
  • Putinova vojna svet obrala o tretinu ukrajinského obilia, Únia odkladala zelené plány v poľnohospodárstve.

1. Únia cíti hospodárske dôsledky ruskej agresie: je to vážne, no nie katastrofa

Koncoročnému prehľadu dominuje ruský útok na Ukrajinu a jeho dôsledky pre európsku ekonomiku. Na rozdiel od roku 2014, keď Rusko obsadilo ukrajinský Krym a vojensky intervenovalo v Donbase, tentoraz Únia reagovala rezolútnou podporou Kyjiva. Jej súčasťou bolo niekoľko balíkov sankcií.

Ako vojna ovplyvnila európsku ekonomiku

Ani pred inváziou Rusko nebolo významným partnerom pre export z EÚ či dôležitým investičným partnerom. Export z EÚ do Ruska predstavoval asi 0,6 percenta európskeho hrubého domáceho produktu (HDP), v Rusku sa nachádzalo asi 3,3 percenta európskych priamych zahraničných investícií (PZI) a investície z Ruska tvoria asi 2,1 percenta z PZI v Európe (údaje z konca roka 2020). Po anexii Krymu a uvalení prvých sankcií hľadali mnohé európske podniky radšej alternatívnych partnerov.

Rusko však bolo strategickým dodávateľom energetických surovín, najmä zemného plynu a ropy. Podieľalo sa viac ako dvoma pätinami na dovoze plynu a viac než štvrtinou na dovoze ropy do Únie. Hoci Únia po roku 2014 hovorila o potrebe znížiť energetickú závislosť od Ruska, podiel ruského plynu na európskom trhu v skutočnosti vzrástol. Vplyve vojny na energetiku sa venujeme nižšie.

Nedostatok zemného plynu ovplyvnil aj poľnohospodárov. Surovina je hlavnou zložkou mnohých hnojív a obmedzenie jeho dodávok, spolu s drahšími pohonnými hmotami, zvyšovalo ceny potravín. Konflikt navyše výrazne narušil vývoz obilia z Ukrajiny, ktorý vlani presiahol 33 miliónov ton. Téme sa venujeme podrobnejšie ďalej v texte.

Rast cien znamená vyššiu infláciu. Optimistické predpovede zo začiatku vojny (rast v prvých mesiacoch, pokles ku koncu roka) sa nenaplnili, eurozóna má dvojcifernú infláciu, v niektorých krajinách EÚ prekonala 20 percent. Vývoj viedol k zmene menovej politiky ECB, podrobnejšie sa téme venujeme v ďalšom texte.

Aké sú hospodárske dosahy

V prvom polroku 2022 si EÚ udržala hospodársky rast, živený najmä spotrebou domácností, ktorá vzrástla po covide. Rast pokračoval, hoci pomalším tempom, aj v treťom štvrťroku. Na konci roka však už Európska komisia predpovedala preklopenie ekonomiky do recesie.

Celkový ročný rast HDP Únie by tak mal dosiahnuť 3,3 percenta (resp. 3,2 percenta v eurozóne). To je menej než štvorpercentný rast predpokladaný začiatkom roka, no lepší výsledok než

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Agro

Ceny energií

Inflácia

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika

Teraz najčítanejšie