Nákupné centrum Nivy alebo Ako nákupná utópia maskovaná za autobusovú stanicu s parkom narazila na realitu
Čo objavíte, keď budete ignorovať navigáciu v nákupnom centre Nivy, a čo tam robia vo voľnom čase tínedžeri.
Počas návštev Bratislavy v poslednom roku som sa pre výluky, meškania a celkovo predĺžený a nepredvídateľný cestovný čas vlakov často vracal do Prahy autobusom. Mal som tak dostatok príležitostí sledovať prvý rok existencie nákupného centra Nivy, v ktorého útrobách sa nachádza autobusová stanica.
Ak mi to čas dovolil, vždy som sa išiel pozrieť na strechu. Zakaždým som tam cítil zvláštne znepokojenie. Nielen pre falošný spev vtákov, ktorý inšpiroval môj minuloročný text o stavbe obrovskej zbytočnej budovy v čase klimatickej krízy, extrémnej koncentrácii nákupných centier v Bratislave a chýbajúcom povedomí, že je to jeden z dôvodov, prečo sa jej ulice môžu zdať prizabité a spustnuté. O tom, že v dôsledku nízkej kvality verejných priestorov v Bratislave môžu developeri ponúkať ich náhradu v podobe falošných verejných priestranstiev, ktoré v skutočnosti existujú len ako návnada na nákupy. O tom, ako si slabé a podfinancované mesto nemôže diktovať svoju podobu a diktujú ju developeri.
Uvedomil som si, že časť toho znepokojenia je, že strecha pripomína takzvané liminálne priestory. Sú to väčšinou prázdne servisné časti budov, ako napríklad schodiská parkovacích domov, čakárne v nemocniciach, chodby spájajúce vzdialené trakty alebo čakárne na letiskách.
Sú to priestory, kde sa odohrávajú skôr horory ako komédie.
Liminálne priestory sú priestory, ktoré ticho existujú s nejakým nie úplne zrejmým, jasne demonštrovaným účelom a nikto sa v nich dobrovoľne nezdržiava.
Sú to medzipriestory, v ktorých musíte tráviť čas pred tým, ako vás vyšetrí doktor, ako nastúpite do lietadla, ako sa dostanete do auta v parkovacom dome.
Na streche budovy je síce s vypätím inscenované niečo, čo developer nazýva parkom, v zásade je to však miesto plné vzduchotechniky, vývodov, servisných plošín a nebezpečných hrán.
Liminálne priestory nie sú len strecha budovy. Celú budovu Nív môžeme vnímať ako zvláštny, zvonka zatemnený, zvnútra presvetlený hrad s doslova tisíckami chodieb, dverí a schodísk.
Túto druhú, utajenú podstatu budovy odhalíte jednoducho: prestanete poslúchať navigačný systém nákupného centra, otvoríte prvé neoznačené dvere a potom ďalšie a ďalšie. Veľmi rýchlo sa dostanete do systému zadných chodieb, chodieb, ktoré vedú do iných chodieb, presklených tunelov nad nákupnými galériami.
