Potemkinov hrubý domáci produkt
Prečo by sme nemali veriť „upokojujúcim“ ukazovateľom ruskej ekonomiky.
Autor je еkonóm, opozičný politik, bývalý námestník ministra hospodárstva RF.
Článok pôvodne vyšiel v The Insider
Mnohí ruskí ekonómovia pri bilancovaní hospodárskych výsledkov uplynulého roka tvrdia, že „všetko nie je až také zlé“, pričom sa odvolávajú na známe ukazovatele, ako je hrubý domáci produkt, nezamestnanosť, inflácia alebo výmenný kurz rubľa. Podľa nich „HDP klesol menej, ako sa očakávalo“, nezamestnanosť a inflácia prakticky neexistujú a rubeľ sa „stabilizoval“.
Naozaj to znamená, že v krajine nie je hospodárska kríza? Tieto ukazovatele sú v čase vojny už irelevantné, kríza je už v plnom prúde (aj keď ju bežný občan ešte nevidí) a odplata za Putinove vojenské ambície bude pre Rusov veľmi tvrdá.
Diskusia o výsledkoch minulého roka pre ruskú ekonomiku sa často začína otázkou, prečo mala relatívne ľahké obdobie napriek vojne a sankciám. Ale bolo ľahké? Skutočný pokles hospodárskej aktivity sa podľa rôznych objektívnych ukazovateľov pohybuje medzi piatimi až desiatimi percentami, čo je veľmi vážny pokles.
Putinove obmedzené možnosti
Okrem toho neexistuje žiadna perspektíva skutočného rastu. Putinovi sa nepodarilo vytvoriť alternatívny vojenský ekonomický model. Všetky súčasné stabilizačné opatrenia – drakonické nariadenia, ako je zrušenie voľnej konvertibility rubľa, náhrada dovozu, orientácia na Áziu, paralelný dovoz, obchádzanie sankcií prostredníctvom tretích krajín – sú len dočasným riešením a nemôžu vytvoriť udržateľný hospodársky systém. Ide o zdanlivú stabilizáciu, netreba mať v tomto smere ilúzie.
Najprv dve slová o „optickom klame“, ktorý sprevádza takéto diskusie. Pri pohľade na jarné prognózy väčšina ekonómov nehovorila o úplnom kolapse ekonomiky ako v prípade kolapsu ZSSR, ale skôr o nástupe bezprecedentných hospodárskych ťažkostí. Prišli, prehlbujú sa a nie je možné sa pred nimi skryť.
Okrem toho: to, čo je pre ekonómov katastrofou (presne ten istý päť- až desaťpercentný pokles hospodárskej aktivity, ktorý tak zle pociťuje len málo ekonomík na svete, pričom takéto poklesy majú zvyčajne ďalekosiahle dôsledky), nie je pre bežného človeka viditeľné voľným okom. Ľudia majú iné kritérium – v obchodoch sú stále potraviny a dostávajú plat, čo znamená, že nedošlo ku „kolapsu“.
Hospodársku situáciu však treba posudzovať na základe hlbokej analýzy rastúcich trendov a nie podľa situácie v susednom obchode, inak sa
