Denník N

Opýtajte sa detí na hry, ktoré hrajú. Rady vám o nich porozprávajú, hovorí Vančo z Hemisféry

Jozef Vančo. Foto N - Tomáš Hrivňák
Jozef Vančo. Foto N – Tomáš Hrivňák

Občianske združenie Hemisféra osem rokov organizuje vzdelávacie kurzy pre deti a mládež, v ktorých učí, ako tvoriť videohry. Účastníci kurzov zistia, ako programovať, robiť grafiku, pracovať s dizajnom a tí starší majú šancu vytvoriť svoje prvé hry, ktorými sa môžu potom pochváliť v herných štúdiách, kde chcú pracovať.

Združenie začalo ako skupinka nadšencov, pedagógov, ktorá mala rada videohry. Študenti, ktorí navštívili ich kurzy, sa už dnes rátajú v stovkách. Okrem ôsmich kmeňových zamestnancov na kurzoch spolupracujú ako lektori desiatky profesionálnych programátorov, grafikov a ďalších z rôznych zákutí herného priemyslu.

Prihlasovať sa môžu už žiaci prvého ročníka, ktorí sa učia, ako rozumieť videohrám, ako ich chápať v kontexte modernej doby, ako chápať technológiu za nimi. Kurzy na seba nadväzujú až do veku študentov strednej školy. Tí, ktorí v kurzoch strávili najviac času, majú na konci dostatok schopností, aby sa dokázali uplatniť v herných štúdiách či IT firmách.

“Ľudia už vnímajú hry rozumnejšie, no, bohužiaľ, na Slovensku sú ešte stále tabuizované,” hovorí Jozef Vančo, ktorý sa v Hemisfére stará hlavne o komunikáciu. V minulosti pracoval pre štúdiá Pixel Federation či SuperScale.

V rozhovore s ním sa dozviete:

  • kedy sú hry pre deti a mládež prínosné,
  • tipy na bezpečné a užitočné hry pre deti,
  • ako fungujú predátorské mechanizmy hier, ktoré môžu byť nebezpečné nielen pre deti, ale aj pre dospelých.

Čo je hlavný účel, ktorý sa kurzami snažíte naplniť?

Vo všeobecnosti je najväčší problém herného priemyslu nedostatok pracovnej sily. Je to totiž extrémne komplexný biznis, ktorý zahŕňa kreatívny proces. Ak chcete robiť hru, musíte naplniť veľa pozícií od dizajnérov, ktorí hru vymyslia, cez grafikov, ktorí ju nakreslia, po programátorov, čo to naprogramujú, a zvukárov, ktorí doplnia audio.

U nás už existuje zopár odborov na vysokých a stredných školách, ktoré sa videohrám venujú, no absolventov je zatiaľ stále veľmi málo. My sa snažíme vyplniť tento priestor, pretože tu máme deti a mládež, ktorých bavia hry od malička, takisto ako mňa. Je to výborný koníček, na ktorom je možné stavať. My sa snažíme vďaka tomu, že je to pre decká zábava, naučiť ich zručnosti ako programovanie, ktoré vedia uplatniť v budúcnosti aj v inom odvetví.

Ako kurzy na seba nadväzujú?

V kurzoch, ktoré máme pre najmladších, ich učíme, o čom sú videohry, ako sa robia, aby pochopili ich kontext, a ako vyzerá tím. Aby hry nechápali len povrchne. Lebo hry nie sú iba mobilné free-to-play produkty alebo trojáčkový Assasin’s Creed.

V globálne chápanej komunite videohernej tvorby sú to len čiastky. Väčšina ľudí robí malé hry. My sa snažíme deti naučiť, že existujú aj iné, aby vedeli, ktoré hry sú pre ne vhodné.

Okrem tejto teoretickej stránky existujú aj nástroje, ktoré pomôžu deťom pochopiť tvorbu hier. Všetky hry sú tvorené v nejakom engine, teda základnom softvéri. My používame zjednodušený herný engine, ako je Scratch či Roblox, kde si vedia poskladať hru. Vedia naklikať nejaké platformy do levelu, dať tam postavy, základnú fyziku. Na tom pochopia, že ten level skladá nejaký človek, že má mať nejaké pravidlá. Najmenší sa učia hravou formou, ale v konečnom dôsledku aj malé dieťa vie spraviť svoju vlastnú videohru.

A tí starší?

U nich je to už oveľa praktickejšie a bavíme sa čisto o tvorbe videohier. Snažíme sa ich dávať do kolektívov, v ktorých tvoria hry. Máme pre nich rôzne programy, ako napríklad Summer Game Dev, kde už počas leta vytvoria svoje vlastné produkty. Pripravia si dizajnový dokument, ako by mala hra vyzerať, čo by mala robiť, a na konci toho dvoj- či trojmesačného kurzu majú v rukách vlastnú videohru, ktorú sami vytvorili, a vedia sa s ňou pochváliť. Čo im veľmi pomáha, keď si neskôr snažia nájsť v priemysle prácu.

Aké základné benefity dokážu deti z hier získať?

Mohol by som citovať rôzne vedecké teórie, ale rád by som na to odpovedal cez vlastnú skúsenosť. Keď som bol malý, v 90. rokoch, všetky videohry boli v angličtine. Keď som hral nejakú adventúru alebo RPG a nevedel som sa dostať na koniec hry, lebo som jej nerozumel, tak som sa musel naučiť jazyk, lebo som bol motivovaný ju dohrať.

Naučil som sa kriticky myslieť. Deti sa pri hrách dokážu naučiť riešiť logické hádanky, hlavolamy, rýchlejšie reagovať, rozvinúť jemnú motoriku a zároveň ich to môže naučiť, ako vo všeobecnosti funguje kreatívny priemysel. Že sú za tým nejakí ľudia

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Firmy

Gaming

Rozhovory

Startupy

Technológie

Ekonomika

Teraz najčítanejšie