Keby som si teraz vzal hypotéku, asi by som úrok fixoval na tri až päť rokov, vraví investičný riaditeľ Finaxu (+ podcast)
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Bude to náročné, ale neznamená to, že už nemôžeme mať dno na akciových trhoch za sebou alebo že tento rok sa neskončí zelený, hovorí investičný riaditeľ spoločnosti Finax Radoslav Kasík.
Očakáva, že centrálne banky ešte zvýšia úrokové sadzby, ale nie tak výrazne ako vlani. Najdlhšie fixácie úrokov na hypotéky sa podľa neho asi teraz veľmi neoplatia, ale závisí to aj od situácie človeka, akú časť jeho príjmu tvorí splátka, či má istú prácu a príjem.
„Je pravdepodobné, že naozaj skĺzneme do recesie a možno sa opäť dočkáme znižovania úrokových sadzieb.“
V rozhovore ešte vraví:
- že očakáva recesiu, aj preto sú podľa neho favoritom hodnotové a defenzívne akcie,
- že dolár sa oproti euru oslabuje, lebo inflácia v USA sa začala spomaľovať a tlak na zvyšovanie úrokov sa znižuje,
- či urobil nejaké zmeny vo svojich investíciách,
- že nevidí dôvod budovať si majetok na dôchodok v kryptomenách.
Minulý rok sa nedarilo akciám ani dlhopisom. Index S&P 500 vlani stratil asi 19 percent, technologický index Nasdaq až 33 percent, výrazne klesli aj americké štátne dlhopisy. Čo na to hovoríte?
Je to pomerne výnimočný rok, pretože investori sa nemali kam skryť. Jedinou triedou aktív, ktorá vlani zarobila, boli komodity, ale tiež to nebolo žiadne terno. Vývoj na trhoch nás do určitej miery prekvapil. Treba zohľadniť, že máme za sebou prakticky 13 rokov nadpriemerného rastu s malou covidovou prestávkou. Vydýchnutie po takej silnej rely vždy príde vhod a je očakávané. Na druhej strane, keby sme takto sedeli pred rokom a povedali by ste mi, čo nás všetko v najbližšom roku čaká, možno by som povedal, že straty budú väčšie.
Prečo?
Na začiatku roka sa už trochu schyľovalo k vojne na Ukrajine. Aj keď si stále myslím, že väčšina vyspelého sveta a ani ja som neveril tomu, že by Rusko napadlo nejakú európsku krajinu. Malo to veľké dôsledky – psychologické, ale videli sme to aj na cenách komodít, na energetickej kríze. Nechcem hovoriť, že je to bezprecedentné, ale žili sme v takej bublinke, že je už iná doba. Zároveň bolo zaťahovanie ručnej brzdy zo strany centrálnych bánk naozaj extrémne. Napríklad v prípade americkej centrálnej banky išlo o jedno z najprudších zvyšovaní úrokových sadzieb, čo má vždy šokový vplyv. Takže z tohto pohľadu by som čakal, že vplyvy by mohli byť ešte horšie, ako sa ukazovalo.
Straty na trhoch boli aj tak veľké. Kedy naposledy boli akcie a dlhopisy v takom mínuse ako vlani?
Pri dlhopisoch by sme museli ísť ďaleko do histórie. Reálne sa bavíme možno o začiatku 90. rokov. Ale ani vtedy to nebolo až také, pokiaľ hovoríme o dlhopisoch vyspelých ekonomík, ako napríklad USA. Väčšie zvyšovanie úrokových sadzieb prebiehalo koncom 70. rokov minulého storočia, začiatkom 80. rokov, ale ani vtedy to nebolo také dramatické. Minulý rok bol pre dlhopisový trh jeden z najhorších, ak nie vôbec najhorší. Pri akciách to zase nie je až taká výnimočná vec. Dva roky dozadu po prepuknutí pandémie americký index S&P 500 stratil takmer 35 percent. Ale pokiaľ sa bavíme o ročnej výkonnosti, najhorší bol rok 2008, keď sa straty približovali k 40 percentám.
Drobní investori, ktorí začali investovať ešte len vlani, môžu byť nervózni, lebo hneď prerábajú. Čo by mali čakať, že ďalší rok alebo ďalších päť rokov možno dlhšie nemôžu očakávať extra zaujímavé výnosy?
