Denník N

Zmluva s Gazpromom platí do roku 2034, dovtedy musíme za ruský plyn platiť, hovorí šéf SPP

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Najväčší slovenský dodávateľ plynu SPP mal znížiť jeho dovoz z Ruska oproti minulému roku o dve tretiny. Aspoň tak to sľuboval bývalý minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) a vtedajšie, ním dosadené vedenie. Podľa nového riaditeľa Miroslava Kullu však za celý minulý rok pochádzalo z Ruska až 60 percent plynu a o úplnom odstrihnutí momentálne SPP neuvažuje. Dôvodom je vraj kontrakt s ruským štátnym koncernom Gazprom.

„Kým nebude iná legislatíva, ktorá ukončí alebo obmedzí tento kontrakt, my s tým v rámci platného práva nevieme nič robiť, len diskutovať s Rusmi, aký veľký objem budeme odoberať,“ vysvetľuje Kulla.

V rozhovore ďalej hovorí:

  • ako Rusko odôvodňuje porušovanie zmluvy;
  • čo SPP spravil s polmiliardou eur, ktorú mu požičal štát;
  • že ak spotreba energií klesne na nulu, existencia podniku nemá zmysel;
  • že by sme ľudí nemali učiť obchádzať systém.

Koniec decembra a začiatok januára boli mimoriadne teplé. Teší vás toto počasie?

To je najťažšia otázka, akú ste mohli položiť. Keď mám odpovedať za odberateľov, tak nás to teší, pretože ušetria.

A z hľadiska ekonomických výsledkov SPP?

Keď porovnáme medziročný odber plynu, tak z dôvodu vyšších teplôt bol odber nižší o asi desať percent. Plus ďalších desať percent je pokles spôsobený šetrením. V januári to pokračuje. Keď hovoríme o štandardnom zákazníkovi – domácnosti alebo podniku, ktorý používa plyn na vykurovanie –, tak desaťpercentná úspora z dôvodu vyšších teplôt sa rovná o desať percent nižším nákladom.

Pre vás to však znamená, že menej zarobíte?

Hlavná časť nášho podnikania je dnes dodávka energie. Samozrejme, ak by spotreba klesla až na nulu, tak existencia nášho podniku nemá zmysel. Znižovanie spotreby energií je však nevyhnutným trendom už len v záujme ochrany klímy. Pristupujeme k tomu preto aktívne – áno, podporujeme to a staviame naše podnikanie do budúcnosti na tom, že budeme pomáhať znižovať spotrebu energií a šetriť tak zákazníkom peniaze. Naše podnikanie však rozširujeme nielen smerom k energetickým službám, ale aj k vlastnej výrobe energií z obnoviteľných zdrojov.

Akú veľkú časť spotreby momentálne pokrýva plyn z Ruska?

Každý mesiac je to iné. Dodávky sa menia oveľa viac ako v minulosti. Za minulý rok sme boli pripravení, že si vieme zabezpečiť plyn z dvoch tretín z iných zdrojov ako z Ruska. V realite vzhľadom na to, že prvé dva mesiace sme dostávali plný objem a v priebehu roka stále niečo prichádzalo, to bolo zhruba opačne – teda niečo vyše tretiny bolo z iných zdrojov a približne 60 percent bolo z Ruska.

Koľko teda momentálne platíme Rusku za plyn, povedzme za mesiac?

Zmluvy s dodávateľmi sú podobné bez ohľadu na to, či plyn kupujete od amerického, nórskeho alebo ruského partnera. Aj ruský kontrakt je naviazaný na európske burzové ceny.

Nie je tam podobná zľava na ruský plyn, ako je to v prípade ruskej ropy Urals?

Nie. Ruská ropa sa predáva so zľavou preto, lebo je na ňu embargo. Na ruský plyn zatiaľ embargo nie je.

Vráťme sa ešte k tomu, koľko teda Rusku platíme za plyn.

Ako som povedal, kopíruje to trhovú cenu.

V Nemecku sa v decembri otvoril nový LNG terminál vo Wilhelmshavene, teraz má pribudnúť ďalší v Lubmine. Využíva SPP na dopravu plynu na Slovensko aj tieto uzly?

Naši partneri áno. Máme dva druhy kontraktov, ako zabezpečujeme plyn popri plyne z Ruska. Jeden je z oblasti Severného mora, ale my ho kupujeme, až keď je už prepravený na nemecké územie. O tranzit sa stará náš partner. My sa nestaráme o to, či ide potrubím alebo LNG tankerom. Druhým typom sú kontrakty na plyn, ktorý určite prichádza cez LNG terminál či už v Chorvátsku, alebo Taliansku. Ale opäť aj v tomto prípade – plyn si preberáme na dohodnutom preberacom bode. Teda o vykládku sa stará zmluvný partner.

Do budúcnosti zvažujeme, či by Slovensko nemalo mať cez SPP podiel v nejakom termináli. Budujú sa nové napríklad v Nemecku, Holandsku, Poľsku alebo v Litve.

To by potom znamenalo prednostné právo na využitie niektorých vykládkových slotov?

Každý terminál má svoje pravidlá. Nepredpokladám, že by sme získali výhradné práva. No mali by sme reťazec viac pod kontrolou. Keby sme vlastnili dokonca ťažobné pole, lode a aj terminál s cestou, tak je jasné, že máme zabezpečenú vlastnú cestu, ale nesieme aj všetky riziká. Takže vlastniť terminál alebo jeho časť je na jednej strane výhoda, na druhej strane idete do rizika, že o päť rokov polovica terminálov nebude potrebná.

Kedy sa úplne odstrihneme od ruského plynu? Stále totiž platí, že je to nestabilný partner, ktorý nás označuje za svojho nepriateľa, a platením za plyn mu prispievame na vedenie vojny proti Ukrajine.

Rozdelil by som to – jeden dôvod, ktorý ste spomenuli, je geopolitický, druhý je súkromno-obchodný.

Čo sa týka geopolitickej roviny, toto závisí od rozhodnutia vlády Slovenskej republiky alebo Európskej únie. Ak by sa prijali sankcie na ruský plyn alebo sa dohodol iný spoločný postup voči Gazpromu, budeme postupovať podľa takej legislatívy. Myslím, že v posledných dňoch informovalo nemecké ministerstvo hospodárstva, že Nemecko bude schopné sa úplne osamostatniť od ruského plynu až v roku 2026. (Ide o správu založenú na informáciách od spolkového ministerstva hospodárstva. Podľa nich Nemecko vybuduje LNG terminály s kapacitou, ktorá sa rovná dodávkam ruského plynu pred vojnou, až v roku 2026. Nemecko však na dopravu môže teoreticky využívať aj iné trasy než vlastné LNG terminály – pozn. E.)

Jedna vec je povedať si, že „áno, je problém obchodovať s nepriateľom“, na druhej strane Nemecko do roku 2026 nemá inú možnosť. Otázne potom je, či môže na európskej úrovni dôjsť k nejakej dohode na skoršom termíne.

Z hľadiska SPP máme platný kontrakt s Gazpromom do roku 2034. Kým nebude iná legislatíva, ktorá ukončí alebo obmedzí tento kontrakt, my s tým v rámci platného práva nevieme nič robiť, len diskutovať s Rusmi, aký veľký objem budeme odoberať. Len tak jednostranne si povedať, že nebudeme odoberať plyn, by mohlo byť značne rizikové.

Čiže by nám hrozili postihy za to, ak kontrakt ukončíme skôr?

Všetky veľkoobchodné zmluvy s elektrinou a plynom – a je jedno, či s americkou firmou alebo inou – fungujú na princípe „take-or-pay“ (v preklade zober alebo zaplať – pozn. E). To znamená, že za komoditu zaplatíte, aj keď ju neodoberiete. Takže môžeme povedať, že nechceme ruský plyn, ale zaplatíme ho, aj keď ho neodoberieme. Faktúra príde aj tak.

Ani Rusko neplnilo vždy kontrakt s nami, odkedy vypukla vojna.

Zmluva, samozrejme, pokrýva rôzne situácie „čo sa stane, ak“. Môžu to byť pokuty, zmeny v kontrakte a tak ďalej. Záleží vždy na situácii. Ruská strana tvrdí, že zasiahla vojna, čiže vyššia moc, a zároveň že Ukrajina obmedzuje prepravu do Európy. Je to o vyhodnotení, či zasiahla vyššia moc. My na to môžeme mať, samozrejme, iný pohľad. Analyzujeme to a pripravujeme sa na všetky alternatívy.

Foto N – Tomáš Benedikovič

SPP má aj špeciálnu úlohu v dodávke zlacnenej elektriny pre domácnosti. Ste agentom, čiže prostredníkom, cez ktorého sa má elektrina od Slovenských elektrární posúvať ďalej dodávateľom, ktorí ju predávajú koncovým spotrebiteľom. Ako teda momentálne beží dodávka elektriny od Slovenských elektrární? Dodávajú všetko, čo majú?

SPP zabezpečuje dostatočný objem elektriny, aby všetky domácnosti mohli mať elektrinu za regulované ceny bez ohľadu na to, či dostaneme elektrinu od Slovenských elektrární alebo nie. Vyplýva to z rozhodnutia vlády o všeobecnom hospodárskom záujme. Túto rolu plníme od 1. januára. (Druhé rozhodnutie vlády o všeobecnom hospodárskom záujme zase hovorí, že všetku túto elektrinu by mala SPP dodať firma Slovenské elektrárne – pozn. E.)

Koľko z nej je od Slovenských elektrární?

Nemôžem povedať presné percento, navyše je každý deň iné. Poviem to takto – veľkú väčšinu dodávajú Slovenské elektrárne, časť nie. Je tam teda čiastočné neplnenie voči druhému rozhodnutiu o všeobecnom hospodárskom záujme (pozri predchádzajúcu poznámku E).

Koľko vás stojí dokupovanie chýbajúcej elektriny?

Dokupujeme ju dennodenne, každú hodinu. Keďže Slovenské elektrárne dodávajú elektrinu z jadrových elektrární, dodávajú viac-menej rovnaký objem, či je deň, alebo noc. Typická domácnosť má však meniacu sa spotrebu – špička je ráno, večer a cez víkend. Takže keď elektrina chýba, tak ju dokupujeme, keď ju máme navyše, tak ju predávame. Stáva sa nám teda, že niektoré hodiny dokonca zarobíme. Uvidíme po niekoľkých mesiacoch, koľko to bude stáť. Teraz dostávame od Slovenských elektrární menej elektriny, ako potrebujeme, prídu letné mesiace a môže to byť naopak.

Aspoň rádovo – o akých nákladoch je reč od začiatku januára? (Rozhovor sa uskutočnil 24. januára – pozn. E.)

Je to niekoľko miliónov eur.

Štát ako jediný akcionár zvýšil v novembri finančnú hotovosť SPP o polmiliardu eur formou vkladu do kapitálových fondov firmy. Hovorilo sa o tom, že tie peniaze vrátite do konca marca – vrátite?

Zatiaľ sme nastavení, že vraciame. Závisí to však aj od vývoja na burzách. Rezerva je určená na zábezpeky, ktoré musí skladať účastník obchodovania na burze. Zjednodušene, ak niekto na burze sľúbi, že niečo kúpi, hotovosťou dorovnáva výkyvy cien pre prípad, že by sľub nedodržal, povedzme preto, lebo skrachuje. Napríklad ak si kúpite plyn dopredu za 100 eur, no vy medzičasom skrachujete a cena je už medzitým nižšia, zábezpeka slúži na dorovnanie tejto nižšej ceny. Vďaka zábezpeke predávajúci vždy dostane sumu, za akú plyn predal.

Funguje to však, samozrejme, aj naopak, ak by skrachoval predávajúci. Pretože cena plynu v posledných týždňoch prudko klesala, burzy od nás pýtajú vyššie zabezpečenie rozdielu oproti cene, za ktorú sme nakupovali. To neznamená, že o peniaze zo zábezpeky prídeme, pretože peniaze sa po dodaní plynu a zúčtovaní vrátia naspäť.

Prichádza do úvahy, že by ste pomohli aj nejakými inými príjmami, napríklad dividendami od vlastníka Eustreamu – spoločnosti SPP Infrastructure, v ktorej máte 51-percentný podiel?

Pokiaľ viem, tak do konca roku 2022 nedošlo k rozhodnutiu vyplatiť dividendy a žiadne ani neočakávame.

Prečo finančnú pomoc od štátu dostal iba SPP? Je to férové voči konkurencii, za ktorou nestojí štát?

V Európe takúto pôžičku dostali rôzne spoločnosti, ktoré o to požiadali. My plníme rolu agenta, ktorú nikto iný na trhu neplní. Rovnako plníme rolu „záchrancu republiky“, pretože sme zodpovední za bezpečnosť dodávok a diverzifikáciu dodávok, aby Slovensko nebolo závislé od Rusov. To znamená, že keby v Európe nebol plyn, nikto iný nemusí nič garantovať, ale SPP áno.

Malé firmy s regulovanými cenami dostali pre nešťastnú reguláciu v novom roku od niektorých dodávateľov vysoké zálohy elektriny aj plynu. Posielal také zálohy aj SPP?

Regulované ceny sú dnes nariadením vlády zastropované vo výške 199 eur za megawatthodinu pri elektrine a 99 eur za megawatthodinu pri plyne. Napriek tomu, že rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) hovorilo o rádovo vyšších sumách. Nariadenie vlády má prednosť.

SPP nevystavil zálohové faktúry na vyššie sumy, ale počkal na toto nariadenie vlády. Čiže v našom prípade by vysoké ceny nemali hroziť, maximálne mohlo dôjsť k individuálnej chybe. Paušálne sme vystavovali zálohy odvíjajúce sa od ceny 99 eur. Niektorí iní dodávatelia však nechceli alebo nemohli čakať na nariadenie vlády, takže posielali vyššie zálohy v štandardných termínoch a teraz ich stornujú.

Ak by vás firma požiadala, že nechce platiť regulované ceny, ale také, ktoré sa odvíjajú od spotovej burzy, vyhoveli by ste jej?

Spotový trh znamená, že máte každú hodinu v roku inú cenu. Na to treba mať inteligentné merače, ktoré umožnia merať spotrebu v kratších intervaloch. Je to veľmi prácne a väčšinou to majú iba väčší spotrebitelia.

Legislatíva hovorí, že regulovaný subjekt, ktorý má spotrebu menej ako 30 megawatthodín elektriny a 100 megawatthodín plynu ročne, musí o prechod medzi neregulované subjekty požiadať do konca marca, no zmena platí až od začiatku nasledujúceho kalendárneho roka. To znamená, že tí, ktorí si v marci 2022 vybrali, že budú regulovaní, budú mať regulované ceny v celom roku 2023. Nedá sa skákať hore-dole medzi regulovanými a neregulovanými cenami. Všetko sa dá, ale dopredu, nie spätne.

Elektrina aj plyn sú tovar, ktorý nakupujeme odlišne podľa toho, či nám zákazník oznámi, že chce regulované alebo neregulované ceny. Predstavte si, že si od obchodníka kúpite zlato za 1 700 dolárov za uncu s dodávkou o pol roka a o pol roka prídete a poviete, že ho chcete za 500 dolárov. Obchodník vám ho za 500 nedá, lebo ste si ho predsa kúpili za 1 700.

Predseda ÚRSO Andrej Juris hovorí, že sú iné časti zákona, ktoré by sa dali interpretovať tak, že odberateľ by mal mať právo kedykoľvek vstúpiť do neregulovanej dodávky. Sú dodávatelia, ktorí takýto prechod umožňujú.

Nepoznám takého, a keby taký bol, už by určite skrachoval. Je možné zmeniť dodávateľa, ale keď ho zmeníte, musíte svojmu pôvodnému dodávateľovi zaplatiť rozdiel v cene. Takýto model bol v Maďarsku a, samozrejme, viedol ku krachu dodávateľov, lebo umožňuje odberateľovi vybrať si vždy to najlacnejšie. Ale kto zaplatí škody?

Nie je možné urobiť výnimku v situácii, keď odberateľ zrazu dostane faktúru na 600 eur za megawatthodinu elektriny?

Vďaka nariadeniu vlády ju však nikto nedostal. Kým budú popri sebe existovať regulovaný aj neregulovaný systém, každý si bude chcieť vybrať vždy ten lacnejší. Bez toho, aby boli na prechod medzi systémami jasné pravidlá, by škody znášali dodávatelia. Výsledkom by mohlo byť, že na trhu zostane menej dodávateľov, čo je nakoniec znova horšie pre odberateľa. Nemali by sme preto ľudí učiť, aby obchádzali systém. Každý má právo vybrať si, nemám s tým najmenší problém, ale nech si vyberie vopred v súlade so stanovenými pravidlami.

Myslím, že nebolo cieľom klamať, malí podnikatelia sa zľakli a hľadali možnosti.

To, že podnikatelia dostali 600-eurové zálohy, bolo naozaj nešťastné. Chápem ich, ale nariadením vlády sa to už napravilo. Či to bola chyba, si každý vykladá po svojom. Musím však dodať, že nikto nevie predvídať vojnu. Toto sa stalo raz za život a nemôžeme na základe toho robiť rozhodnutia, že regulácia je zlá. Krízu musíme zvládnuť, od dodávateľov až po ÚRSO, aj keď robíme chyby.

Keď má neregulovaný zákazník cenníkové ceny, ako často sa menia a podľa čoho?

V minulosti to bolo raz ročne. Hovoríme o období, keď sa ceny hýbali možno o desať až dvadsať percent za rok. Momentálne sa vzhľadom na extrémny vývoj menia takmer mesačne – aj hore, aj dole.

Upozorňujete zákazníkov, že nastala výnimočná situácia a že sa cenníky menia oveľa častejšie, než sú zvyknutí?

Obchodné podmienky, zmeny cenníkov a všetky oznamy komunikujeme elektronicky.

Stačí to vzhľadom na časté zmeny a fakt, že veľa malých podnikateľov sa v energetike neorientuje?

Vaša otázka je, ako im to uľahčiť. Ak má niekto priame inkaso, tým sumu stiahneme automaticky a hneď vedia, koľko zaplatili. Je pravda, že k dvíhaniu záloh sa nepristupovalo paušálne, takže niektorí sú teraz prekvapení z nedoplatkov vo vyúčtovaní. Možno je to prípad hlavne takých odberateľov, ktorí majú sezónny odber a ich spotreba narástla s príchodom zimy.

Niektorí podnikatelia nám písali, že zrazu vo faktúre našli poplatok za skladovanie plynu. Je to nejaká novinka?

Náklady za skladovanie plynu boli súčasťou ceny aj v minulosti. Keď sa za bývalých vedení Úradu pre reguláciu sieťových odvetví schvaľovala cena za združenú dodávku v celku, boli jej súčasťou. V prípade malých podnikov bola cena za skladovanie v roku 2022 oddelená a teraz je transparentne uvedená.

S akými hospodárskymi výsledkami počítate za minulý rok?

Ešte prebieha účtovná uzávierka a vzhľadom na to, že niektoré veci sú tam prvýkrát, nevieme, ako sa audítori zachovajú. Čo sa týka prevádzky, malo by to byť v poriadku. No pri niektorých účtovných operáciách alebo oceňovaní zásob v zásobníkoch podľa medzinárodných štandardov si nie sme istí. Môže to spôsobiť rozdiely v desiatkach miliónov eur.

Miroslav Kulla

Foto N – Tomáš Benedikovič

Pred nástupom do funkcie generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva SPP pôsobil na rôznych manažérskych pozíciách vo Východoslovenskej energetike a Innogy Slovensko (obe spoločnosti sa zlúčili). V rokoch 2002 až 2005 pôsobil v spoločnosti Slovak Telekom. Študoval na Fakulte manažmentu na Univerzite Komenského v Bratislave a na Paris Business School vo Francúzsku. Počas pobytu vo Francúzsku pôsobil aj ako finančný analytik v spoločnostiach Hewlett-Packard a Valeo Distribution.

Tento článok pre vás otvorila spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a. s.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Firmy

Plynová kríza

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie