Influencerov vystrašila nová oznamovacia povinnosť. Týka sa len tých, ktorí chcú na videách zarábať, vraví odborník

Ľudia, ktorí zverejňujú na internete videá s cieľom zisku, to musia po novom oznámiť mediálnemu regulátorovi – Rade pre mediálne služby. Youtuberi, tiktokeri a influenceri vášnivo diskutujú o tom, prečo nová povinnosť vznikla a či sa vzťahuje aj na nich.

„Regulátor musí mať prehľad, akí aktéri na trhu pôsobia,“ vraví v rozhovore odborník na mediálnu reguláciu Ľuboš Kukliš, ktorý donedávna pôsobil ako riaditeľ Rady. „Internetové biznisy sú už často úspešnejšie ako tie, ktoré fungujú v analógovom svete. Aj preto argumenty, prečo by nemala byť na internete regulácia a inde áno, strácajú logiku,“ myslí si.

Prečo majú ľudia nahlasovať, že majú na online platformách videá a že na nich nejakým spôsobom zarábajú?

Povinnosť oznamovania vzniká zo zákona o mediálnych službách a súvisí s tým, že aj pre audiovizuálne mediálne služby na požiadanie boli zavedené určité pravidlá. Tí, ktorí to robia na komerčnej báze ako hospodársku činnosť, majú povinnosť získať autorizáciu. Je tam však výnimka. Autorizáciu nemusíte mať, pokiaľ to robíte prostredníctvom nejakej platformy, napríklad na YouTube. V tom prípade máte povinnosť len oznámiť regulátorovi, že takúto službu spúšťate. Dôležité je povedať, že sa to týka len tých služieb, ktoré majú primárne hospodársku povahu.

Takže ak má niekto živnosť alebo firmu a robí videá profesionálne a zarába na nich, tak sa musí autorizovať.

Áno, musí požiadať o autorizáciu.

Ak je niekto len fyzická osoba, tvorí obsahy na platformách ako YouTube či TikTok a má z toho nejaký typ príjmov, tak sa musí nahlásiť Rade pre mediálne služby. Správne?

Človek z toho môže mať nejaké príjmy, ale stále to nemusí byť vyhodnotené tak, že ide o primárne hospodársku činnosť. Môžeme si predstaviť situáciu, že to niekto robí ako koníček, dostáva nejaké peniaze z reklamy, ale iné aktivity nenasvedčujú tomu, že by v jeho prípade išlo o hospodársku činnosť. V tomto prípade sa dá povedať, že povaha takejto služby nie je primárne hospodárska.

Ako sa v tom majú ľudia vyznať? Ako úradníci posúdia, či moja aktivita na YouTube je hospodárska činnosť alebo nie? Každý môže povedať, že je to len koníček a robí to len pre zábavu.

V minulosti to Rada robila tak, že keď mali ľudia pochybnosť, tak sa im odporučilo, aby poslali základné informácie o službe, a obratom dostali vyhodnotenie. Predpokladám, že to takto bude pokračovať. Nie je v záujme Rady ľudí odstrašovať od toho, aby sa nahlasovali. Bude pre ňu lepšie postupovať konsenzuálnym spôsobom ako ísť na to tvrdou represiou.

Aj keby došlo k porušeniu zákona, najprv by došlo len k upozorneniu. Pokuta zo začiatku nehrozí. Pokiaľ má teda niekto pochybnosť, či jeho služba má hospodársku povahu, tak najjednoduchšie ju bude nahlásiť. To je všetko, čo musí spraviť.

Koľko musí človek zarábať na YouTube a iných platformách, aby sa na neho oznamovacia povinnosť vzťahovala?

Nie je to nijako kvantifikované. Nejde o to, koľko človek zarobí, ale ide skôr o účel a zámer. Môže to byť pokojne začínajúci biznis, ktorý ešte nezarába, ale jeho zameranie je primárne hospodárske. Ide teda skôr o to, akým spôsobom je služba koncipovaná. Mnohí influenceri a youtuberi využívajú napríklad sponzorské peniaze, robia product placement a podobne. Ak sú vo videách takéto veci, tak to veľmi silno indikuje, že ide primárne o hospodársku povahu.

Prečo táto nová povinnosť vlastne vznikla?

Myslím si, že je to preto, aby mal regulátor prehľad, akí aktéri na trhu pôsobia. Oznamovacia povinnosť v zákone podľa mňa nemusela byť, no ministerstvo kultúry sa ju rozhodlo do zákona dať. Tá povinnosť má zmysel z toho pohľadu, že regulátor má prehľad, kto sú aktéri a koho teoreticky sledovať.

Ak je cieľom, aby mal štát prehľad o tom, akí aktéri pôsobia na trhu, nemá si to zisťovať sám? Prečo musí zaťažovať tvorcov, ktorí teraz ani nevedia, či sa na nich nová povinnosť vzťahuje alebo nie?

Rozumiem, prečo takéto otázky vznikajú. Ako „policy maker“ musíte urobiť rozhodnutie, čo by bolo v danom prípade lepšie. Spomínam si, že keď sa implementovala predchádzajúca smernica o audiovizuálnych službách v roku 2010, tak sa veľa ustanovení do zákona nedalo aj preto, že trh ešte nebol rozvinutý. V tomto prípade to už zrejme ministerstvo vyhodnotilo tak, že youtuberov je pomerne veľa, pôsobia ekonomicky a je lepšie mať o nich prehľad. Či je to správne rozhodnutie, to momentálne neviem povedať. No isté je, že to nie je extrémne zaťažujúca vec. Naozaj treba poslať len jednu nahlášku a tým sa to končí.

A nemalo to byť skôr tak, že štát si raz ročne vypýta od YouTubu, TikToku, Twitchu, Facebooku a ďalších služieb zoznamy slovenských používateľov, ktorí monetizujú svoj obsah na ich platformách?

Týmto platformám nevieme dať takúto povinnosť, pretože u nás nesídlia. YouTube napríklad patrí Googlu, sídli v Írsku a je regulovaný Írskom. No jednotlivé youtubové kanály môžu byť v rámci Európy regulované konkrétnymi krajinami podľa toho, z ktorej krajiny je daný youtuber. My vieme určovať pravidlá len týmto tvorcom, nie voči celému YouTubu. Nemyslím si tiež, že prevádzkovatelia platforiem majú informácie o tom, kde sú tvorcovia z právneho hľadiska usadení.

Dá sa očakávať, že tí, ktorí si splnili oznamovaciu povinnosť, budú aj pozornejšie monitorovaní regulátorom ako tí, o ktorých úrady možno ani nebudú vedieť?

Myslím si, že nie. Čisto z kapacitných dôvodov by to bolo ťažké. Neočakávam, že by sa teraz regulátor začal na niečo takéto zameriavať. Skôr je jednoducho dobré mať ten zoznam a aj pre zavádzanie nových pravidiel je fajn vedieť, koľko takýchto aktérov máme. Môže to mať veľký význam pre budúcnosť.

Potom je však otázka, že ak chce mať štát viac informácií, aby vedel v budúcnosti lepšie nastaviť pravidlá, tak to môže urobiť prieskumom trhu, konzultáciami, analýzami. Skrátka využiť iné nástroje, ako je nútená registrácia tisícok ľudí.

Otázne je, či sú to tisícky ľudí. Ja si nemyslím, že tak veľa ľudí tvorí videá primárne za účelom zisku a preto, že je to pre nich primárne hospodárska činnosť.

Bude zoznam tvorcov, ktorí sa nahlásia rade, verejne dostupný?

V minulosti bol, tak predpokladám, že to tak bude aj naďalej. Rada má povinnosť zoznam viesť a uvádzať ho vo výročnej správe. Aj keď explicitná povinnosť mať ho zverejnený na stránke, myslím, v zákone nie je. Navyše existuje ešte povinnosť nahlasovať to Európskej komisii.

Aké nové pravidlá sa po novom vzťahujú na tvorcov videí?

Základné pravidlá sa týkajú reklamy, teda povinnosti označovať reklamu, označovať product placement. Reklama by tiež nemala byť mierená priamo na deti. Druhá vec je napríklad ľudská dôstojnosť, to sa týka napríklad nenávistných prejavov.

Na tvorcov sa vzťahujú aj pravidlá na ochranu maloletých. Programy, ktoré môžu nejakým spôsobom ohroziť maloletých, by mali byť označené. Pre youtuberov to znamená používať dostupné nástroje YouTubu.

Teda keď nahrávam video na YouTube, tak sa ma systém opýta, či je obsah vhodný aj pre deti. Ak označím, že nie, tak to stačí a nemusím nič ďalšie robiť?

Áno.

Oznamovacia povinnosť je pre ľudí prekvapujúca aj preto, že ak si chcem založiť blog, mať na ňom reklamy a zarábať vďaka tomu, nemusím nikomu nič hlásiť. Podobne ak by som chcel zarábať na zverejňovaní fotografií. Prečo by to malo byť pri videách inak?

Audiovizuálny obsah mal vždy prísnejšiu reguláciu. Začalo sa to tým, že najprv bolo regulované vysielanie, potom po roku 2010 sa regulácia začala vzťahovať aj na audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, a to aj preto, že konkurovali normálnemu vysielaniu. Keďže vysielanie malo obmedzenia napríklad v súvislosti s reklamami, tak bol tlak, aby sa tieto pravidlá rozšírili aj ďalej.

Teraz sa to začalo vzťahovať aj na ďalších aktérov, ktorí na trhu pôsobia – influenceri, youtuberi a ďalší. Už aj predchádzajúca právna úprava by sa na nich vzťahovala, len bola málokedy vynucovaná. Mali sme prípady z Nemecka či Veľkej Británie, ale v iných krajinách to nikto špeciálne neriešil. Začalo sa to riešiť až teraz. Je to spôsobené tým, že trh sa vyvinul a máme tu aktérov, ktorí môžu zarábať nemalé prostriedky.

Keď hovoríte, že audiovizuálny trh je prísnejšie regulovaný, znamená to, že budú podobné pravidlá raz platiť napríklad aj na blogy?

Pre čisto textové blogy asi nie, ale čo sa týka všeobecne obsahu na sociálnych médiách, tak si myslím, že áno. Máme napríklad európsky akt o digitálnych službách, ktorý v základných rysoch reguluje všetky online platformy, teda aj platformy, ktoré majú iba text. Regulácia teda pomaly prichádza. Vo Francúzsku už vznikajú návrhy na reguláciu influencerov bez ohľadu na to, aký obsah tvoria – audiovizuálny alebo iný. Očakáva sa, že v marci bude návrh takéhoto zákona predložený do francúzskeho parlamentu. Je to prvý prípad v rámci EÚ, o ktorom viem, kde to prichádza. A je asi iba otázka času, kedy nejaká regulácia príde aj na ďalšie formy mediálneho pôsobenia.

A keď začnú krajiny robiť nejakú reguláciu, ktorá má potenciál fragmentovať trh v rámci EÚ, tak európske inštitúcie sú tu okrem iného aj na to, aby vytvorili reguláciu, ktorá bude pravidlá harmonizovať. To sa stalo pri akte o digitálnych službách a môže sa to stať aj v tomto prípade.

Nemáte obavy, že regulácie ako oznamovacia povinnosť znižujú slobodu na internete?

Určite je to istá forma obmedzenia, aj keď v tomto prípade veľmi jemná. Ale je to dané tým, že sa stiera rozdiel medzi pôsobením na internete a inde, najmä z ekonomickej stránky. Internetové biznisy sú už často úspešnejšie ako tie, ktoré fungujú v analógovom svete. Aj preto argumenty, prečo by nemala byť na internete regulácia a inde áno, strácajú logiku.

Táto téma vyvolala v niektorých kruhoch veľkú nespokojnosť, a keďže ide o novú povinnosť pre tvorcov, je voči nej veľká rezistencia. Viete si predstaviť, že by sa tieto požiadavky ešte zmiernili a oznamovacia povinnosť sa zrušila?

Možné to je. Nemyslím si, že bolo nevyhnutné dávať takúto podmienku do zákona. Na druhej strane by určite pomohlo, keby existovala nejaká interpretácia toho, čo je v tomto prípade hospodárska povaha. Viem si predstaviť, že by mohol regulátor spraviť nejaký výklad pre ľudí a vysvetliť im, čo bude považovať za hospodársku povahu a čo nie. Ľudia by tak mali väčšiu istotu v tom, či sa majú nahlasovať. Dá sa napísať aj nejaké jasné kritérium priamo do zákona, mohol by tam byť uvedený napríklad minimálny počet sledovateľov a podobne.

Mediálny zákon sa menil aj preto, že sme museli implementovať európsku smernicu. Ak by sme sa rozhodli oznamovaciu povinnosť zo zákona vypustiť, mali by sme problém v Európskej komisii?

Obsahové pravidlá, teda napríklad to, že youtuber musí označiť reklamu a chrániť maloletých, vyplývajú priamo zo smernice. Tam sa zľaviť nedá. Čo sa týka oznamovacej povinnosti, tú nám smernica neukladá, čiže z tohto pohľadu môže byť vypustená.

Treba však mať na pamäti, že Európska komisia od krajín požaduje zoznamy aktérov na trhu. Toto je komplikované a nevieme to spraviť bez toho, aby existovala oznamovacia povinnosť. Alebo by to bolo minimálne veľmi ťažké.

Ak však veľká časť trhu oznamovaciu povinnosť odignoruje, aj tak nebudeme mať pre Komisiu úplný zoznam aktérov. Ten zoznam nebude nikdy kompletný.

To je sčasti pravda. Ale ako doteraz vždy pri takýchto zoznamoch, postupom času bude úplnejší a presnejší. Keď však pre jeho existenciu neurobíte nič, vystavujete sa riziku, že ste smernicu v tejto časti neimplementovali. Popravde nie je veľa iných možností, ako zistiť, koľko subjektov podlieha tejto regulácii, ako notifikácia.