Denník N

Letisko pri Bratislave vykšeftovala dôchodkyňa a z dráhy zrazu môžu byť domy

Hangáry a lietadlá na letisku v Kráľovej pri Senci. Foto – Pilot Club
Hangáry a lietadlá na letisku v Kráľovej pri Senci. Foto – Pilot Club

Sporné reštitúcie ohrozujú malé letisko v Kráľovej pri Senci. Pozemky pod pristávacou dráhou vydali dôchodkyni, ktorá chce na nich stavať domy. Prevádzkovateľ letiska žiada generálnu prokuratúru o pomoc.

Z pristávacej dráhy športového letiska má byť nová ulica s domami. Za projektom, ktorý ohrozuje letisko v Kráľovej pri Senci, je 64-ročná dôchodkyňa Eva Sýkorová. K pozemkom sa dostala vďaka Slovenskému pozemkovému fondu pod vedením nominantov Smeru.

Je matkou podnikateľa Petra Sýkoru, ktorému sa na fonde darí cez sieť vybavovačov získavať obrovské pozemky v okolí Bratislavy a Senca zapadajúce do jeho developerských plánov. O jeho praktikách pri reštitúciách písal Denník N v apríli.

Zhruba 8,5 hektára pod letiskom sa zas hodilo do Sýkorovej stavebných plánov v Kráľovej, v susedstve nadobudla od fondu ďalšie hektáre. Portál aktuality.sk začiatkom decembra ako prvý písal o Sýkorovej s tým, že už obec požiadala o zmenu územného plánu, pýta povolenie na individuálnu bytovú výstavbu.

Prevádzkovateľ letiska, spoločnosť Pilot Club, tvrdí, že fond kompletne zlyhal a pozemky pod pristávacou dráhou jej nesmel vydať. Konateľ Pilot Clubu Branislav Kvasnica v piatok podal podnet na generálnu prokuratúru, ktorú vedie nominant Smeru Jaromír Čižnár. Žiada preveriť konanie fondu.

letisko1
Vzletovo-pristávacia dráha letiska v Kráľovej pri Senci. Foto – Pilot Club

Letisko je iba trávou?

Parcelu pod letiskovou dráhou podľa Kvasnicu nemohla Sýkorová získať, lebo zákon o pozemkových úpravách zakazuje v rámci reštitúcií prevádzať pozemky, na ktorých je stavba. Odvoláva sa pri tom na stavebný zákon, ktorý letisko definuje ako líniovú stavbu.

Pozemkový fond oponuje, že nijaký zákon pri Sýkorovej neporušil. Stavebný zákon podľa hovorcu fondu Martina Kormoša považuje za stavbu iba pristávaciu dráhu so spevneným povrchom. „V danom prípade ide o letisko s nespevneným povrchom – trávou,“ uviedol Kormoš.

„Záver SPF, že letisko nie je stavba, je len detinským pokusom o zakrytie vlastného faux pas. Stačí si len otvoriť stavebný zákon. Súdnemu človeku je zrejme jasné, že aj cesta, železnica či letisko asi stavby budú, že to nie je len pás betónu, koľajnice len pohodené železo a vzletovo-pristávacia dráha len trávička,“ hovorí Kvasnica.

Jeho Pilot Club si pôvodne prenajal pozemky od fondu do roku 2056. Takmer desať rokov sa ich márne pokúšal odkúpiť. Hovorca fondu Kormoš reagoval, že odpredaj nebol možný, lebo prvoradí sú reštituenti, ktorých nároky musí uspokojovať; nesúhlasili ani s tým, aby sa vyňali z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Nakoniec štátny fond pozemky vydal Sýkorovej, ktorá sa už snaží vybaviť povolenie na stavanie.

Pozemok prevzala zaťažený nájomnou zmluvou s Pilot Clubom. Fond vraví, že bežne vydáva parcely s ťarchami. V drvivej väčšine zverejnených zmlúv však reštituenti dostávajú pozemky bez zaťaženia.

Hneď ako sa Sýkorová stala majiteľkou pozemkov pod letiskovou dráhou, nájomnú zmluvu Pilot Clubu vypovedala a letisko žiada vypratať. Pilot Club sa s ňou preto súdi.

Sýkorová nevysvetlila, odkiaľ vedela, ktorých reštituentov osloví, aby za nich mohla získať vytypované pozemky v Kráľovej. Jej právny zástupca Ivan Syrový reagoval, že na otázky nechce odpovedať, lebo sa s Pilot Clubom súdi. „Spory sú v štádiu dokazovania a vyjadrenia pre médiá by mohli ovplyvniť aj výpovede prípadných svedkov, čo nie je v záujme spravodlivého súdneho konania,“ dodal Syrový.

Čo vedeli reštituenti?

Fond podľa aktuality.sk vydal Sýkorovej celkovo 30 hektárov v Rovinke, Kráľovej pri Senci a na Nových Košariskách. V prípade zmeny územného plánu sa môže cena všetkých pozemkov vyšplhať na 15 miliónov eur.

Kvasnica z Pilot Clubu v podnete na generálnu prokuratúru spochybňuje aj zmluvy, ktoré Sýkorová podpisovala s reštituentmi. Podľa neho sú neplatné, lebo nespomínajú, aký konkrétny náhradný pozemok, teda parcely v Kráľovej, fond vydá za komunistami skonfiškovanú pôdu.

Podľa fondu postačovalo, ak sa tieto údaje spomínajú v iných dokladoch, ktoré na zmluvu odkazujú.

Práve túto časť zákona, ktorá stvorila vybavovačov reštitúcií, dal narýchlo upraviť minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek po tom, ako Denník N v apríli napísal o Sýkorovej synovi Petrovi, ktorý sa vďaka 60 reštituentom dostal k 65 hektárom pôdy v Ivanke pri Dunaji. Možnosť postúpiť nárok na vybavovačov štát zakázal od 1. júla.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie