Denník N

Nová daň pre elektrárne zoberie Bratislave 14 miliónov, môže zabrzdiť rozvoj solárnej energie

Spaľovňa odpadu OLO v Bratislave. Archívne foto - TASR
Spaľovňa odpadu OLO v Bratislave. Archívne foto – TASR

Vláda v utorok schválila dlhoočakávané cenové stropy pre jednotlivé elektrárne, ktorých nadmerné zisky bude štát v najbližších rokoch zdaňovať. Podľa niektorých výrobcov však boli maximálne ceny určené príliš nízko a zabrzdia rozvoj fotovoltiky, vplyv budú mať aj na financie hlavného mesta.

Daň z nadmerných ziskov vychádza z nariadenia Európskej únie. Nastavenie cenových hladín v EÚ nechala na členských štátoch, odporučila však 180 eur za megawatthodinu.

Slovenský parlament ju schválil ešte v decembri, v zákone sa však spomína iba veľmi široké rozpätie od 50 do 250 eur za megawatthodinu, čo nechalo dotknuté elektrárne v značnej neistote. Čím nižší strop by pre nich štát určil, tým viac zo svojich ziskov by museli odovzdať do spoločnej kasy.

Teraz je zrejmé, že najviac zoberie elektrárňam spaľujúcim odpad. Ich strop je najnižší na úrovni 100 eur za megawatthodinu. Mesto Bratislava z tohto dôvodu podľa primátora Matúša Valla príde o 14 miliónov eur.

Ďalšími v poradí sú solárne elektrárne, ich cenové stropy sú na úrovni 120 eur za megawatthodinu. „Pri výrobe zo slnečnej energie sme šli až prehnane nízko a v EÚ je iba málo krajín, ktoré by stanovili ešte nižšie stropy,“ hovorí šéf asociácie fotovoltiky a obnoviteľných zdrojov energie Ján Karaba.

Pre jadrové, veterné, vodné a geotermálne elektrárne platí strop 180 eur, pre hnedouhoľné elektrárne 230 eur. Najviac sa mohli tešiť biomasové a bioplynové elektrárne, ktorých strop je 240 eur.

Daň z nadmerných ziskov sa bude vyberať do konca roka 2024, nariadenie EÚ odporúčalo jún 2023. Štát už o časť príjmov z novej dane prišiel. Zákon bol parlamentom schválený ešte začiatkom decembra, vláda však v praxi nemohla daň vyberať, keďže chýbali cenové stropy. Tie mala stanoviť vláda na návrh ministerstva hospodárstva, urobila tak až posledný januárový deň.

Výška odvodu je 90 percent. Ministerstvo odhaduje, že od elektrární vyberie v tomto roku 135 miliónov eur, v ďalšom roku už iba sedem miliónov eur. Príjem do štátnej kasy však bude závisieť od toho, aké budú ceny elektriny na trhu. Čím viac budú preskakovať vládne stropy, tým viac pôjde do štátnej kasy.

Spaľovanie odpadu

O pomerne veľkú čiastku príde hlavné mesto. Bratislava prostredníctvom mestského podniku OLO vyrába elektrickú energiu spaľovaním odpadu z domácností a prevádzok. Elektrinu mesto celé roky predávalo súkromnému odberateľovi za cenu, ktorá bola pre mesto nevýhodná, napísal primátor Vallo na Facebooku.

Mesto v novej súťaži našlo odberateľa, ktorý bude spoločnosti OLO platiť v tomto roku 440 eur za MWh elektriny a v nasledujúcom roku 230 eur za MWh. Vďaka tomu malo mesto získať celkovo 23,6 milióna eur len počas najbližších dvoch rokov. Deväťdesiatpercentná daň na príjmy z predaja za cenu vyššiu ako 100-eurový cenový strop výnos pre mesto skreše o 14,3 milióna, hovorí Vallo.

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Hegerova vláda

Plynová kríza

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie