Doba kešu sa vďaka Sme rodina nekončí, Kollár chce dostať právo na hotovosť do ústavy

Už v prvom týždni po rozhodnutí parlamentu, že predčasné voľby budú 30. septembra, začali koaliční politici prichádzať s populistickými návrhmi. Okrem pokusu poslancov najmä z klubu OĽaNO zakázať nedeľný predaj prišiel predseda OĽaNO Igor Matovič s návrhom znížiť platy poslancov o 2000 eur.

Praktický život ľudí a firiem, ale aj finančné zdravie štátu ovplyvňuje hlasovanie Sme rodina a dvoch poslancov OĽaNO z minulého týždňa, po ktorom zostáva v platnosti možnosť platiť neobmedzene v hotovosti. Obchádza sa tak desať rokov platné pravidlo, že právnické osoby a podnikatelia nesmú platiť hotovosťou viac než 5000 eur a fyzickým osobám to štát zakazuje pri sumách nad 15-tisíc eur.

Odborný pohľad

Rozhodnutie poslancov ide proti názoru kľúčových inštitúcií, ktoré dohliadajú na financie štátu – ministerstva financií, finančnej správy aj Národnej banky Slovenska. Zjednodušene povedané, platby v hotovosti – teda v „keši“ – vytvárajú priestor pre tieňovú ekonomiku a daňové úniky.

Hotovosť sa do slovenského účtovníctva vrátila v dôsledku toho, že počas výnimočného, núdzového stavu a v čase, keď je vyhlásená mimoriadna situácia, zo zákona neplatia obmedzenia na bezhotovostné platby. Keďže štát v roku 2020 vyhlásil počas pandémie covidu mimoriadnu situáciu a neskôr ju nezrušil pre vojnu na Ukrajine, platby v hotovosti môžu prebiehať neobmedzene. Dokedy to bude platiť, nie je počas vojenského konfliktu na Ukrajine zrejmé.

Vláda chcela minulý týždeň neobmedzené platby v hotovosti zrušiť iba pre stav mimoriadnej situácie. Pokiaľ by štát vyhlásil výnimočný či núdzový stav, hotovosťou by sa dalo platiť neobmedzene.

Pohľad Sme rodina

Sme rodina tento návrh prekvapujúco v parlamente nepodporilo. A nielen to, verejne sa začalo angažovať ako zástanca platieb v hotovosti, čo je pre časť verejnosti ľúbivá téma, ktorá však v reálnom živote nemá nič spoločné so zákonom, o ktorom poslanci minulý týždeň hlasovali.

Zákon o obmedzení platieb v hotovosti neznamená zákaz používania hotovosti na Slovensku. Eurové bankovky a mince sú zákonným platidlom a je na slobodnej voľbe ľudí, či preferujú hotovosť alebo radšej platia kartou, mobilom či prevodmi na účet.

Bežných transakcií, ktoré ľudia robia medzi sebou alebo v obchodoch, sa tieto obmedzenia netýkajú. Ľudia sa s obmedzeniami platby v hotovosti môžu stretnúť pri kúpe auta či pri predaji bytu. Teda párkrát za život.

Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský hlasovanie ich poslancov vysvetľuje tým, že platby v hotovosti sa hodia pre výnimočné situácie a nepredvídateľné okolnosti a tie teraz na Slovensku máme.

„V súčasnosti vzhľadom na to, že tu máme energetickú krízu, si predstavte, že by to bol energetický výpadok a neboli by dostupné žiadne elektronické služby, čiže bezhotovostné platby,“ hovorí. Zároveň však vraví, že odporúča iniciovanie zrušenia mimoriadnej situácie, a potom prestane platiť aj opatrenie umožňujúce neobmedzené hotovostné platby.

Na Slovensku ľudia od začiatku pandémie ani po začiatku vojny na Ukrajine nemali problém s platením prostredníctvom karty, mobilu či s prevodom cez internetbanking. Nemali ho ani firmy, ak práve nešlo o platby zaťažené sankciami na Rusko.

Za návrh minulý týždeň nehlasovali ani dvaja poslanci OĽaNO – György Gyimesi a Peter Liba. Obaja pre televíziu Markíza tvrdili, že sa pri hlasovaní pomýlili.

Za zachovanie neobmedzených hotovostných platieb hlasovali aj poslanci Smeru. Pravidlo obmedzujúce hotovosť pritom platilo od 1. januára 2013 a zaviedli ho teda práve za jednofarebnej vlády Smeru.

Znovuzavedenie obmedzení hotovostných platieb nie je možné až do zrušenia mimoriadnej situácie. Keďže išlo o vládny návrh, vláda môže schváliť opäť rovnaký a predložiť ho aj na najbližšiu schôdzu do parlamentu. Pri vládnych návrhoch totiž neplatí pravidlo ako pri poslaneckých – že sa rovnaké návrhy môžu prerokúvať až po uplynutí šiestich mesiacov.

Boris Kollár chce keš v ústave

Sme rodina ide ešte ďalej a jeho predseda Boris Kollár chce dostať priamo do ústavy právo platiť v hotovosti. S takýmto návrhom opakovane prichádzajú extrémisti z Republiky a okrem Kollára s ním súhlasí Smer aj Hlas.

„V Rakúsku to majú v ústave a verte tomu, že my sa to budeme snažiť dostať do ústavy tiež,“ povedal Kollár pre televíziu Markíza.

Nie je to však pravda, Rakúsko nič také v ústave nemá a ani nikdy takúto „poistku“ nemalo. S ústavnou garanciou na existenciu hotovosti prišla v Rakúsku v roku 2016 krajne pravicová strana slobodných (FPÖ). Ide o partnerskú stranu Sme rodina.

FPÖ bola v tom čase vládnou stranou a viedol ju Hainz-Christian Strache. V roku 2019 sa však vláda rozpadla po takzvanej afére Ibiza. Išlo o tajne nahraté video, pri ktorom sa Strache chytil do nastraženej pasce – zachytáva, ako so ženou, ktorá predstierala, že je partnerkou ruského miliardára, vyjednáva o čiernych peniazoch v hotovosti pre jeho stranu výmenou za to, že firma dostane štátne zákazky.

Strache v politike skončil, onedlho aj spolkový kancelár Sebastian Kurz, ktorý musel odstúpiť pre podozrenia z korupcie a manipulácie prieskumov verejnej mienky. V Rakúsku však medzičasom vyše polmilión ľudí podpísal petíciu, že chce ústavnú garanciu hotovostných platieb, a preto sa na túto tému bude konať v apríli tohto roka referendum. To však nebude pre parlament záväzné a zmenu ústavy preto podporiť nemusí.

Nezmyselné argumenty

Hlasovanie o obnovení povinnosti bezhotovostných platieb nad 5- a 15-tisíc eur nepodporila ani poslankyňa Sme rodina Romana Tabák. Jej facebookové statusy naznačujú, že nepochopila, že nešlo o úplné zrušenie platieb kešom. „Nepodporila som zákon o obmedzení platieb v hotovosti! Právo na hotovosť patrí k slobode človeka! Zákon neprešiel o 1 hlas!“ napísala na sociálnu sieť.

Argumenty na zakotvenie práva na hotovosť v ústave sú doplnené mnohými nezmyslami. Z facebookových diskusií sa ich dá vybrať mnoho. „Prečo má mať banka všetky moje údaje, čo nakupujem?“ znie jeden z nich. Banka v skutočnosti nemá informácie, za čo ste prostredníctvom svojej platobnej karty platili. Pozná len prevádzku a sumu, informácie o konkrétnych položkách nákupu nemá.

Hotovostné platby obhajoval minulý týždeň v relácii televízie JOJ Na hrane podpredseda Sme rodina a minister práce Milan Krajniak. Hovoril tam, že žijeme v chorom svete, kde sa snažia donútiť každého človeka, aby mal všetky svoje peniaze v bankách, aby platil poplatky bankám.

„Aby banky a ďalšie spoločnosti, ktoré týmito informáciami disponujú, vedeli o každom vašom prevode, čo ste si kúpili, ako ste si kúpili, aby na vás mohli cieliť presne marketing, aby vedeli, po čom všetkom majú ísť“. Potom ešte opísal, ako narába s peniazmi on. „Vyberiem peniaze v hotovosti z bankomatu a potom nimi platím v predajni, pretože nechcem, aby ktokoľvek o mne vedel, či som si práve kúpil zubnú pastu, alebo som si kúpil knihu, alebo som išiel do kina,” vysvetľoval.

Ďalšie argumenty, ktoré používajú zástancovia ústavnej garancie hotovosti, pripomínajú paranoju. „Nie je to len o údajoch, ale majú vás pod kontrolou! Pôjde niekto štrajkovať, zablokujú mu účty,“ píše pod statusom Romany Tabák jeden z diskutujúcich.

„Platobné karty poslúžia politickým zločincom, ktorí plánujú ich potom náhle zablokovať a vystaviť ľuďom žobračenky. Preto chcú zrušiť hotovosť,“ obáva sa ďalší. Naše zákony neumožňujú blokovať účty či platobné ľuďom len tak a už vôbec nie preto, lebo by šli štrajkovať.

Prečo sa limity zaviedli

Vráťme sa však k podstate toho, čo vláda chcela svojím návrhom presadiť a čo nijako nesúvisí s virtuálnou témou obmedzovania platieb v hotovosti v obchodoch. Keď vláda v roku 2012 prijímala zákon o obmedzení platieb v hotovosti, hovorila o viacerých spôsoboch zneužívania hotovostného platobného styku, ktorý bol v krajine veľmi rozšírený. Jej opis situácie pomáha pochopiť, komu vyhovujú v súčasnosti pre mimoriadny stav „vypnuté“ obmedzenia.

Aj legálne podnikajúce firmy „optimalizovali“ svoju daňovú povinnosť – vystavovaním fiktívnych faktúr bez reálneho toku finančných prostriedkov. Najväčšie škody na príjmoch štátneho rozpočtu spôsobovali umelo a účelovo vytvárané reťazce obchodníkov, ktorí si medzi sebou vystavovali fiktívne faktúry bez reálneho plnenia, a posledný článok reťazca si uplatňoval vysoký nadmerný odpočet DPH.

Robilo sa to pri službách, pri sprostredkovaní, poradenských, právnych či marketingových službách. Alebo išlo o tovar, ktorý fyzicky existoval, ale cena bola vysoko nadhodnotená alebo sa fakturoval viackrát.

Takýmto spôsobom sa schovávali aj platby za nelegálnu prácu najmä v stavebníctve, v reštauračných službách. No aj úplatky a provízie za nežiaduci lobing fakturované ako provízie za sprostredkovanie, vysvetľovalo ministerstvo financií pred vyše dekádou, keď tieto obmedzenia zavádzalo.

Ministerstvo financií ešte v roku 2012 opisovalo situácie, keď firmy nemali peniaze na účtoch v bankách, ale stále im ktosi dotoval pokladňu hotovostnými vkladmi. Boli to vklady tichých spoločníkov, bielych koní z radov sociálne slabších skupín, ktorí nemohli mať hotovosť rádovo v státisícoch eur. Pri vykazovaní úhrad v hotovosti však právne predpisy neumožňujú spochybniť existenciu týchto hotovostných peňazí.