Denník N

Odborník: Obchvat Bratislavy by mohol byť menší a lacnejší

Zdroj: NDS
Zdroj: NDS

Bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák vysvetľuje, že problémom Bratislavy nie je tranzit kamiónov, ale presúvanie domácich.

Ministerstvo dopravy štartuje stavbu nových 60 kilometrov diaľnice okolo Bratislavy (D4) a ich napojenia až po Dunajskú Stredu (R7). Vyriešia nové cesty niečo?

Rýchlostná cesta na Dunajskú Stredu veľa nevyrieši, pretože po nej chodí veľmi málo dopravy. Bude riešiť len problém špičkových ranných a poobedňajších hodín pred Bratislavou, keď chodia ľudia do práce a z práce.

Takže tadiaľ chodia skôr osobné autá smerujúce priamo do Bratislavy a nedá sa hovoriť, že by nová rýchlocesta odklonila tranzit nákladiakov?

Nebude veľmi aký.

Prečo sa tlačí na stavbu R7?

Vtip je v tom, že kopa bohatých ľudí urobila developerské projekty a postavili chalupy smerom na Šamorín, a dnes, keď sa nasťahovali, chodia do práce trištvrte hodiny. Mimo špičky tadiaľ prejdete za 20 minút kamkoľvek.

A spomedzi firiem? Na trase je napríklad Slovnaft. Pomôže mu rýchlostná cesta R7?

Slovnaftu by stačilo, keby sa postavil obchvat D4. Pravda je tiež, že práve pri Slovnafte vznikajú v špičkách naozaj veľké kolóny, takže to bude viac sprejazdnené aj pre ich kamióny. Väčšinu tovaru však vozia aj tak po železnici.

Štát straší, že ak sa nebude robiť R7, autá pred Bratislavou spomalia ešte viac.

A hovorí sa aj o tom, že nebudeme chodiť osobnou dopravou, ale bude sa podporovať cestovanie MHD.

Bolo by dobré, aby bol obchvat menší a bližšie k centru Bratislavy?

V Bratislave je naakumulovaná doprava – od Zlatých pieskov na koniec Einsteinovej na križovatku s D2-kou. Prístavný most sa nedá rozšíriť. Tak sme kedysi rozmýšľali, či sa namiesto veľkej D4 neponoriť na Zlatých pieskoch do tunela pod súčasnú diaľnicu D1 a urobiť zopár výjazdov. Vedeli by sme urobiť ďalších 4 až 6 pruhov v podzemí. Celú nákladnú dopravu by ste schovali, lebo tá nemá dôvod chodiť vrchom.

Nebolo by také minimetro pre autá príliš drahé?

Lacnejšie ako obchvat cez naplánovanú D4 asi o 40 percent. Len tunel Karpaty medzi Račou a D2-kou, ktorý sa ako súčasť veľkého obchvatu bude musieť skôr či neskôr postaviť, má mať 9 kilometrov. Keby sme urobili tunel od Zlatých pieskov až po križovatku D1 a D2, tak je to dokopy 12 kilometrov tunela a žiadna cesta po povrchu k tomu. Navyše, odklonilo by to nielen tranzit, ale tunelom by chodili aj domáci v rámci bežnej premávky, keď sa potrebujú presunúť z jedného miesta na druhé.

Veľký obchvat, tak ako je nakreslený, neodkloní nákladnú dopravu z ciest v hlavnom meste?

Väčšina tovaru z Bratislavy vychádza alebo do nej smeruje. Vysoká hustota dopravy nevzniká v Bratislave pre tranzit. Len 17 percent áut prechádza cez Bratislavu. Tento tranzit sa delí na dva prúdy. Z nich 9 percent smeruje na Maďarsko a Rakúsko. Zvyšných 8 percent ide do Česka. Keďže nový projekt nezahŕňa ešte tunel Karpaty, kým sa postaví ten, obchvat odkloní iba 9 percent dopravy z hlavného mesta.

Podľa čoho by sa mal štát rozhodovať, keď zvažuje, či obchvat Bratislavy stavať formou PPP, ktorá je rýchlejšia, ale drahšia?

Keď mám zmysluplne použiť peniaze, tak ich dám tam, kde chodí aspoň 50-tisíc áut denne. To zaručuje, že sa peniaze vrátia naspäť najmä cez zaplatené mýto, v oveľa menšej miere cez diaľničné nálepky. D4 tomu nezodpovedá, pretože aj keď jazdí na Prístavnom moste denne 100-tisíc áut, obchvat ich odkloní cez PPP iba desatinu.

Mal by teda štát uprednostniť ako PPP projekt nejakú inú cestu?

Určite, ktorýkoľvek úsek z hlavnej tepny D1. D3, ktorá smeruje od Žiliny na Poľsko, tiež potrebuje nové kilometre a rovnako tak potrebujeme prepojenie na východ.

S týmito cestami sa neráta v eurofondoch, ktoré sa na D4 a R7 nenašli?

Niektoré sa ešte nedostali ani do eurofondov. Napríklad rýchlostná cesta R4, ktorá má na východe v kombinácii s D1 pretínať Slovensko zhora nadol, je sčasti postavená iba okolo Svidníka, ostatné časti chýbajú.

Ktorú časť plánovanej rýchlostnej cesty R4 by ste vymenili za bratislavský obchvat, ak už uvažujeme o PPP?

Vyšný Komárnik na hranici s Poľskom. Tam je veľa nákladnej dopravy. O chvíľu tu budeme mať nejakú základnú diaľničnú sieť, ale chýbajú nám prepojenia na zahraničie. Máme len dopravný uzol Bratislava, čiže napojenie na Rakúsko a smerom na Česko. Časť cesty R4 smerom od Košíc na maďarské hranice je zasa hotová na našej strane, ale nemá pripojenie v Maďarsku. A za diskusiu stojí aj rozšírenie diaľnice medzi Trnavou a Bratislavou, kde sú počty áut naozaj najvyššie na Slovensku.

Tam už sú teraz tri pruhy, to je stále málo?

Treba to prebudovať, aby tie pruhy neboli také úzke.

Potom by sa vodiči menej báli využívať všetky pruhy a prejazd by bol plynulejší?

Áno. Veľa áut tiež chodí po Bratislave, ale aj po D2. Tá je v dezolátnom stave a bude sa musieť prerobiť úplne celá. Dokonca sa uvažuje, že to bude šesťpruh.

Je nutné prerábať ju už dnes?

Tá diaľnica je už staršia ako 40 rokov, čiže je po životnosti. Navyše, ako PPP projekt je ideálna, pretože je postavená a viete si veľmi presne spočítať stavebné náklady a viete si vypočítať aj počty áut na ceste, takže aj výber mýta. Keď sa niečo len vylepšuje, vždy sa dopočítate k podstatne presnejším výsledkom, ako keď robíte niečo nové, a už vôbec nie na R7, kde je nízka intenzita dopravy.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Obchvat Bratislavy

Ekonomika

Teraz najčítanejšie