Sme rodina chce, aby banky zatiahli obedy zadarmo, ich zisky sú ale podpriemerné, tvrdí NBS

• Sme rodina chce, aby banky a poisťovne financovali obedy pre deti zdarma z odvodu, ktorý im zaťaží zisky.
• Banky vlani dosiahli historicky najvyšší zisk 828 miliónov eur, podľa NBS sú však dlhodobo menej ziskové ako väčšina bankových sektorov EÚ.

Predseda Sme rodina Boris Kollár chce, aby obedy zadarmo v školách, ktoré v utorok presadilo jeho hnutie v parlamente, zaplatili banky a poisťovne. Tohtoročné náklady na úrovni 110 miliónov eur podľa neho vykryjú z vyšších príjmov z osobitného odvodu, ktorý platia firmy z vybraných odvetví. Poslanec OĽaNO György Gyimesi avizoval, že ešte na tejto schôdzi predloží pozmeňujúci návrh, aby sa medzi tieto firmy zahrnuli aj banky.

Návrh na rozšírenie okruhu firiem platiacich osobitný odvod predložil ešte vlani koncom leta poslanec OĽaNO Milan Vetrák. Poslanci ho posunuli do druhého čítania v parlamente v novembri. No už od leta debatovali o tom, či by ho nemali platiť aj banky. Dráždia ich dosiahnuté zisky bankových domov.

Vetrák doteraz ich zdaňovanie nenavrhol, medzi novými platiteľmi odvodu by mali byť SkyToll a finančné spoločnosti s licenciou od Národnej banky Slovenska zatiaľ s výnimkou bánk. Tým totiž vláda začiatkom pandémie zrušila bankový odvod, ktorý platili v minulosti, a v memorande sa zaviazala, že žiadny podobný nezavedie.

Aj Vetrák však už sľuboval pozmeňovací návrh a hovoril, že OĽaNO si síce memorandum s bankármi ctí, no zaviazala sa k nemu vláda, nie poslanci. Preto takýto návrh môžu podať a podľa svojho svedomia zaň aj hlasovať, myslí si Vetrák.

O osobitnom odvode vybraných inštitúcií mal parlament rokovať na budúcej schôdzi v marci. Poslanci však tento bod v utorok vrátili do programu aktuálnej schôdze.

Poslancov lákajú bankové zisky

Poslanci stále opakujú, že banky majú nadmerné zisky a treba ich zdaniť. Utvrdzovať ich v tom môžu aj najnovšie údaje ukazujúce, že vlani bankový sektor vyprodukoval historicky najvyšší zisk 828 miliónov eur. V absolútnej hodnote pôsobí monumentálne, keďže ho vytvoril sektor, ktorého bilančná suma presahuje úroveň HDP Slovenska.

Ziskovosť slovenských bánk sa však podľa Národnej banky Slovenska (NBS) dlhodobo nachádza pod úrovňou mediánu bánk EÚ, na úrovni prvého kvartilu. Ziskovosť zohľadňuje výšku zisku v pomere k vlastným zdrojom bánk, je to ukazovateľ návratnosti kapitálu.

„Rast ziskovosti výrazne prispieva k tvorbe zdrojov, ktoré banky používajú na poskytovanie úverov podnikom aj obyvateľom,“ vysvetľuje NBS a pripomína, že banky tak prispievajú k stabilizácii finančného a podnikateľského sektora. „Vzhľadom na súčasnú geopolitickú a ekonomickú situáciu NBS pozitívne vníma posilňovanie kapitálovej primeranosti bánk ponechaním časti zisku v ich vlastných zdrojoch,“ odkazuje.

V minulom roku sa pritom bankám začalo dariť viac, v prostredí stúpajúcich úrokových sadzieb zvyšovali aj úrokové marže. Prvýkrát po rokoch poklesov sa im zvýšili čisté úrokové príjmy, čo je rozdiel medzi úrokmi, ktoré inkasujú z úverov, a tými, ktoré zaplatia na vkladoch. Ale aj medzi výnosmi, ktoré dostanú zo štátnych dlhopisov, a tým, čo platia investorom na vlastných krytých dlhopisoch.

Úrokové sadzby začali pri úveroch zvyšovať už začiatkom vlaňajška, keď ceny na finančných trhoch ovplyvnilo očakávané sprísňovanie menovej politiky Európskej centrálnej banky bojujúcej s vysokou infláciou.

Pre banky bolo zvýšenie čistých úrokových príjmov dôležitým momentom, pretože posledné roky masívne úverovali ekonomiku, no napriek tomu nedokázali zarábať na úrokoch viac, lebo úvery boli lacné.

Bankám sa vlani podarilo posilniť aj druhý dôležitý príjmový pilier – poplatky a provízie – medziročne o viac ako 12 percent. NBS koncom vlaňajška vo svojom komentári poznamenala, že je to dôsledok väčšej produkcie úverov vrátane predaja investičných a poistných produktov, za ktoré banky ako sprostredkovatelia získavajú provízie.

Vlaňajšok bol totiž mimoriadne produktívny najmä v hypotekárnom biznise. Ľudia chceli využiť atraktívne úrokové sadzby a zásobili sa hypotékami. K tým si vybavovali aj poistky. Objem úverov na bývanie stúpol vlani skoro o 4 miliardy eur.

Na druhej strane vysoká inflácia sa prejavila na bankových nákladoch, ktoré rast zisku brzdili. Banky sa po krátkej pauze vrátili na predpandemickú úroveň tvorby opravných položiek, ktorými ošetrujú riziko nesplácania úverov. To im čisté výsledky koriguje tiež.

Bez ziskov by neboli úvery

Dosahovanie ziskov je pre banky kľúčové. Sú hlavným zdrojom kapitálu, ktorý je nevyhnutný na ďalšie úverovanie ekonomiky.

Banky už pri úvahách poslancov o zavedení odvodu upozornili, že to výrazne obmedzí priestor na úverovanie, ktoré by mohlo podporiť rast slovenského hospodárstva. Zvlášť v čase nedostatku energií, vysokej inflácie a geopolitickej nestability.

Tvrdia, že v priemere potrebujú na miliardu eur úverov asi 75 až 80 miliónov eur najkvalitnejšieho kmeňového kapitálu tvoreného najmä zo zisku a z vkladov akcionárov. Ak ich kmeňový kapitál bude o päť rokov napríklad o 500 miliónov eur nižší, znamená to zníženie úverovania slovenskej ekonomiky o 6,5 miliardy eur, vyčísľujú.

„Vplyv odvodu bude výrazne vyšší a ďalekosiahlejší ako jeho pozitívne vplyvy v podobe vyššieho príjmu do štátneho rozpočtu,“ tvrdia bankári. Pripomínajú, že si plnia všetky záväzky z memoranda, ktoré podpísali s vládou, a nepáči sa im spôsob, ako sa takýto zákon bez riadneho pripomienkovania pripravuje.

Vláda sa v memorande s bankármi v roku 2020 zaviazala zrušiť bankový odvod a sľúbila, že „nebude vyvíjať žiadne aktivity smerujúce k zavedeniu akéhokoľvek obdobného inštitútu minimálne počas volebného obdobia na roky 2020 – 2024“. Banky zase na výmenu stiahli všetky žaloby na štát v súvislosti s bankovým odvodom a zaviazali sa podporovať ekonomiku úvermi aj nákupmi slovenských štátnych dlhopisov.