Marianna Onuferová
Už bývalý štátny tajomník pre informatizáciu Ján Hargaš hovorí, že ho odvolanie prekvapilo a stále čaká, že mu ministerka Veronika Remišová vysvetlí, prečo to navrhla. Vyvracia, že by mal teraz politické ambície; vraví, že chcel na ministerstve dokončiť rozbehnuté projekty.
Ministerstvo by malo ešte do volieb predstaviť ďalšie digitalizované životné situácie občanov a onedlho aj nový vizuál portálu Slovensko.sk. „Bol by som rád, keby nestratili tempo práve životné situácie. Už mám také signály,“ hovorí Hargaš.
V rozhovore ešte vraví:
- či projekt Slovensko v mobile už mohol byť ďalej, ako je teraz;
- či by stále tvrdil, že Slovensko.sk je symbolom neúspešnej informatizácie;
- ako sa zmenila komunikácia s IT dodávateľmi;
- akí IT špecialisti štátu chýbajú a prečo sa oplatí robiť pre štát.
Vláda vás tento týždeň na návrh ministerky Remišovej odvolala z funkcie štátneho tajomníka. Vy ste na sociálnej sieti napísali, že s Remišovej dôvodmi nesúhlasíte. Čo vás prekvapilo?
Prekvapilo ma v prvom rade to, že zatiaľ nekomunikovala dôvody, pre ktoré ma odvolala. Nazvala to štandardné manažérske rozhodnutie. Ja naozaj nepovažujem za štandardné manažérske rozhodnutie odvolávať pár mesiacov pred voľbami štátneho tajomníka, keď je rozbehnutých mnoho projektov, ktoré práve v tomto roku prinesú nejaké ovocie. Aj ja čakám na tie skutočné dôvody.
Vy ste aj napísali, že dôvod môže byť ten, že Remišová chce pred voľbami prezentovať výsledky sama. Myslíte si teda, že toto je ten dôvod?
Napísal som to tak, že sa nemôžem zbaviť toho pocitu. Naozaj neevidujem dôvody, ktoré by mali byť také závažné, že by mali viesť k odvolaniu štátneho tajomníka.
Kedy ste sa o tom dozvedeli?
Pani ministerka mi to oznámila pred dvoma týždňami, 23. januára poobede.
V poslednom čase ste s ministerkou aj menej komunikovali?
Komunikovali sme, ale posledné mesiace bol náš vzťah náročnejší, ťažší. Ale nemal som indície, že nejaké dôvody považuje za natoľko závažné, že by mohli viesť k takému kroku.
Špekulovalo sa aj o tom, že za odvolaním je vaša budúca politická kariéra alebo chýbajúca bezpečnostná previerka na stupeň tajné. Čo na to hovoríte?
Chcel by som dementovať tú časť o politickej kariére. Naozaj som bol, a to som hovoril aj pani Remišovej, plne sústredený na prácu štátneho tajomníka, chcel som dokončiť rozbehnutú prácu. Venoval som tomu tri roky práce na MIRRI. Chcel som dokončiť veľmi dobré projekty, ktoré sú rozbehnuté. Určite som nemal ako prioritu nejaké politické angažovanie.
Pokiaľ ide o bezpečnostnú previerku, nie je to dôvod, ktorý mi tvárou v tvár komunikovala, keď mi oznamovala odvolanie. Skôr to beriem ako zástupný dôvod, ktorý sa následne objavil. Úprimne si myslím, že na úrovni štátneho tajomníka nie je bezpečnostná previerka nevyhnutná, pretože často robíme manažérske rozhodnutia. Dôležité je, že previerku majú tí ľudia, ktorí sa kybernetickej bezpečnosti venujú vo svojej dennodennej práci. To je sekcia kybernetickej bezpečnosti alebo vládna jednotka CSIRT a tam ľudia, ktorí riešia kybernetické incidenty, previerku majú.
S Michalom Trubanom z Progresívneho Slovenska sa poznáte ešte z čias, keď ste boli v občianskom združení Slovensko.Digital. Dostali ste od neho ponuku?
Bol som v kontakte aj s Mišom Trubanom a povedal som mu, že som plne sústredený na prácu štátneho tajomníka a že by nebolo vhodné, aby som sa teraz politicky angažoval. Tento krok pani Remišovej to, samozrejme, mení. Teraz si chcem chvíľu oddýchnuť a budem zvažovať, ako ďalej. Mišo Truban nie je jediný zástupca politickej strany, ktorý sa ozval a mal záujem o spoluprácu.
Čiže úplne nevylučujete, že by ste vstúpili do politiky a máte politické ambície?
Nenazval by som to politické ambície. Určite som nezanevrel na tému štátneho IT. Baví ma a myslím si, že stále viem niečo ponúknuť. Rád by som sa niekedy v budúcnosti možno uchádzal o možnosť dokončiť rozbehnutú prácu. Ale či to bude vo forme aktívnej politiky, alebo vo forme odborného poradenstva pri príprave programu, prípadne nejakej odbornej nominácie do budúcnosti, to nechávam otvorené. Stále mám otvorenú možnosť, že sa vrátim naspäť do neziskového sektora. Teraz si chcem chvíľu oddýchnuť, nechcem sa bezhlavo vrhať do ďalšej misie.
Takže to odvolanie vás nesklamalo natoľko, aby ste vylúčili prácu pre štátne IT?
Sklamalo ma, pokiaľ ide o vzťah s pani Remišovou. Keď ma oslovila na spoluprácu po voľbách v roku 2020, bral som to ako možnosť meniť k lepšiemu veci, ktoré sme dovtedy aj v Slovensko.Digital kritizovali, že v štátnom IT nefungujú. Myslím si, že veľa z nich sa podarilo zmeniť, napríklad ako sa nakupujú štátne IT systémy. Dosiahli sme desiatky miliónov úspor v štátnom IT, podarilo sa rozbehnúť dôležité iniciatívy, služby v mobilnej aplikácii a podobne. Z tohto pohľadu ma mrzí, že túto misiu ukončila takýmto spôsobom. Ale určite som nezanevrel na tému štátneho IT a stále ma to baví.
Vaším nástupcom sa stal Jozef Graňačka, ktorý už nejaký čas pôsobí na ministerstve a predtým niekoľko rokov pracoval v Skytolle. Je to dobrý nástupca? Čo na to hovoríte?
Nepovažujem za korektné hodnotiť svojho nástupcu. Odovzdal som mu svoju agendu a musí sa s tým teraz nejako popasovať. Nebudem hodnotiť jeho kvality alebo predispozície a minulosť.
Predtým ste bežne komunikovali pracovne?
Áno.
Je to človek, ktorého považujete za odborníka v IT oblasti?
Myslím, že pokiaľ ide o IT, má svoje zručnosti, ktoré bude vedieť uplatniť. Neviem, či v tom čase, ktorý na funkciu má, bude vedieť podchytiť celú šírku agendy, je to naozaj široké. Keď som nastúpil, trvalo mi niekoľko mesiacov, kým som naozaj uchopil agendu a zaviedli sme si nejaké riadiace štruktúry, a to som bol v tom portfóliu relatívne zorientovaný. Predpokladám, že to bude pre neho výzva. Viem, že nejakí ľudia odchádzajú spolu so mnou, a bude výzva ich nahradiť.
Z ministerstva teraz odchádza viacero ľudí? Koľko?
Nechcem to teraz špecifikovať. Sú to niektorí, ktorí boli pre mňa veľmi dôležití. Je na novom štátnom tajomníkovi, ako si s tým poradí.
Vždy sa hovorí, že na to, aby štátne IT lepšie fungovalo, musí mať svojho pána, musí byť pre ministra prioritou. Je štátne IT podľa vás pre Remišovú prioritou?
Už aj pri nástupe sme si povedali, že pre ňu sú prioritou eurofondy. Informatizácia bola na druhom mieste, čo je v poriadku. Samotná informatizácia je široké portfólio, mal som pod sebou približne 450 ľudí, keď rátam aj podriadené organizácie NASES a Slovensko IT. Neočakávam, že minister bude rozumieť do detailu celej šírke agendy.
Na čo ste mali iný pohľad ako Remišová?
Určite aj tento krok ma vedie k tomu, aby som povedal, že sme mali rozdielny pohľad na manažérsky štýl. Ja by som určite nerobil takéto zásadné rozhodnutia pár mesiacov pred voľbami. Nevidím na to dôvod ani pochybenia, ktoré by k tomu mali viesť.
Ako sa spätne pozeráte na odvolanie bývalého šéfa štátnej akciovky Slovensko IT Pavla Miroššaya? V rozhovore pre Denník N povedal, že iba upozornil na nejaké nedostatky a chýbajúce financie. Bolo to podľa vás korektné?
Za rozhodnutím si stojím, bol som to ja, kto členom predstavenstva oznámil toto rozhodnutie akcionára. Myslím si, že po výmene došlo k zlepšeniu niektorých kľúčových ukazovateľov fungovania Slovensko IT, čiže zrejme to bol krok správnym smerom.
Keď vznikalo Slovensko IT, boli rôzne názory na to, či ho štát potrebuje alebo nie. Ukázalo sa podľa vás, že je táto akciovka pre štátne IT potrebná?
Aj vtedy a aj teraz hovorím, že to bol správny krok. Možno nebol úplne zvládnutý prvotný nábeh firmy a tým sa vytvoril historický dlh, ktorý si tá firma ťahá za sebou. Ale určite je zmysluplné mať takéto interné kapacity na vývoj kľúčových systémov. Napríklad ich môžeme obstarávať oveľa rýchlejšie. Keďže je to interná zákazka podriadenej organizácie, tie procesy idú rýchlejšie a máme väčšiu kontrolu nad systémami, ktoré sú kľúčové pre štátnu informatizáciu.
Na ministerstvo ste prišli z občianskeho združenia Slovensko.Digital. Čo ste v štátnom IT vnímali zbytočne kriticky?
Zaujímavá otázka. Asi by som to otočil tak, že po vstupe do verejnej služby som zistil, že niektoré procesy možno nemôžu ísť tak rýchlo, ako by som si predstavoval, že by mali ísť. Zotrvačnosť takej veľkej organizácie tam nejaká je. Hustota džungle, cez ktorú sa treba presekávať, bola aj pre mňa poučením. Beriem to ako devízu do svojho ďalšieho fungovania, že už viem, ako štát funguje vnútri.
Aj teraz by ste povedali, že Slovensko.sk je symbolom neúspešnej informatizácie na Slovensku?
Slovensko.sk tak, ako ho vidia občania, dnes určite nie je tou správnou výkladnou skriňou. Práve jeden z rozbehnutých projektov, ktoré budú finišovať v tomto roku, je modernizácia portálu Slovensko.sk. Občania by už na prelome marca a apríla mali vidieť úplne nový vizuál portálu, ktorý bude jednoduchší, prehľadnejší, viac orientovaný na riešenie potrieb občanov a menej na úradnícke texty. Celý redizajn nás posunie oveľa ďalej v porovnaní s tým, čo máme dnes.
Keď chce niekto podať daňové priznanie elektronicky, môže to spraviť cez počítač a potrebuje na to čítačku a elektronický občiansky. Cez mobil to možné nie je. Slovensko v mobile bolo jednou z priorít ministerstva. Kedy bude možné viac využívať služby štátu cez mobil?
Prvá otázka je, či vôbec chceme podávať daňové priznania cez mobil.
To bol príklad.
Tým sa chcem dostať k tomu, že sú niektoré funkcie, ktoré sú dôležité v mobile, a potom sú funkcie, kde je adekvátne používať laptop alebo stolový počítač. Prvotné funkcie, ktoré sa spustili, predstavovali najmä prihlasovanie k službám štátu. Malo by sa pridať aj podpisovanie podaní pomocou mobilného kľúča. To sú funkcionality, ktoré by mohli prispieť k širšiemu využívaniu e-governmentových služieb. Okrem toho majú prísť do mobilu jednoduchšie návody, personalizované notifikácie a neskôr aj samotné podania, čiže formuláre, ktoré si podáte priamo z mobilu.
Kedy teda budeme môcť využívať štátne služby cez mobil vo väčšej miere?
Naozaj to bude postupný nábeh funkcionalít. Ako prvé bolo prihlasovanie, aby sme ľuďom uľahčili prístup k službám, nasledovať by malo podpisovanie, aby sme im uľahčili plnohodnotné využitie elektronickej služby. Myslím, že formulárové riešenia sú naplánované až na koniec tohto roku alebo na ďalší rok.
Podľa IT špecialistu Slovensko.Digital Jána Suchala by sme dnes boli ďalej, keby sa Slovensko IT od začiatku zameralo na projekt Slovensko v mobile. Štátna akciovka však popritom robila aj rôzne menšie projekty, rôzne aplikácie počas covidu. Ukázalo sa podľa vás, že ak by sa zamerala na jednu veľkú vec, boli by sme dnes ďalej?
Vždy je to o rozhodnutí v danej konkrétnej situácii. Myslím, že v čase, keď tu zúrila pandémia, bolo správne priniesť digitálny nástroj na to, aby sa ľudia mohli preukazovať, že sú zaočkovaní. Aplikácia bola veľmi populárna a získala najlepšie hodnotenia spomedzi štátnych aplikácií. Podľa mňa to bolo správne rozhodnutie, možno boli iné projekty, ktorým sa nemuseli venovať na začiatku, a možno by sa tam našla kapacita na rýchlejšie rozbehnutie projektu Slovensko v mobile.
V pláne obnovy sme sa zaviazali, že do roku 2026 postupne dokončíme digitalizáciu viacerých životných situácií občanov. Sú na to naviazané peniaze z plánu obnovy. Ktoré životné situácie sa dokončia v tomto roku, povedzme do volieb?
Je to jedna z tém, na ktoré som hrdý. O digitalizácii životných situácii sa tu písalo už od roku 2008, čiže 15 rokov to bolo na papieri a teraz už konečne existujú konkrétne tímy, ktoré pracujú na konkrétnych životných situáciách. Vlani v apríli sme spustili službu narodenie dieťaťa a prvé výsledky ďalších štyroch, ktoré už idú z plánu obnovy, by malo byť vidno tento rok. To sú životné situácie strata a hľadanie zamestnania, predaj a vlastnenie vozidla, kúpa nehnuteľnosti na bývanie a začatie podnikania.
Keď niekto bude chcieť začať podnikať, len si sadne za počítač a niečo vyplní alebo čo to presne bude?
Mal by byť napríklad jednoduchší proces ohlasovania živnosti na začiatku podnikania. Jedným formulárom by mal vybaviť všetky potrebné povinnosti, mali by tam byť jednoduchšie notifikácie. Vízia, ako by to malo vyzerať, je zverejnená na webovej stránke MIRRI a k tejto vízii sa ideme približovať.
Ktoré veľké projekty sa ešte dokončia tento rok?
Bol by som rád, keby nestratili tempo práve životné situácie. Už mám také signály, že možno práve to bude projekt, ktorý bude nižšie prioritizovaný, lebo sa výsledky nestihnú do septembra. To bude veľká škoda. Aktuálne to rieši aj Estónsko. Digitalizácia životných situácií je dôležitá téma.
Rozbehnutá je modernizácia ústredného portálu verejnej správy, ďalšie funkcionality Slovensko v mobile. Zaujímavý projekt je manažment osobných údajov, v aplikácii by ste mali mať možnosť zdieľať niektoré svoje údaje, ktoré o vás eviduje štát. Napríklad si budete chcieť v banke vybaviť účet alebo hypotéku a budú potrebovať vaše potvrdenie o príjme. Pomocou tohto projektu by malo byť možné sprístupniť údaje nejakému subjektu na vybraný účel a obdobie. Budete mať lepšiu kontrolu nad dátami, ktoré o vás štát eviduje a komu sú poskytované na riešenie vašej životnej situácie.
Na ministerstve ste analyzovali aj doterajšie IT projekty platené napríklad z eurofondového programu OPIS. Koľko takých projektov ste vypli alebo zrušili?
Natvrdo sa nedávno zrušil nevyužívaný systém integrovaných obslužných miest. Išlo o časť, ktorá fungovala na matrikách a občania ju vôbec nevyužívali. Ale skôr je to o tom, že v rámci systémov, ktoré bežia, sme počas posledných troch rokov naozaj hľadali úspory. Napríklad prevádzka portálu Slovensko.sk nás v roku 2020 stála približne 900-tisíc každý mesiac, teraz je to polovica. Každým dodatkom sme sumu znižovali a NASES preberal nad portálom väčšiu kontrolu.
Najväčšie štátne IT spadá pod ministerstvá vnútra a financií. Pokiaľ ide o rezort vnútra, je to stále samostatný svet, čo sa týka IT, alebo už s vami komunikovali lepšie?
Keď si premietnem ministerstvo vnútra z roku 2020, teraz je spolupráca oveľa lepšia. Aj ja tam evidujem nejaké trenice, ktoré treba odstraňovať, ale ak by to malo byť ľahké, tak nás tam netreba. Komunikácia prebiehala intenzívnejšie ako v minulosti.
Jednou z výhrad voči ministerstvu bolo, že sa ťažšie získavali informácie o tom, čo v štátnom IT robíte. Upozornilo na to aj Slovensko.Digital. Čo na to poviete?
Hneď po svojom nástupe som zaviedol pravidelné každomesačné stretnutia s odbornými združeniami. Tento priestor využívali a upozorňovali nás aj na veci, ktoré podľa nich neriešime dostatočne aktívne. Myslím si, že ten dialóg bol naozaj otvorený, do viacerých kľúčových projektov sme aj prizvali zástupcov IT združení. Nemali sme problém transparentne komunikovať, čo sa v tých projektoch deje.
Aká bola komunikácia s IT dodávateľmi? V čom sa zmenili?
Niektorí možno ofenzívnejšie brali naše snahy o získanie väčšej kontroly nad štátnymi IT systémami. Myslím, že pochopili, že tadiaľ jednoducho pôjdeme a treba sa s tým zmieriť. Mňa teší, že medzi dodávateľmi je väčšia dôvera v to, že štátne tendre sú písané férovo a má zmysel sa o ne uchádzať. Zásadne sa v tendroch zvýšil počet ponúk, šetríme desiatky percent, pričom predtým to boli štyri percentá. Dlho sa tvrdilo, že prevádzkové zmluvy sa nedajú obstarávať a ten, kto systém vytvorí, bude ho prevádzkovať až na veky vekov. To nie je pravda, v zahraničí sa súťažia bežne aj prevádzkové zmluvy. My sme teraz s 20-percentnou úsporou vysúťažili prevádzku jedného z kľúčových systémov, ktoré má MIRRI v zodpovednosti.
Je to tak, že tento rok sa rozbieha viac eurofondových IT tendrov?
Tento rok budú dobiehať už vysúťažené projekty, pretože sa nám končí programové obdobie a naplno sa rozbehne plán obnovy. Na digitalizáciu životných situácií aj na kybernetické projekty sú tam vyčlenené veľké zdroje.
Vašou ambíciou bolo pritiahnuť šikovných IT odborníkov, ktorí by prišli robiť pre štát. Aké úspešné to bolo?
Myslím si, že sme boli úspešní, a aj výsledky, ktoré tu komunikujem, sú vďaka ľuďom, ktorí sa rozhodli ísť do služby štátu. Som rád, že sa podarilo prelomiť tabu, že štát nedokáže zaplatiť kvalitných odborníkov. Dokáže. Stále nám ľudia chýbajú, ešte len dobiehame historický dlh. Aby ste mali lepšiu predstavu, ja som mal na starosti 50 projektov a do toho prišiel plán obnovy, čo je ďalšia pol miliarda.
Akí IT špecialisti štátu chýbajú?
Najžiadanejšie roly sú produktoví špecialisti, ktorí majú hovoriť, čo tie štátne produkty majú pre občanov robiť. Ďalej architekti, aj keď sa nám podarilo viacerých kvalitných získať.
Čo je dôvod, že títo ľudia štátu chýbajú? Je to otázka platu, obavy z politického vývoja?
Samozrejme, v nejakom čase už ľudia začali vnímať politické dianie. Je to faktor, ktorý bolo treba vysvetliť aj na pohovoroch. Druhý faktor je, že nie sú ľudia a o dobrého projektového manažéra sa teraz bijú aj komerčné firmy. Nie je to už otázka platu, ľudia na strane štátu zarábajú porovnateľne s tým, čo by mohli zarábať v komerčnej sfére.
Prečo by IT odborníci mali ísť robiť pre štát?
Aj na základe vlastnej skúsenosti hovorím, že v komerčnej sfére vždy robíte produkt len pre úzky segment klientov. Pokiaľ ide o štát, naozaj máte šancu robiť veľké zmeny, ktoré majú dosah na veľkú časť populácie a mnohým ľuďom môžu zjednodušiť život.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
