Počiatek objednáva atlas infraštruktúry pre internet, nachystal naň 48 miliónov eur
Vo finále tendra je Slovak Telekom. Česko podobný tender odkladá a kalkuluje naň niekoľkonásobne menej peňazí.
Ak bude niekto v budúcnosti riešiť, či napríklad v signalizačnom vedení koľajníc na bratislavskom novom Starom moste je priestor na vedenie optických vlákien, nebude to musieť pracne zisťovať. Štát mu to uľahčí, za desiatky miliónov chce nakúpiť informačný systém, ktorý také veci bude evidovať.
Má sa to volať Atlas pasívnej infraštruktúry, má zhromažďovať údaje o všetkých sieťach, vedeniach, stavbách, diaľniciach, železniciach či inej infraštruktúre, v ktorej sa dá relatívne lacno a rýchlo potiahnuť internet.
Nie je to vtip, tender je už vo finále, pravdepodobným víťazom je Slovak Telekom.
Ponuku Telekomu označili na ministerstve dopravy Jána Počiatka za najlepšiu. Ešte sa čaká, či sa niekto proti tomu neohradí, a ak nie, podpíše sa zmluva. Až potom zrejme uvidíme sumu, na akú v Telekome nové IT nacenili. Zatiaľ je k dispozícii iba štátny odhad zo súťaže: 48 miliónov eur.
Záujemcovia by v ňom mohli nájsť napríklad informácie o tom, kde plánujú cestári kopať. Tí by mohli do systému nahlásiť termín prác a ten, kto chce, môže vďaka rozkopávke položiť rovno aj internetové káble.
Podľa finálneho nastavenia celého systému sa v ňom môžu ukázať aj informácie o tom, kde už sú aké konkurenčné siete, ktoré sa dajú buď zdieľať, alebo k nim priložiť vlastné káble a kde všade tak môže v krátkom čase a lacno pribudnúť vysokorýchlostný internet.
Obyčajnému človeku na takomto portáli sprístupnia iba časť informácií, ktoré bude sústreďovať, možno to, na akej adrese je aké pokrytie, čo ľahko zistí aj cez google. No o tom to nie je. Ministerstvo tvrdí, že systém chce od nás Brusel, aby bolo vidno, kde sa dá rýchly internet budovať rýchlejšie a lacnejšie.
Rátame aj s 50 miliónmi eur, Česi píšu o piatich
Štátny odhad 48 miliónov eur za informačný systém o možnostiach zavádzať internet je niekoľkokrát vyšší ako suma, s ktorou pri podobnom systéme kalkulujú v Česku. Ich „Register pasívnej infraštruktúry“ by mal podľa analýzy českej firmy eNovation stáť pri štarte vďaka nákupu hardvéru 4 milióny eur a každý rok prevádzky približne milión.
Na rozdiel od nás sa s prenesením novinky do praxe v Česku až tak neponáhľajú.
„Celá problematika registra a zriadenia jednotného informačného miesta sa bude riešiť až v rámci transpozície smernice Európskej komisie,“ povedal hovorca českého ministerstva priemyslu a obchodu Filip Matys.
Slovenský odhad zahŕňa to, že najneskôr dva roky od podpísania zmluvy Telekom dodá systém a bude ho 5 rokov prevádzkovať.
Čo môže spôsobiť cenový rozdiel? Cena za rýchlejšie, lacnejšie šírenie rýchleho internetu závisí od toho, čo si presne chceme objednať.
„Existuje ustanovenie Európskej komisie, ktoré hovorí, že tieto údaje o pasívnej infraštruktúre majú byť dostupné, ale už sa tam nerieši, ako majú byť dostupné, ako má systém spolupracovať s akými zložkami. To je na úrovni členského štátu, aby si to nastavil,“ hovorí bývalý šéf Telekomunikačného úradu Branislav Máčaj.
V Česku kreslia IT v štíhlej podobe. Píšu, že nekreslia nič, čo by nebolo nevyhnutné pre naplnenie regulí z Bruselu. Napríklad v českom systéme sa nehovorí o dátach zo stavebných konaní.
Súťažné podklady k nášmu atlasu píšu o množstve funkcionalít a o type dát, ktoré má zhromažďovať. Detaily o tom, ako bude systém „vyzerať“ a čo všetko bude robiť, už nie sú úplne jasné.
Bude potrebná aj novela
Víťaz má systém navrhnúť a dodať má aj podklady legislatívy, ktorú bude na zavedenie noviniek do praxe treba.
Čo je cieľ Bruselu
- Dosiahnuť 100 % pokrytia vysokorýchlostným internetom nad 30 Mbit/s.
- Vytvoriť podmienky, aby 50% alebo viac európskych domácností malo internetové pripojenie rýchlejšie ako 100 Mbit/s.
Ministerstvo dopravy píše, že budeme potrebovať napríklad novely o tom, aké všetky údaje, v akom rozsahu a štruktúre bude kto musieť systému poskytovať. Debata bude zrejme hlavne o dátach o sieťach telekomunikačných operátorov.
„V súčasnosti to čiastočne rieši zákon o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie. Avšak realita je taká, že väčšina operátorov si túto povinnosť neplní s argumentom, že nespadajú pod subjekty, ktoré sú povinné poskytovať tieto údaje, keďže sú vlastnené aj súkromnými investormi, a že tieto údaje sú vysoko citlivé a môžu byť zneužité,“ píše ministerstvo dopravy v súťažných podkladoch.
Nekonkretizuje hriešnikov a či je medzi nimi aj Slovak Telekom.
Reakciu od spoločnosti Orange sme zatiaľ nezískali. Hovorca O2 René Parák na otázku, či nový systém vítajú a čo hovoria na to, že ho pripraví konkurent, píše, že „nový transparentný atlas“ by uvítali.
„Transparentný atlas pasívnej infraštruktúry na Slovensku jednoznačne absentuje. Priniesol by vyššiu efektivitu pri budovaní sietí, uľahčil ich zdieľanie a tým znížil náklady pre všetkých hráčov na trhu a zrýchlil internetizáciu spoločnosti,“ dodal Parák.
Keby Telekom dostal zmluvu na „Atlas“, nebol by to jeho prvý triumf na poli štátnych IT tendrov. V januári podpisoval s ministerstvom dopravy zmluvu na dodávku a prevádzku „Národného systému dopravných informácií“ za takmer 22 miliónov eur. Z neho bude šoférom radiť, kde sú na cestách zápchy, rozkopávky či obmedzená doprava. Česi ho realizovali štyrikrát lacnejšie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
