Denník N

Správy o 28-percentnom zdražovaní sú prehnané. Potraviny išli hore o 15 – 20 %, tvrdí šéf potravín Kraj a Terno

Šéf predajní Terno a Kraj Stanislav Čajka. Foto N - Tomáš Hrivňák
Šéf predajní Terno a Kraj Stanislav Čajka. Foto N – Tomáš Hrivňák

Úvahy o zatváraní obchodov počas nedieľ idú aj proti nákupným zvyklostiam veriacich Slovákov. „Vo veľa obciach sídlia naše predajne potravín vedľa kostolov a tam je teda po omšiach riadny pohyb. Všetci si po nedeľnej omši idú nakúpiť. Z ekonomického hľadiska nedáva zatváranie žiadny zmysel,“ uvádza v rozhovore pre Denník E Stanislav Čajka, šéf predajní Terno a Kraj, ktoré vlastní bývalý partner J&T Martin Fedor.

Potraviny za posledný rok síce zdraželi skokovo, no podľa Čajku sú nedávne správy o takmer 30-percentnom náraste prehnané.

Štatistický úrad podľa neho nepracuje s cenovým vývojom úplne dôsledne. Nákupy potravín podľa neho Slovákom reálne zdraželi o 15 – 20 percent.

Manažér, ktorý dakedy úspešne viedol a rozširoval sieť predajní Lidl, očakáva, že niektoré potraviny by počas tohto roka mohli aj zlacnieť. Napríklad mliečne výrobky.

V rozhovore sa tiež dozviete:

  • Prečo sú potraviny v obchodoch stále drahé, keď ceny agrokomodít na svetových burzách už pár mesiacov klesajú;
  • kedy by mohli začať ceny potravín klesať;
  • ktoré potraviny zlacnejú ako prvé a ktoré, naopak, ešte môžu zdražieť;
  • ako zmenila veľká vlna zdražovania potravín nákupné správanie Slovákov a biznis stratégie obchodníkov;
  • že v niektorých predajniach potravín Terno a Kraj, ktoré zastrešuje firma Terno real estate, budete môcť nakupovať aj mimo otváracích hodín;
  • ako má ďalej rásť sieť týchto predajní;
  • prečo považuje potravinové e-shopy za úplne neperspektívne.

Obchodníci pôvodne dúfali, že zdraženie potravín udržia na nižších úrovniach, no počas minulého roku sa ceny potravín a nápojov zvýšili až o 28 percent. Prečo až tak výrazne a ako veľmi vás to prekvapilo?

Tentokrát bol ten nárast cien naozaj skokový a nebol tam žiadny postupný nábeh. Veľmi rýchlo za sebou výrobcom potravín vystrelili ceny agrárnych surovín, energií i palív. A v istej miere sa nákladové záťaže ťahali ešte z covidových čias.

No zároveň sa pri tých vysokých číslach inflácie zo Štatistického úradu treba pozrieť aj na to, čo on vlastne sleduje a zverejňuje. Tie jeho čísla totiž nie sú úplne správne. Lebo čo ja viem, úrad nesleduje ceny ani pri 200 položkách, zatiaľ čo my máme na najväčších formátoch našich predajní až osem a pol tisíca druhov produktov. Úrad sa sústreďuje iba na základné potraviny, ktoré zdraželi naozaj výraznejšie, no iné potraviny až tak prudko s cenami hore nešli. My sme konkrétne na pultoch našich predajní s najpredávanejšími top tovarmi vlani zdraželi o zhruba 23 percent a už aj to je o dosť menej, ako uvádza Štatistický úrad. A to sa ešte ceny nášho kompletného sortimentu vlani zvýšili v priemere len o niečo viac ako 14 percent.

Reálne zdraženie potravín na slovenskom trhu teda nebolo až také dramatické, ako to uvádza úrad. Iste by stálo za to diskutovať s úradom, ako vlastne zisťuje pri potravinách vývoj cien, lebo podľa mojich informácií on vôbec nezohľadňuje ani akcie. A akcie sú teraz ešte oveľa agresívnejšie, ako bývali pred zdražovaním.

O koľko teda podľa vás mohli reálne zdražieť vlaňajšie výdavky Slovákov na potraviny, ak to nemá byť až o 28 percent zo Štatistického úradu?

V priemere o zhruba 15 až 20 percent. Samozrejme, tomu, kto nakupuje iba základné potraviny, výdavky stúpli výraznejšie ako tomu, kto si kupuje aj viac nie až tak zdražených prémiovejších produktov. Kto kupuje iba chlieb, mlieko a maslo, tak tomu výdavky išli naozaj hore aj o 30 percent. Základné potraviny išli hore s cenami oveľa výraznejšie aj napriek tomu, že my obchodníci sme sa v memorande so štátom zaviazali, že pri nich naše marže nijako zdvíhať nebudeme, a aj sme to naozaj dodržiavali.    

Kedy začnú potraviny lacnieť

Ceny niektorých základných agrárnych surovín už na svetových burzách predsa len niekoľko posledných mesiacov klesajú, no ceny hotových potravín na pultoch našich obchodov sú stále na pôvodných vysokých úrovniach. Prečo je to tak a ako vám tento nepomer vysvetľujú vaši dodávatelia potravín?

Keby som mal citovať predstaviteľov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, tak by som musel povedať, že na Slovensku je to vždy inak. Ale skôr je to v tom, a naši potravinári nám to aj tak vysvetľujú, že na suroviny majú dlhodobé kontrakty. Produkty, čo teraz spracovávajú, nakúpili ešte skôr za podstatne vyššie ceny, aké sú na burzách teraz. Výrazne zdraželi počas krízy aj obaly a aj tie majú ešte na skladoch zo skorších nákupov. Nižšie ceny agrokomodít sa pretavia do zlacnenia hotových potravín neskôr. Svoje zohrávajú aj ceny energií. Vlani ich ešte mnohé firmy mali z dlhších kontraktov lacnejšie, no teraz ich už energie stoja viac. My v Terne to však máme opačne. Tento rok máme na elektrinu lepšiu cenu ako vlani. Je to individuálne.

Štátny Inštitút finančnej politiky predpokladá ďalšie zdraženie potravín skoro o pätinu. Aký vývoj cien očakávate v tomto roku vy? Prípadne, môžeme už v tomto roku očakávať obrat a opätovné znižovanie cien?

Určite neočakávam ďalších 20 percent na celoročnej báze. Skôr si myslím, že

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Agro

Firmy

Kvalita potravín

Obchod

Rozhovory

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie