Ako to číta Ivan Mikloš: Vojna sa tak skoro neskončí, ale nielen Putinovou vinou
Tento týždeň sa, samozrejme a žiaľbohu, nedá písať o inom ako o pokračujúcej ruskej vojne proti Ukrajine, ktorá sa v piatok preklopí do druhého roku trvania. Aj pri tejto príležitosti sa množia úvahy a prognózy o tom, ako dlho môže ešte trvať, ako sa môže, alebo nemôže skončiť a čo to bude znamenať nielen pre budúcnosť Ukrajiny a Ruska, ale aj pre celý svet.
Kľúčovými udalosťami končiaceho sa prvého roka vojny boli dva utorkové prejavy, ktoré nasledovali len niekoľko hodín po sebe. Najskôr prejav ruského prezidenta (presnejšie povedané, diktátora) Putina v ruskom parlamente a následne prejav amerického prezidenta Bidena vo Varšave, ktorý sa uskutočnil deň po jeho prekvapujúcej osobnej návšteve Kyjiva.
Putinov prejav nepriniesol nič nové a omnoho dôležitejšie ako to, čo povedal (opakované lži o Ukrajine, USA, Západe a Rusku), bolo to, čo nepovedal. Treba si uvedomiť aj to, že jeho prejav mal pôvodne odznieť koncom minulého roka, ale bol odložený, pretože po septembrovej strate veľkého územia v Charkivskej oblasti a novembrovej strate Chersonu a pravého brehu Dnipra sa nebolo veľmi čím chváliť.
S tým môže súvisieť aj informácia, že v pozadí prekvapujúcej koncoročnej výmeny vo vedení „špeciálnej vojenskej operácie“, keď generála Surovikina vymenil
