Dodanie tanku nie je ako kúpa auta. Trvalo to dlhšie, ale naša pomoc je evidentná, vraví nemecký diplomat

Andreas Künne je nemeckým veľvyslancom v Českej republike. V rozhovore hodnotí dosah prvého roku vojny proti Ukrajine a prvej zimy bez dodávok ruského plynu na stredoeurópsky región. Okrem iného hovorí aj o zákaze spaľovacích motorov.

Pred rokom zaútočilo Rusko na Ukrajinu. Čo znamenal tento rok pre Nemecko a stredoeurópsky región?

Vrátil vojnu do nášho susedstva, samozrejme, zmenil celú situáciu na kontinente a mal pre náš región ďalekosiahle dôsledky. Pred rokom a pol, rokom a štvrť sme mohli dúfať, že žijeme na kontinente, kde rozhodujú racionálni aktéri. Túto nádej ruský útok zničil a ukázal, že bola márna.

V Nemecku hovoril spolkový kancelár tri dni po útoku o historickom prelome a my sme uprostred neho. (Olaf Scholz použil termín Zeitenwende, ktorý sa stal nemeckým slovom roku 2022 – pozn. red.)

Dosiahli sme veľa vecí a veľa vecí sa zmenilo, ale, samozrejme, táto zmena stále prebieha. Sme svedkami neuveriteľne impozantného odporu ukrajinského obyvateľstva a predovšetkým ozbrojených síl.

Hrdinstvo je slovo, ktoré sa v nemčine prestalo používať, ale ukrajinský odpor presne vystihuje. Z ruskej strany sme videli ničím nevyprovokovaný akt agresie a potom typ boja, o ktorom sme dúfali, že už v Európe nikdy neukáže svoju ohavnú tvár. Na ruskej strane sme svedkami neuveriteľného pohŕdania vlastnými vojakmi.

A videli sme tiež, že najdôležitejšie inštitúcie na Západe, menovite NATO a EÚ, sú neuveriteľne silné, keď sú potrebné. NATO rýchlo rozhodlo o posilnení východného krídla.

Vo veľmi krátkom čase sme na Slovensku vybudovali aliančné bojové zoskupenie, posilnili sme aj tie v Rumunsku a v pobaltských štátoch. Blížiace sa pristúpenie Švédska a Fínska skutočne mení geostrategickú mapu kontinentu.

Ešte by som zostal pri Nemecku. „Ukrajina musí vyhrať,“ povedal spolkový minister obrany Boris Pistorius minulý víkend na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Dokončilo tým Nemecko svoj obrat od pôvodného váhavého postoja k jednoznačnej podpore ukrajinského víťazstva?

Myslím si, že o našej podpore Ukrajiny nemôže byť pochýb. Len hodnota našich vojenských dodávok presiahla 2,3 miliardy eur a celkovo sme vlani na pomoc Ukrajine vydali okolo 12 miliárd eur.

V európskom porovnaní sme na tom, myslím si, veľmi dobre. Vo vojenských dodávkach sme spolu s Veľkou Britániou na prvom mieste. Čísla hovoria za seba a myslím si tiež, že nemecká pomoc je už dlho evidentná aj priamo na bojisku.

Možno je na čase skoncovať s mýtom večného váhania. Je pravda, že nám trvalo dlhšie než ostatným, kým sme začali pomáhať tak, že to bolo zreteľné. Ale nie je to tak, že by sme sa na začiatku obmedzili na oných neslávne známych päťtisíc prilieb.

Myslíte si, že kritika Nemecka nebola spravodlivá?

Rozumiem tomu, že na nás ako na jednu z najvýznamnejších krajín kontinentu mieri kritika. Tú aj prijímame a myslím si, že je čiastočne oprávnená.

Ale nie je pravda, že by sme s dodávkami začali až niekedy v auguste alebo septembri. Už omnoho skôr sme dodávali napríklad protitankové zbrane. Spomeňte si na rakety Strela, samohybné húfnice PzH2000 alebo protivzdušné systémy Gepard, ktoré sme dodali veľmi rýchlo. Ale trvalo nám veľmi dlho o týchto dodávkach verejne hovoriť.

Spätne si myslím, že nebolo dobré rozhodnutie celé mesiace nehovoriť, čo dodávame. Čiže ešte raz – rozumiem kritike váhania, ale neignorujme fakty.

Teraz prichádzajú na rad aj tanky. Nemecko prisľúbilo 14 tankov Leopard 2 a ďalšie krajiny dodajú ďalšie tanky. Očakávate od týchto dodávok zbraní viditeľný obrat alebo prelom na bojisku?

Ak opomeniem podporné dodávky logistického a zdravotníckeho materiálu, stanov a komunikačných prostriedkov, sústredili sme sa na dve oblasti. Prvá bola protivzdušná obrana – preto samohybné húfnice, gepardy a veľa ďalšej techniky.

A druhá boli obrnené dopravné prostriedky a práve tanky. Verím, že protivzdušná obrana prispela k tomu, že Ukrajina vydržala a mohla vlani uskutočniť aj úspešnú protiofenzívu.

A tiež verím, že tanky budú znamenať zásadné zlepšenie schopnosti ukrajinských ozbrojených síl prenikať na územia ovládané nepriateľom.

Zdržanlivosť kontrastovala s rýchlosťou, s akou Nemecko reagovalo na iné krízy. Mám teraz na mysli napríklad utečeneckú krízu v roku 2015, počas ktorej postupovalo veľmi rýchlo a efektívne. Nestratilo Nemecko časť svojho imidžu krajiny, ktorá je schopná veľmi rozhodne riešiť aj veľké krízy?

Myslím si, že utečenecká kríza alebo energetická kríza sú niečo úplne iné než vojenská kríza. A, samozrejme, hovoríme o krajine, ktorá sa desiatky rokov nemusela žiadnym vojenským konfliktom zaoberať tak vážne, ako to bolo nutné od 24. februára 2022.

Utečenecká kríza alebo aj koniec závislosti od ruských dodávok energetických surovín boli zložité výzvy, ale dodávky zbraní sú, pokiaľ ide o zložitosť, ešte vyššia úroveň. Dodať tank nie je ako kúpiť si auto. Zahŕňa to veľa vecí, musí byť zaistená logistika, náhradné diely, munícia a podobne.

Spomínam si na kritiku, že dodávame gepardy bez toho, aby sme pre ne zaistili muníciu. Kritika je sčasti oprávnená, ale nie úplne. Uzavreli sme kontrakt na 300-tisíc nábojov s výrobcom munície Rheinmetall.

To sú ďalekosiahle kroky, ale je to ešte zložitejšie. Už predtým som zažil, ako to dopadne, keď ozbrojeným silám dodáte veľmi rýchlo veľa materiálu a nepremýšľate nad tým, či sú schopné ho udržať v prevádzke.

Má zmysel mať desať rôznych nákladných áut na jeden účel? Kde zoženiem náhradné diely? Ako zaistím zásobovanie? Obzvlášť v intenzívnej fáze vojny musíme zvažovať, či zvolíme riešenia, ktoré sa dajú realizovať aj dlhodobo využívať, alebo rýchle riešenia.

Vždy sme sa rozhodli pre prvú možnosť. Že si to vyžaduje čas a vedie to ku kritike, tomu sa nedá vyhnúť. Ale som presvedčený, že skutočne pomáhame len vtedy, keď sa pomoc nerozplynie hneď po dodaní, ale funguje.

Nemecko má v Európe líderskú rolu v ekonomike aj v ďalších oblastiach. Malo by ju prevziať aj v obrane a vo vojenstve, kde s tým predtým skôr váhalo?

Prevziať vedenie neznamená len to, že sa tak rozhodnete. Vodcovská rola v ekonomike je výsledkom súhry mnohých faktorov. Len malá časť z nich je výsledkom toho, že si niekto sadol a povedal – chceme ísť týmto smerom. Nutné sú určité východiskové podmienky. A to sa týka aj líderskej roly vo vojenskej oblasti.

Myslím si, že by sme nemali hovoriť, že Nemecko, Poľsko, Francúzsko alebo Veľká Británia preberajú vedúcu rolu, ale že preberáme vedenie ako Európa a zodpovednosť zaň zdieľajú aj štáty ako Česká republika, Holandsko alebo Portugalsko. Samozrejme, je dôležité, aby sa zapojili veľké krajiny a boli ochotné z času na čas ukazovať smer. Tento efekt je potrebný.

Vidíme to napríklad pri tých tankoch, kde bolo potrebné, aby jeden štát povedal – my do toho ideme a vyzývame ostatných. Ale na Západe už dávno nie sme v situácii, keď nejaký štát niečo povie a stane sa to. Aj vo vojenskej oblasti budeme musieť nájsť kompromis medzi kolektívnym a individuálnym vedením.

Máme takmer za sebou prvú zimu bez dodávok ruského plynu. Ako sme ju zvládli?

V Nemecku to už platí, všade v Európe ešte nie. Ako sme to zvládli? Vytvorili sme ďalšie dovozné kapacity. Za desať mesiacov sme postavili prvý energetický terminál v Nemecku a za dvanásť mesiacov druhý. Tomu nikto neveril.

Aby som bol úprimný, tiež som neveril, že to zvládneme za taký krátky čas. Opäť sa ukázalo, že keď sa na nejakú úlohu sústredíme, zvládneme ju. Celkovo sme presmerovali naše surovinové trasy z východu na západ, teda z Ruska napríklad do Nórska, ale aj do Belgicka a Holandska, ktorých dovozné kapacity sme využili.

Zmenili sme infraštruktúru a šetrili sme. Úspora energií je veľmi dôležitý faktor. Zvýšili sme energetickú účinnosť – aj napríklad tu, v Lobkovickom paláci (sídlo nemeckej ambasády v Česku – pozn. red.), sa nám podarilo výrazne znížiť spotrebu.

Ale je tu celkom teplo. 

Áno, ale keď sa pozriete na kúrenie, uvidíte inteligentné termostaty, ktoré nám pomáhajú aj v týchto miestnostiach kúriť omnoho úspornejšie. A samozrejme, že sme zároveň neuveriteľne zrýchlili budovanie obnoviteľných zdrojov energie, to je tiež dôležitý bod.

Vicekancelár Habeck v rámci takzvaného veľkonočného balíčka označil rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie za záležitosť národného záujmu, a projekty tak môžu byť realizované omnoho rýchlejšie. Verím, že tak sme zaistili dostatok energie na túto zimu.

Nové terminály poskytnú aj širšiu základňu pre dodávky Českej republike.

Takže túto zimu sme zvládli, ale nebola posledná, počas ktorej sa musíme zo všetkých síl snažiť o bezpečné zásobovanie energiami. Budúca zima bude opäť ťažká.

Môže sa Rusko v dohľadnom čase stať partnerom, ktorého bude možné brať vážne?

Nie.

Takže s dodávkami odtiaľ už nepočítate?

Nie.

Ako sa podľa vás osvedčilo zastropovanie cien energií vyrokované počas českého predsedníctva v EÚ?

To, čo vyrokovalo Česko počas svojho predsedníctva, je neuveriteľne dôležité. Išlo o nesmierne zložitú tému, v rámci ktorej bolo potrebné na najvyššej profesionálnej úrovni hľadať kompromisy. Českí kolegovia v Bruseli a v Prahe odviedli skvelú prácu.

Aj preto, že úzko zapojili všetky štáty. Mimochodom, všetky tieto rozhodnutia boli prijaté kvalifikovanou väčšinou. A význam kvalifikovanej väčšiny ako hlasovacieho postupu je úplne zásadný, pretože zvyšuje tlak.

Toto boli záležitosti, ktoré sú pre Nemecko skutočne ústredným národným záujmom. Omnoho viac než mnohé z toho, čo sa rozhoduje v zahraničnej a bezpečnostnej politike. A my sme sa, samozrejme, tejto kvalifikovanej väčšine podriadili.

Zdôrazňujem to, pretože predstava jednomyseľného rozhodovania ako jedinej záruky národnej suverenity je jednoducho mylná. Videli sme to veľmi často aj v zime. A videli sme tiež, že hlasovanie kvalifikovanou väčšinou významne zvyšuje šancu na dosiahnutie kompromisu.

Vy ste sa však pýtali na zastropovanie cien. My sme znížili závislosť Nemecka od ruských fosílnych energií z 36 percent na nulu. To sa nepodarilo všade.

K cenovému stropu sa stále staviame relatívne skepticky, ale myslím si, že sa podarilo nájsť dobrý vzorec, ktorý bráni cenovým extrémom, aký sme videli vlani v auguste. Ale pokiaľ chceme budúcu zimu platiť normálne ceny, musíme znížiť dopyt, čo znamená šetriť.

Nemôžeme sa spoliehať na to, že aj ďalšia zima bude takáto mierna. Máme dobre naplnené zásobníky, v Nemecku boli minulý týždeň na 72 percentách. Pokiaľ sa nám tento plyn podarí uchrániť, bude sa nám hodiť.

Musíme mať na pamäti, že plyn v zásobníkoch v celej Európe je z veľkej časti ruský. Ten na budúcu zimu nebude k dispozícii. Takže to nie je za nami, ale verím, že s dohodnutými cenovými mechanizmami a dodatočnou dovoznou kapacitou to zvládneme.

Niektorí ľudia v Česku sa domnievajú, že Nemecko nesie časť viny za vysoké ceny elektriny, pretože odstavilo svoje jadrové elektrárne a tým údajne zvyšuje závislosť od ruského plynu. Čo by ste týmto kritikom odpovedali?

Po prvé, že je to hrubá skratkovitosť a skreslenie, pretože rozhodnutie o odchode od jadrovej energetiky padlo už pred mnohými rokmi a prijala ho, mimochodom, spolková vláda, na ktorej sa nijako nepodieľali Zelení, na ktorých sa v tejto súvislosti často ukazuje prstom.

Niežeby som bol členom nejakej strany, ale myslím si, že by sme si mali ctiť férovosť.

My nekritizujeme české rozhodnutie o národnom energetickom mixe, do ktorého patrí jadrová energetika, a práve tak očakávame, že ani nás nebude nikto nútiť do iného mixu. Myslím si, že čísla dokumentujú, ako vzrástol podiel obnoviteľnej energie v Nemecku. Ukazujú, že sme na správnej ceste.

Je jasné, že potrebujeme technológie na preklenutie, že máme vyššiu krátkodobú spotrebu uhlia a plynu, ale som presvedčený, že to dávne rozhodnutie o postupnom vyradení jadrovej energie neovplyvnilo ceny plynu týmto spôsobom. Urobila to ruská vojna a naše rozhodnutie už sa viac nespoliehať na ruský plyn. To boli rozhodujúce faktory.

A videli sme, že dokážeme cenu stabilizovať a diverzifikovať dovoz. A zdôrazňujem, že sme v zime veľké množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov exportovali.

Aj do krajín, ktoré sú obzvlášť závislé od jadrovej energetiky.

V Českej republike panuje istá nervozita v súvislosti so zákazom áut so spaľovacím motorom od roku 2035. Nemecko je automobilová veľmoc, firmy v oboch krajinách úzko spolupracujú. Myslíte si, že to pre Nemecko a Česko znamená problém alebo šancu?

Ako večný optimista verím, že to prinesie veľa príležitostí. Ja som, samozrejme, tiež vyrastal so spaľovacími motormi, takže aj ja mám akúsi „fantómovú bolesť“, keď si uvedomím, že od istého momentu už nebudú existovať. Ale súčasne som presvedčený, že nemáme na výber.

Nezostáva nám nič iné než riešiť našu prílišnú závislosť od fosílnych palív. Keď sa postavíte proti idúcemu vlaku, skončí sa to vždy rovnako. Vlak ide ďalej a vy už nie ste. Nemyslím si, že máme inú rozumnú alternatívu než vyrábať motory šetrnejšie k životnému prostrediu.

Aj veda dospela ku konsenzu, že s inou formou pohonu bude naše cestovanie spôsobovať podstatne menej škôd. Toto poznanie sa presadzuje na celom svete – pozrite sa do USA alebo do Číny a na ich legislatívu.

A pokiaľ chceme zostať konkurencieschopní voči napríklad čínskym výrobcom automobilov, potom musíme zamerať svoje vývojové úsilie na túto oblasť. Chápem, že konkrétny dátum zákazu má veľký psychologický účinok, cítim ho aj na sebe. Ale musíme ísť touto cestou. Na to potrebujeme aj zákonný rámec.