Ivan Haluza
- Firma Witos získala od štátu pôdu na ovocné sady, no tie podľa fondu buď vôbec nevybudovala, alebo sa neujali. Za lacno má teraz pozemky v susedstve lokality, kde sa uvažovalo o ťažbe zlata.
- Firmu vlastnia ľudia, ktorí dlhé roky sedia či sedeli vo viacerých firmách obvineného Miroslava Výboha a poznajú sa aj s politikom Petrom Pellegrinim.
- Jednému spolumajiteľovi Witosu sa darilo radiť pri štátnych IT zákazkách hlavne v časoch, keď ich manažoval Pellegrini z postu podpredsedu vlády pre informatizáciu.
- Majitelia Witosu sa bránia, že do sadov sa riadne investuje a o zlato im nikdy nešlo.
Súčasné vedenie Slovenského pozemkového fondu na čele s Jánom Maroszom kritizuje ďalší lacný predaj štátnej pôdy z čias minulých vlád. Pôda sa mala využívať aj na zakladanie ovocných sadov, ktoré vôbec nevznikli alebo zostali zanedbané a nerodia.
V najnovšie zverejnenom prípade boli vyplatené podpory z eurofondov rezortu pôdohospodárstva nielen na sľubované sady, ale aj na nadväzujúcu pálenicu. Išlo o sumu v celkovom objeme vyše 280-tisíc eur. Rozľahlé sporné pozemky, ktoré štát predal len za pár desiatok tisíc eur, ležia navyše hneď vedľa možnej novej bane na zlatú rudu.
Ide o pozemky s celkovou rozlohou 28 hektárov medzi Očovou a Detvou, ktoré predal štátny fond v lete 2014. Teda v roku, keď krajinu viedla jednofarebná vláda Smeru a fondu šéfovala neskoršia ministerka pôdohospodárstva za SNS Gabriela Matečná.
Predmetné lukratívne pozemky, ktorých predaj dnes fond napadol na tlačovej konferencii, od štátu získala firma Witos z neďalekého Vígľaša. Tú spoluovládajú aj podnikatelia blízki šéfovi strany Hlas Petrovi Pellegrinimu, ako aj obžalovanému podnikateľovi Miroslavovi Výbohovi. Je podozrivý z toho, že si od bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho a podnikateľa Michala Suchobu vypýtal úplatok 150-tisíc eur. Tie boli údajne určené Petrovi Pellegrinimu, ktorý bol v tom čase štátnym tajomníkom ministerstva financií. On aj Výboh obvinenia odmieta.
Podnikateľ je aj blízky priateľ predsedu Smeru Roberta Fica.
Za lacno, a ešte aj vedľa zlatej bane
Firma Witos získala od fondu 28-hektárový pozemok pri Očovej za 33-tisíc eur. Štátu teda zaplatila iba 11 centov za štvorcový meter. Pôvodný návrh kúpnej ceny mal na základe posudku podľa riaditeľa pozemkového fondu Marosza predstavovať 20 centov za štvorcový meter. Štát tak podľa neho prišiel o takmer 23-tisíc eur.
Nízka cena je aj výsledkom toho, že pozemok sa predával ako trvalý trávny porast, hoci len krátko pred transakciou bol na katastri vedený ako výrazne hodnotnejšia záhrada. Už v roku 2018 o tom informoval portál Aktuality.sk.
Fond napadol transakciu až teraz a informoval aj políciu. Doplnil ju do už skôr podaného trestného oznámenia, ktoré sa zameriava na podvody s ovocnými sadmi.
Získané pozemky Witos navyše neskôr využil aj na čerpanie podpôr z agrárnych eurofondov. Keď sa stala ministerkou pôdohospodárstva Gabriela Matečná z SNS, schválila jej podriadená organizácia – Pôdohospodárska platobná agentúra – firme až dve dotácie z eurofondov. Prvú, v roku 2016, v objeme 174-tisíc eur na pálenicu. A druhú, o rok neskôr, v sume 112-tisíc eur na ovocný sad.
Tieto dotácie pritom firma získala aj na iný blízky pozemok, ktorý od štátu kupovala tiež v roku 2014. Ide o parcely pri horskej osade Kyslinky, ktoré Witos takisto získal s prísľubom vybudovania ovocného sadu. Tento menší, jedenapolhektárový pozemok stál firmu len necelé dve tisícky eur.
„V Kyslinkách však žiadny ovocný sad dodnes nenájdete. A pri Očovej je iba zanedbaný sad, ktorý nerodí,“ upozorňuje Marosz s tým, že až do získania týchto pozemkov sa Witos žiadnym poľnohospodárskym činnostiam nevenoval a nemal ich zapísané ani medzi svojimi podnikateľskými činnosťami.
Witos sa vďaka pozemkom podľa terajšieho šéfa fondu neuchádzal len o agrárne dotácie. Lákalo ho hlavne to, že väčší pozemok pri Očovej leží na jedinej prístupovej ceste k plánovanému dobývaciemu priestoru tamojšej zlatej bane. „Ak by ťažbu zlata v lokalite povolili, pozemok by pre svoju strategickú polohu okamžite mnohonásobne stúpol na hodnote,“ vysvetľuje Marosz.
Ťažbu v lokalite plánovala pôdovne firma EMED Slovakia. Ročne malo ísť o zhruba tri milióny ton zlatej rudy. V novembri roku 2012 na to získala od banskobystrického banského úradu aj súhlasné stanovisko. Witos teda pozemky získal v čase pripravovanej ťažby, hoci k nej napokon neprišlo.
Na jeseň roku 2018 minister životného prostredia po protestoch miestnych obyvateľov rozhodnutie o povolení prieskumu zlata na Podpoľaní zrušil.
Kto stojí za firmou Witos
- Cez firmu Komercia zo Zvolenskej Slatiny spoluovláda Witos právnická rodina Červenkovcov z Detvy. Jej členovia dlhé roky sedia aj v riadiacich orgánoch firmy Willing zo sféry vplyvu Miroslava Výboha. Práve cez túto firmu robil biznismen najväčšie zbrojárske obchody so štátom. Červenkovci pôsobili aj v iných firmách blízkych Výbohovi. Napríklad vo firme AMW, ktorá už dnes nesie názov MiddleCap Services. Cez túto investičnú skupinu realizuje rodina Výbohovcov väčšinu svojho biznisu.
- Cez svoju bratislavskú poradenskú firmu 3sixty consulting spoluvlastní Witos aj Michal Bodnár. Toho už dávnejšie prepojili Aktuality s Petrom Pellegrinim. 3sixty consulting radila s IT projektmi štátu v čase, keď politik bol ešte podpredsedom vlády pre informatizáciu. Aktuality informovali, že minimálne dvaja zamestnanci firmy pôsobili aj na úrade vicepremiéra Pellegriniho. Ten navyše chodil lietať malými lietadlami na letisko do Očovej, ktoré vlastnilo 3sixty consulting.
- Posledným, tretím vlastníkom Witosu je Vígľašan Matúš Strelec, ktorý už viackrát kandidoval v komunálnych voľbách vo svojej obci za stranu Smer.
Červenkovci a Bodnár pritom ovládajú po 32 percent Witosu a Strelec v nej vlastní 36-percentný podiel.
Bránia sa tým, že na pozemkoch sa riadne investuje a Výboh s Pellegrinim s nimi nič nemajú
Bodnár aj Pellegrini už skôr pre Aktuality svoj vzťah okomentovali tým, že sa poznajú iba z letiska. Politik dodal, že za lietanie platil trhové ceny.
Miroslav Červenka z rodiny Červenkovcov pre Denník E odmietol, že by Výboh Witosu akokoľvek pomáhal so získaním predmetných štátnych pozemkov pri Očovej i Kyslinkách. „Ten o tých pozemkoch určite ani netuší,“ povedal Červenka.
Odmietol aj kritiku fondu, že sady na nich nevznikli, nerodia a dotácie z eurofondov sa využili neúčelne. „Máme tam 12-tisíc ovocných stromov a už sme brali aj úrodu jabĺk či hrušiek. Vybudovali sme tam aj pálenicu. Nerozumiem, za čo nás kto kritizuje. Nech fond obháňa ľudí, čo sady nevybudovali. My medzi nich určíte nepatríme,“ uviedol Červenka s tým, že majitelia Witosu vložili do projektu ovocných sadov s pálenicou minimálne rovnakú sumu, ako získali z eurofondov.
Nesúhlasí ani s tým, že Witos pozemky pri Očovej kupoval pre ich polohu blízko ložiska zlatej rudy. Hovorí, že im išlo iba o projekt s ovocnými sadmi.
Witos má mať podľa známeho blogera Radovana Bránika blízko aj k vplyvnej podpolianskej podnikateľskej rodine Malatincovcov, ktorá pôsobí v regióne hlavne v agrobiznise, potravinárstve a energetike. Witos napríklad realizoval dodávku kotla pre Malatincovcov, ako aj výkopové práce pri výmene teplovodov.
Spoločnosť Witos reaguje na kritiku šéfa Slovenského pozemkového fondu Jána Marosza
Článok obsahuje nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenia a špekulácie, ktoré neprávom poškodzujú dobrú povesť obchodnej spoločnosti WITOS ako poctivého podnikateľa, ako aj osôb jej spoločníkov a štatutárnych zástupcov. Za takéto WITOS považuje najmä nasledujúce tvrdenia:
Tvrdenie 1: Súčasné vedenie Slovenského pozemkového fondu na čele s Jánom Maroszom kritizuje ďalší lacný predaj štátnej pôdy z čias minulých vlád. Pôda sa mala využívať aj na zakladanie ovocných sadov, ktoré vôbec nevznikli alebo zostali zanedbané a nerodia.
Vyjadrenie WITOS: Nie je pravdou, že sa jednalo o lacný predaj, ani to že sady nevznikli alebo boli zanedbané a nerodia, práve naopak, nakoľko:
a) WITOS predmetné pozemky kúpila nie „lacno“, ale dokonca za vyššiu cenu ako bola určená znaleckými posudkami, vypracovanými súdnym znalcom, ktorého odporučil sám SPF.
b) Na predmetných pozemkoch bolo vysadených vyše 12 000 ovocných stromov, čiže sady vznikli.
c) V závislosti od druhu a veku stromu, prvú úrodu môže mať strom pokojne až po vyše 7 rokoch, ktorú po tejto dobe aj stromy mali. Navyše prípadná skutočnosť „neurodenia“ či „nedostatočnej úrody“ ovocných stromov je závislá aj od mnohých okolností odlišných od starostlivosti, ako aj od vonkajších faktorov neovplyvniteľných z našej strany. Ide o kvalitu pôdy, škodcov a aj poveternostné či klimatické podmienky.
Tvrdenie 2: V najnovšie zverejnenom prípade boli vyplatené podpory z eurofondov rezortu pôdohospodárstva nielen na sľubované sady, ale aj na nadväzujúcu pálenicu. Išlo o sumu v celkovom objeme vyše 280-tisíc eur.“
Vyjadrenie WITOS: K uvedeným finančným príspevkom považujeme za potrebné uviesť, že boli a sú riadne slnené všetky podmienky na ich poskytnutie, boli použité v celosti na príslušnými predpismi stanovené a určené účely, pričom celková výška investícií spoločnosti WITOS do týchto projektov dosiahla preukázateľne takmer dvojnásobok objemu sumy obdŕžanej z príslušných finančných príspevkov.
Tvrdenie 3: Firma Witos získala od fondu 28-hektárový pozemok pri Očovej za 33-tisíc eur. Štátu teda zaplatila iba 11 centov za meter štvorcový. Pôvodný návrh kúpnej ceny mal na základe posudku podľa riaditeľa pozemkového fondu Marosza predstavovať 20 centov za meter štvorcový. Štát tak podľa neho prišiel o takmer 23-tisíc eur.
Vyjadrenie WITOS: K uvedenému WITOS uvádza, že sa jedná o čistú lož a zavádzanie, nakoľko v zmysle znaleckého posudku č. 16/2014, zo dňa 30.06.2014 a znaleckého posudku č. 18/2014, zo dňa 14. 7. 2014 vypracovaných znalcom Martou Čabovou z odboru poľnohospodárstvo bola hodnota dotknutých pozemkov v k. ú. Očová stanovená na 0,08725 EUR/m2 a pozemkov v k. ú. Hrochoť na 0,020 EUR/m2, pričom konečná kúpna cena za pozemky v k. ú. Očová bola v kúpnych zmluvách dohodnutá a stanovená na sumu 0,1185 EUR/m2, a za pozemky v k. ú. Hrochoť na sumu 0,1181 EUR/m2, čo je výrazne nad rámec cien stanovených predmetnými znaleckými posudkami.
Tvrdenie 4: „V Kyslinkách však žiadny ovocný sad dodnes nenájdete. A pri Očovej je iba zanedbaný sad, ktorý nerodí,“ upozorňuje Marosz s tým, že až do získania týchto pozemkov sa Witos žiadnym poľnohospodárskymi činnostiam nevenoval a nemal ich zapísané ani medzi svojimi podnikateľskými činnosťami.
Vyjadrenie WITOS: K uvedenému považuje WITOS za potrebné uviesť, že sa zjavne jedná o povrchné, riadne neoverené, ničím nepodložené, zavádzajúce až špekulatívne tvrdenie, nakoľko nielen, že predmetný sad nie je zanedbaný, lebo je obhospodarovaný, ale aj posledné dva roky rodí. Tiež tvrdenia o nevenovaní sa poľnohospodárstvu, je nielen že nelogické, ale vo svojej podstate aj nezmyselné, nakoľko aj bývalý riaditeľ Centra voľného času, učiteľ a projektový manažér v nemeckej strojárskej firme, ktorý sa nevenoval pozemkom a nikdy predtým nevykonával zásadnú riadiacu funkciu v oblasti poľnohospodárstva, ale napriek tomu dnes zastáva funkciu riaditeľa Slovenského pozemkového fondu.
Tvrdenie 5: Witos sa vďaka pozemkom podľa terajšieho šéfa fondu neuchádzal len o agrárne dotácie. Lákalo ho hlavne to, že väčší pozemok pri Očovej leží na jedinej prístupovej ceste k plánovanému dobývaciemu priestoru tamojšej zlatej bane. „Ak by ťažbu zlata v lokalite povolili, pozemok by pre svoju strategickú polohu okamžite mnohonásobne stúpol na hodnote“, vysvetľuje Marosz.
Vyjadrenie WITOS: Jedná sa o vysoko špekulatívne tvrdenie hraničiace s konšpiráciou, nakoľko nielen, že nezodpovedá logike, lebo došlo aj ku kúpe druhého pozemku, no po kúpe došlo k zmene druhu pozemkov z trvale trávnatých porastov na záhrady a následne došlo aj k výsadbe tisícok ovocných stromov a neskôr aj k prístavbe pálenice. Navyše autor tohto „scestného“ tvrdenia zrejme nemá ani základný prehľad v odborných termínoch a postupoch pri realizácií banskej činnosti, ale napriek tomu generálne počíta s neistou možnosťou, ktorá síce môže ale hlavne nemusí nastať v ďalekej budúcnosti a preto sa jedná o konšpiračný nezmysel.
Tvrdenie 6: Witos má podľa známeho blogera Radovana Bránika blízko tiež k vplyvnej podpolianskej podnikateľskej rodine Malatincovcov, ktorá pôsobí v regióne hlavne v agrobiznise, potravinárstve a energetike. Witos napríklad realizoval dodávku kotla pre Malatincovcov, a tiež výkopové práce pri výmene teplovodov.“
Vyjadrenie WITOS: Jedná sa o klamstvo a nepravdivé ničím nepodložené tvrdenia, nakoľko:
a) Spoločnosť WITOS môže mať blízko k rodine Malatincovcov jedine z toho pohľadu, že sídlia a podnikajú v približne rovnakom územnom regióne. Z tohto titulu sa poznajú no žiadne iné podnikateľské, či rodinné, ani iné obdobné vzťahy medzi nimi neexistujú,
b) WITOS nikdy nerealizovala dodávku žiadneho kotla pre Malatincovcov, ani žiadne výkopové práce pri výmene teplovodov. Navyše WITOS nemala a nemá v predmete svojich činností zapísaných v Obchodnom registri SR Prípravné práce k realizácii stavby: Výkopové a zemné práce.
V nasledujúcom dokumente Witos dokladá k svojim tvrdeniam aj rôzne listiny, znalecké posudky či kontrolné správy.
Skoršie upozornenia fondu
Pozemkový fond podal už za predchádzajúcich vlád Smeru, SNS a Mosta viacero trestných oznámení za prevody pôdy na fiktívne ovocné sady. V lete minulého roka zverejnil, že z 50 takýchto prevodov je problémová až zhruba polovica. Vtedy tiež informoval, že štát tým mohol prísť o stovky hektárov pôdy a desiatky miliónov eur.
Často mali byť tieto obchody podľa terajšieho vedenia fondu spojené s tým, že novým vlastníkom s politickým krytím išlo viac o realitné projekty ako o ovocné sady.
Dva takéto prevody sa podarilo fondu na jeseň už aj anulovať. Išlo o pôdu pri obci Špačince v okrese Trnava. Žiadne pôvodne sľubované marhuľové sady na tamojších pozemkoch s celkovou rozlohou 29 hektárov nevznikli, no zo susediaceho pozemku sú na ne už nasmerované inžinierske siete. Bývalé vedenie fondu predalo túto pôdu iba za 172-tisíc eur. Keby boli klasifikované ako stavebné, zisk by bol niekoľko miliónov eur.
Pôdu pri Špačinciach pôvodne získal od fondu za minulej vlády bratislavský podnikateľ Dušan Dvorecký, ktorý má blízko k bývalému ministrovi zdravotníctva za vlády Smeru Tomášovi Druckerovi.
V minulosti Dvorecký predal Druckerovej manželke Lucii za nízke ceny iné, od štátu zreštituované pozemky pri Špačinciach. Líder OĽaNO Igor Matovič túto transakciu v roku 2018 označil za možný úplatok.
Dvoreckého rodina získala viaceré zákazky od štátnej Slovenskej pošty v tom istom období, keď ju viedol Drucker. Ten po Matovičovom tlaku z postu šéfa rezortu vnútra radšej odišiel.
Dvorecký má blízko aj k druhému majiteľovi spätne vrátených pozemkov pri Špačinciach Petrovi Marhulovi. Kedysi spolu ovládali bratislavský klub Harley Davidson aj firmu Mlynské pole, cez ktorú Dvorecký predal Druckerovcom pozemky pri Špačinciach.
Na jeseň fond odhalil ďalšiu kauzu. Rodina bývalého politika a spoluzakladateľa Smeru Bohumila Hanzela údajne zneužila štátnu pôdu určenú na založenie ovocného sadu na výstavbu rodinného domu.
Ide o 0,43-hektárový pozemok v širšom centre Trenčína, ktorý dcéra bývalého politika získala od pozemkového fondu v roku 2014 za cenu 23 eur za štvorcový meter. Cena porovnateľných nehnuteľností bola v tom čase 54 eur za štvorcový meter. Aktuálne sa ceny stavebných pozemkov v centre Trenčína pohybujú okolo 300 eur.
Bývalý politik reagoval, že za túto kritiku podá na Marosza žalobu za ohováranie a poškodzovanie mena. Marosz totiž hovorí, že na pozemku si Hanzelovci vystavali nepovolenú vilu. No Hanzel argumentuje, že ide len o dom na starostlivosť o sad za 35-tisíc eur.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
