Denník N

Týždeň v európskej ekonomike: V marci chystá Únia veľkú reformu rozpočtových pravidiel

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP
  • Problémom je, ako zladiť stabilné fiškálne pravidlá s účinnou podporou priemyslu.
  • Komisia navrhne reformu trhu s elektrickou energiou, Nemecko žiadne veľké zmeny nechce.
  • Bezplatné retailové finančné poradenstvo sa môže čoskoro skončiť.

1. V marci chystá Únia veľkú reformu rozpočtových pravidiel

Lídri členských krajín by mali na najbližšom stretnutí rozhodnúť o tom, ako upraviť rozpočtové pravidlá, uvoľniť štátnu podporu priemyslu a rozseknúť dilemu o fonde, ktorý mal v dotačnej hre zrovnoprávniť aj malé štáty.

Keďže sa o reformách diskutuje naraz, môžeme uvidieť aj politické výmeny, v ktorých napríklad Nemecko môže kývnuť na menej prísne rozpočtové pravidlá, ak mu bude umožnená štedrá podpora vlastných firiem.

O čo ide: Európska únia má na stole viacero návrhov reforiem dôležitých pre ekonomiku. V prvom rade ide o návrh na uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci. Ten má byť reakciou na americký inflačný zákon, ktorý podporuje ozelenenie priemyslu, ale najmä toho domáceho.

Európska komisia teda kývla na volanie najmä väčších krajín ako Francúzsko a Nemecko a predstavila návrh, v rámci ktorého by mohli pripraviť vlastnú dotačnú odpoveď. Zabrániť konkurencii vo vlastnom trhu chce sériou bŕzd, ktoré budú výšku podpory predsa limitovať, najmä ak pôjde o veľké firmy, a krajiny budú musieť dokázať, že bojujú s konkurenciou zvonku.

Druhá reforma je tá o fiškálnych pravidlách. Krajiny eurozóny totiž mali v bežných časoch držať deficit rozpočtu pod tromi percentami HDP a celkový dlh pod 60 percentami. Ale keďže ich Európska komisia netrestala sankciami, nedržali sa toho. Dlh Grécka je dnes takmer trikrát taký a aj priemer je nad 80 percentami.

Počas covidu sa tieto pravidlá pozastavili, pretože mali platiť iba v bežných časoch. Nateraz to však vyzerá, že bežné časy tak skoro neprídu. Krajiny budú musieť svoje ekonomiky podporovať v prechode na zelené hospodárstvo a vzhľadom na ťažkú situáciu im na to príjmy z daní stačiť nebudú.

Eurokomisia teda navrhla nový systém, ktorý už nebude založený na jasných číselných cieľoch. Miesto toho chce spolu s krajinami vypracovať kvalitatívne plány na dlhodobé znižovanie dlhu. A keď ich napĺňať nebudú, má ich za to má trestať finančnými sankciami (tentoraz aj reálne).

Tretí a najkomplikovanejší rozmer je otázka, či tieto dve reformy podporiť aj novým spoločným dlhom. Ten by sa zišiel najmä menším a chudobnejším krajinám, ktoré nie sú v takej situácii, aby mohli dotovať svoj priemysel tak ako Nemecko alebo Francúzsko.

Čo sa bude diať

Ministri financií sa na februárovom stretnutí na postupe nedohodli. Balík prepojených reforiem je teda na stole lídrov EÚ, ktorí sa majú stretnúť na samite koncom marca. Európska komisia povedala, že reformu rozpočtových pravidiel potrebuje vidieť už tento rok, pretože ďalší rok už tie súčasné pozastavovať nebude.

Na samite sa teda stretnú tradiční fiškálni jastrabi, ktorí nebudú veriť Európskej komisii, že dokáže ustriehnuť členské štáty, ak budú pravidlá pre ne ešte menej jednoznačné. To však môžu byť tie isté krajiny, ktoré budú chcieť súhlas ostatných s uvoľnením ich vlastnej pomoci pre svoje ekonomiky – napríklad dôležité Nemecko.

To však pravdepodobne nebude stačiť na to, aby krajina prestala blokovať nápad s novým spoločným dlhom. Otázne tiež je, ako debatu ovplyvní skupina krajín vrátane Slovenska, ktorá je proti uvoľneniu štátnej pomoci aj novému spoločnému dlhu, veriac v silu medzinárodného voľného obchodu a neminutých peňazí z plánov obnovy.


2. Komisia navrhne reformu trhu s elektrickou energiou, Nemecko žiadne veľké zmeny nechce

O pár týždňov by mala Komisia zverejniť návrh na reformu trhu s elektrickou energiou. Zatiaľ čo jedna skupina krajín – najmä Francúzsko a Španielsko – žiada zásadnú reformu, Nemecko a šesť ďalších tvrdí, že žiadne veľké zmeny nepotrebujeme.

V centre diskusie je otázka, ako určovať cenu elektrickej energie a aké mechanizmy vytvoriť pre prípady jej nečakaného a výrazného rastu.

O čo ide

Minulý rok Úniu prekvapil rýchly rast cien energií. Obmedzený dovoz ruského plynu do Európy – najprv v dôsledku manipulácií Moskvy, potom pre sabotáž plynovodu Nord Stream 1 – výrazne zvýšil jeho cenu. Preto zdražela aj elektrická energia, ktorej cena je naviazaná na zemný plyn.

Veľkoobchodné ceny elektriny sa spravidla odvíjajú od ceny najdrahších zdrojov – čo je väčšinou výroba zo zemného plynu.

O potrebe reformy trhu s elektrickou energiou sa intenzívne hovorilo už od leta. Nakoniec sa Únia na jeseň dohodla len na stropovaní cien zemného plynu. Reformu trhu odložila na jar 2023, bez konkrétnej dohody o spôsobe, ako sa to má udiať.

V čom je problém

Európska komisia by mala návrh predstaviť 14. marca. Pravidlá trhu už podľa nej nefungujú efektívne a nezodpovedajú novej realite, v ktorej výrobe začínajú dominovať obnoviteľné zdroje a fosílne palivá (najmä plyn) sú veľmi drahé.

Zatiaľ to vyzerá na zložitú diskusiu. Francúzsko a Španielsko žiadajú zásadnú reformu, úplné odpútanie cien elektriny od zemného plynu. Španielsko vyrába veľké množstvo elektriny omnoho lacnejšie, z obnoviteľných zdrojov. Francúzi sa zas spoliehajú na jadrové elektrárne.

Berlín má iný názor. Rast cien v roku 2022 podľa neho spôsobili výnimočné okolnosti, nie zlé nastavenie pravidiel trhu s elektrinou. Podľa nemeckého ministra hospodárstva a klímy Roberta Habecka „Európa má jeden z najlepšie fungujúcich trhov s elektrickou energiou na svete.“

Jednou z nemeckých podmienok pre reformu je, aby zabezpečila dostatočne flexibilné výrobné kapacity pre prípad, že klesne produkcia z obnoviteľných zdrojov. Majú byť nimi elektrárne spaľujúce zemný plyn alebo vodík, ktoré budú podľa Habecka tvoriť asi 20 percent nemeckých produkčných kapacít. Ich ekonomická životaschopnosť však závisí aj od toho, do akej miery bude cena elektriny zohľadňovať cenu palív.

S Nemeckom súhlasí aj šesť ďalších krajín – Dánsko, Estónsko, Fínsko, Luxembursko, Lotyšsko a Holandsko. V spoločnom liste žiadajú Komisiu o cielené zmeny, ktoré umožnia zelenú tranzíciu energetiky a dostupné ceny pre spotrebiteľov. Nepodporujú zásadné prekopanie trhu, aké chce Paríž a Madrid.

Prečo je to dôležité

Reforma trhu s elektrickou energiou musí kalkulovať s minimálne troma faktormi. Cena musí byť dostupná pre spotrebiteľov a čo najviac stabilná. Nesmie spôsobiť nedostatok elektriny. A súčasne by mala pomáhať prechodu od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom.

Mechanizmus zároveň musí brať do úvahy rozdielnu realitu v členských krajinách, ktoré majú rôzny energetický mix (prevaha obnoviteľných zdrojov v Španielsku, jadra vo Francúzsku, obnoviteľné zdroje v kombinácii s fosílnymi palivami v Nemecku, a pod.) aj organizáciu svojho vnútorného trhu (napríklad Nemecko je jednou cenovou zónou, Švédsko je rozdelené do šiestich). Bez dohody môže hroziť rozpad spoločného trhu s elektrinou – vo Francúzsku sa napríklad čoraz hlasnejšie ozýva volanie po vystúpení krajiny zo spoločného trhu. V strednodobom horizonte by to pravdepodobne spôsobilo nárast cien a zníženie energetickej bezpečnosti.

Čo bude nasledovať

Komisia zverejní návrhy 14. marca. Francúzsko, Španielsko a Grécko volajú po čo najrýchlejšej reforme.

Nemecko a niektoré ďalšie krajiny však tvrdia, že zmeny treba odložiť až na rok 2024, po voľbách do Európskeho parlamentu.


3. Bezplatné retailové finančné poradenstvo sa môže čoskoro skončiť

Európska komisia pripravuje reformu pravidiel pre retailové investičné poradenstvo, ktorá môže výrazne zasiahnuť do fungovania sektora – a ovplyvní mnoho Európanov. Zakázala by totiž, aby finanční poradcovia brali provízie od spoločností, ktorých produkty predávajú.

Čo sa deje

Asi ste to už zažili: stretli ste sa s finančným poradcom, ponúkol vám spôsob financovania hypotéky, životnú poistku, investičné sporenie… Za „rady“ väčšinou nič neplatíte. Poradca získa províziu od firiem, ktorých produkty predal.

Pripravovaná Retailová investičná stratégia to môže zakázať. Obavou totiž je, že poradca odporučí produkty, pri ktorých má najväčšie provízie. Nie tie, ktoré sú najvýhodnejšie pre klienta. Vysoké provízie pre predajcov zas firmy môžu cez poplatky prenášať na drobných investorov.

V čom je problém

Európske krajiny nemajú v tejto veci jednotné pravidlá. Finančné poradenstvo postavené na províziách je zakázané v Spojenom kráľovstve či v Holandsku. Iné krajiny ho však považujú za nevyhnutné pre prežitie nezávislých finančných poradcov či malých investičných firiem a bánk.

Koncom decembra 2022 poslal komisárke Mairead McGuinnessovej, zodpovednej za prípravu reformy, list nemecký minister financií Christian Lindner, v januári ho nasledoval rakúsky minister Magnus Brunner. Obaja tvrdia, že zákaz provízií by znamenal, že pre malých investorov by sa finančné poradenstvo stalo nedostupným. Nevedeli by si ho zaplatiť, bezplatne by už nebolo poskytované.

Zdá sa, že Komisia to zatiaľ vidí inak. Komisárka McGuinness v odpovedi nemeckému europoslancovi Markusovi Feberovi argumentuje, že podľa dostupných dôkazov v systéme postavenom na províziách malí investori často kupujú produkty, ktoré sú drahšie ako alternatívy. V Holandsku a Británii po zavedení zákazu ceny investičných produktov klesli.

Čo bude nasledovať

Retailovú investičnú stratégiu chce Komisia predložiť začiatkom mája 2023. Zatiaľ nie je jasné, či bude obsahovať aj návrh zákazu financovania investičného poradenstva cez provízie z predaja produktov.

Akýkoľvek legislatívny návrh však bude musieť schváliť Európsky parlament aj členské krajiny v Rade EÚ.

Ďalšie správy

Centrálna banka zvýši úroky aj v marci. Napriek pozitívnemu ekonomickému výhľadu eurozóny to bude aspoň o pol percentuálneho bodu. Pôjde o šieste zvýšenie od júla, celkovo už šli úroky hore o 3,5 percentuálneho bodu.

Inflácia v eurozóne klesla v januári na 8,6 percenta. Najvyšší medziročný rast cien si udržiava Maďarsko (26,2 percenta). K dvadsaťpercentnej hranici sa priblížilo aj Česko (19,1 percenta). Slovensko je s 15,1-percentnou infláciou vysoko nad európskym priemerom a spolu s pobaltskými krajinami výrazne nad úrovňou rastu cien vo zvyšku eurozóny.

Ročná miera inflácie v januári 2023 (v %)

Zdroj: Eurostat

Plán REPowerEU je sfinalizovaný. Štáty budú môcť peniaze z plánov obnovy použiť na zníženie závislosti od ruských palív. Aktualizované plány majú štáty predstaviť do konca apríla.

Európski politici kritizujú koniec spaľovacích motorov. Proti zákazu predaja nových znečisťujúcich áut sa ozval napríklad Matteo Salvini. Plán však už schválili všetky úrovne EÚ vrátane členských štátov a na jeho zvrátenie je neskoro.

Diskusie o obnoviteľných zdrojoch sú v slepej uličke. Dôvodom sú pravidlá využívania biomasy z dreva. Členské štáty chcú spaľovanie dreva označovať za zelené, europoslanci nie.

Európski farmári sa sťažujú na ukrajinské obilie. Tvrdia, že mu cenovo nedokážu konkurovať. EÚ však zatiaľ neplánuje okresať uvoľnený režim, európskym farmárom chce pomôcť z krízovej rezervy.

Farmy budú musieť výrazne znižovať emisie. Škrty sa budú týkať chovu prasiat a hydiny, pôjde o trikrát viac fariem, než sa pôvodne rátalo. Zatiaľ ide o uniknutý návrh Európskej komisie, očakáva sa kritika členských štátov a farmárov.

Spotreba zemného plynu v EÚ klesla v auguste 2022 až januári 2023 o 19,3 percenta, v porovnaní s priemerom rovnakého obdobia za roky 2017 – 2022. Spotreba rástla len vo dvoch krajinách Únie – na Malte a Slovensku (Ministerstvo hospodárstva túto štatistiku spochybňuje). V rámci plánu REPowerEU sa Únia zaviazala, že v auguste 2022 až marci 2023 zníži spotrebu zemného plynu o 15 percent v porovnaní s priemerom rovnakého obdobia za posledných päť rokov.

Väčšina krajín EÚ spotrebu plynu znížila

(zmena spotreby v období august 2022 – január 2023 v porovnaní s priemerom rovnakého obdobia rokov 2017 – 2022)

Zdroj: Eurostat

Zjednotia sa pravidlá očkovania hydiny. Ide o snahu Európskej komisie bojovať proti vtáčej chrípke. Minulý rok bol pre toto ochorenie najhorší v histórii, muselo byť zabitých vyše 50 miliónov vtákov.

Energetický priemysel nerieši svoje emisie z metánu. Ten uniká z fosílnej infraštruktúry, v roku 2022 konkrétne 135 miliónov ton, čo je tesne pod rekordom z roku 2019. Firmy by ho mohli zachytávať a ďalej predávať, nerobia to však dostatočne.

Bulharsko vzdalo plány na rýchly vstup do eurozóny. Malo tak urobiť na začiatku roka 2024, termín však presunuli o rok neskôr. Krajina nespĺňa inflačné kritériá a neprijala potrebnú legislatívu.

Tepelné čerpadlá sa minulý rok predávali rekordne. Sektor zaznamenal nárast o 38 percent, rok predtým pritom už narástol o 34 percent. Na Slovensku je nárast ešte dramatickejší, minulý rok o 88 percent.

Španielsko má menštruačné voľno. Bolestivá menštruácia bude v rámci neho dôvodom na hradenú absenciu v práci. Krajina tiež bude rozdávať bezplatné hygienické pomôcky aj antikoncepciu a tabletku po.

Nemecko chce posilniť veterný a solárny sektor. Potenciál z minulosti nebol naplnený najmä pre chýbajúcu verejnú podporu, čo chce vláda napraviť. Získať chce aj podiel vo firmách s obnoviteľnou energiou. Únia už vďaka využívaniu vetra a slnka ušetrila 12 miliárd eur, a to za necelý rok.

Štatistika: V druhom polroku 2022 narástol počet bankrotov, najviac v doprave, ubytovaní a stravovacích službách

druhom polroku 2022 výrazne rástol počet bankrotov firiem v EÚ, vo štvrtom kvartáli sa rast ešte zrýchlil. Počet vyhlásených bankrotov sa zvýšil o 22,8 percenta v porovnaní s tretím kvartálom a dosiahol najvyššiu úroveň od začiatku zberu dát v roku 2015.

Registrácie nových firiem mierne poklesli o 0,2 percenta.

Registrácia nových firiem (modrá) a vyhlásené bankroty (hnedá) v EÚ (2015 = 100)

Zdroj: Eurostat

Bankroty narástli najviac v sektore prepravných a skladovacích služieb, nasledovalo ubytovanie a stravovacie služby.

Vyhlásené bankroty v EÚ podľa typu aktivity (2015 = 100)

Zdroj: Eurostat

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Týždeň v európskej ekonomike

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie