Ivan Haluza
Nebezpečný úlet Igora Matoviča s 500-eurovkou za účasť v predčasných voľbách nebol iba marketingovou udičkou na zvýšenie volebných preferencií. Hnutie lídra OĽaNO už chystá návrh, ako vykryť tento nápad za zhruba jeden a pol miliardy eur z firemných daní. A podniky môžu iba sledovať, ako sa politici budú snažiť zapáčiť voličom – na ich účet.
Našťastie, parlament medzičasom definitívne pochoval aspoň nepremyslenú mimoriadnu daň pre Eustream, ktorý na vojne nezarába, ale stráca. Oživenie bankového odvodu, z ktorého by sa podľa predstáv politikov mali platiť školské obedy zadarmo, je stále aktuálne, poslanci ho len odsunuli na rokovanie v marci.
Energie sú teraz o čosi lacnejšie, ale veľké firmy zaťažuje, že ceny emisných povoleniek vyskočili výrazne nad sto eur a sú ešte drahšie ako v lete, keď boli elektrina aj plyn na rekordných úrovniach. Povolenky rastú, lebo lacnejšie energie umocňujú očakávania, že európske fabriky zvýšia svoju výrobu.
Na druhej strane teší, že ministerstvo hospodárstva už spustilo výzvy na kompenzovanie vysokých cien energií pre energeticky menej náročné firmy.
A pri Košiciach sa začala výstavba priemyselného parku pre novú automobilku Volvo. Firma však zároveň oznámila posun rozbehu výroby áut z roku 2026 na rok 2027. Odôvodnila to problémami vo svetovej ekonomike. Automobilky pritom už dlhšie vinou covidu a útokov Ruska na Ukrajinu trpia pre meškanie dielcov od svojich subdodávateľov. Na nastavenie vzťahov s partnermi potrebujú automobilky dlhší čas, práve to oddialilo už aj iné veľké investície.
Všetko ostatné dôležité z domácich firiem zhrnul Ivan Haluza do 2 100 slov, čo je 9 a pol minúty čítania.
1. Odbory trnavského Stellantisu už vidia po prechode na elektromobilitu odchádzať z fabriky 500 ľudí. Tá pritom hovorí o naberaní ďalších
Trnavská automobilka koncernu Stellantis sa už prestavuje na nové elektromobily, ktoré získala od matky pred dvoma rokmi po schválení nových investícií vo výške 180 miliónov eur. No odbory automobilky sa pre Hospodárske noviny vyjadrili, že prechod na menej prácnu výrobu elektromobilov zároveň oberie o prácu približne 500 zamestnancov fabriky. To je až sedmina terajšieho počtu pracovníkov. Podľa odborov majú spočiatku ľudia odchádzať z fabriky na dobrovoľnej báze, no neskôr hrozia aj tvrdšie kroky.
Úplne iný je pohľad fabriky – vedenie automobilky tieto tvrdenia odmieta. Tvrdí, že nepotrebuje iba aktuálnych zaškolených zamestnancov, ale naberá aj nových.
Čo je za tým – k prepúšťaniu napokon naozaj nemusí prísť, lebo nové investície nie sú zamerané iba na príchod nových modelov, ale aj na celkové rozšírenie výroby. Po ňom má fabrika ročne produkovať vyše 400-tisíc vozidiel, teda o 50-tisíc viac ako v doteraz rekordných predcovidových rokoch 2017 až 2019.
Čo sa naozaj mení v závode – rozbehnutá transformácia výroby si vyžiadala zrušenie víkendovej zmeny na zhruba rok a pol. A každý zamestnanec dostal ponuku práce v inom zmenovom režime.
Čo je naďalej neznáme – nie je jasné, aké nové modely vlastne prídu do Trnavy. Predpokladá sa, že fabrika príde o najpredávanejšie európske auto Peugeot 208, ktoré sa presunie do Maroka a Španielska. No namiesto toho Trnava možno získa dve malé SUV – Citroënu C3 Aircross a Opel Crossland. Informuje o tom renomovaný francúzsky magazín L’argus, ktorý je známy dobrými kontaktmi na Stellantis.
2. AeroMobil po veľkom rozmachu končí v konkurze, no snahu schopných ľudí o inovácie by to redukovať nemalo
Jedna z celosvetovo najznámejších slovenských inovácií, lietajúce auto od firmy AeroMobil, po 12 rokoch výskumu a vývoja končí. Firmu posielajú do konkurzu jej majitelia.
Do firmy bolo pritom doteraz nainvestovaných 25 miliónov eur a skoro štvrtinu z toho tvorila aj vládna dotácia.
Prečo sa to deje:
- Vlastníci AeroMobilu už nezískali ďalších investorov, ktorí by im pomohli so staršími dlhmi a s rozbehnutím sériovej výroby. Získavanie rizikového kapitálu pre startupy zásadne sťažila pandémia covidu aj energetická kríza. Podľa niektorých zdrojov prišlo od apríla minulého roku k poklesu dostupnosti rizikového kapitálu vo svetovom biznise o viac ako 80 percent.
- Viaceré podobné projekty sa skončili ešte skôr ako ten slovenský. Už na jeseň minulého roku bol ukončený napríklad aj americký projekt lietajúceho auta Kittyhawk spoluzakladateľa Googlu Larryho Pagea.
Čo môže nasledovať – konkurz na AeroMobil ešte bude musieť potvrdiť súd. Ak k tomu príde, majetok firmy sa bude predávať. Všetky jej doteraz vyvinuté prototypy aj technické riešenia by teda ešte mohol prevziať iný investor a pokúsiť sa o naplnenie pôvodnej vízie firmy. Je to iba teoretická možnosť, no nie vylúčená. Z konkurzu by inovácie startupu investor získal oveľa lacnejšie ako pri vstupe do finančne zdravej firmy. Tvorcovia AeroMobilu doteraz vyrobili tri generácie lietajúcich prototypov a zaregistrovali štrnásť patentov.
Čo by rozhodne nasledovať nemalo – pád AeroMobilu by hlavne nemal viesť k orezaniu slovenskej inovačnej aktivity. Uviesť na komerčný trh lietajúce auto bola totiž mimoriadne ambiciózna vízia. Do takejto fázy sa nedostal ešte žiadny podobný projekt. Navyše aj pôvodný tvorca AeroMobilu konštruktér Štefan Klein, ktorý pred pár rokmi z firmy odišiel, pokračuje doma na Slovensku s vývojom iného lietajúceho auta AirCar.
Viac: Svetoznámy slovenský AeroMobil dolietal. Vlastníci ho posielajú do konkurzu
3. Preverovanie investorov z tretích krajín sa sprísni. Vládu bude už zaujímať aj prevzatie desatiny podniku
Do slovenských zbrojárskych firiem, energetických podnikov a ďalších podnikov kritickej infraštruktúry, ale aj do médií sa investori z krajín mimo EÚ dostanú zložitejšie ako doteraz. Už počas koronakrízy vláda odobrila preverovanie všetkých takýchto strategických transakcií, ak nimi má na nového investora prejsť aspoň štvrtina slovenskej firmy. Po novom bude vláda preverovať už aj prevod desatinového podielu s tým, že v prípade nesúhlasu štát môže obchod zamietnuť.
Vláda o tom rozhodla, keď odobrila aj širší zoznam odvetví, na ktoré sa budú vzťahovať tieto obmedzenia. Aktuálny zoznam uvádza ešte napríklad aj výrobcov biotechnológií alebo poskytovateľov cloudových služieb. Účinný bude od marca.
Prečo sa to deje – západný svet sa už dlhšie obáva hlavne zvyšujúceho sa vplyvu čínskych investorov, no už aj pre útokom na Ukrajinu boli citlivejšie vnímaní aj ruskí investori. Teraz sa nedôvera voči nim ešte prehĺbila. Zdanlivo súkromní investori z týchto krajín totiž môžu byť aj predĺženou rukou svojich vlád. S prvými obmedzeniami prišiel bývalý minister hospodárstva Richard Sulík po tom, čo sa objavila možnosť, že sa k akciám Slovenských elektrární dostane ruská Sberbank.
4. Zelenšie košické oceliarne a nová baterkáreň Volkswagenu by plne vyťažili nové jadrové bloky. Slovensko nezasýtia elektrinou ani dobudované Mochovce
Slovensko sa nemusí zbaviť nevyhnutných dovozov elektriny ani po tom, čo bude mať plne v prevádzke už spustený tretí blok Mochoviec a zhruba o dva roky neskôr aj štvrtý. Jadrové zdroje totiž nie sú také flexibilné, aby dokázali vykryť ranné a večerné špičky. V slovenskom priemysle pritom môžu v najbližších rokoch vzniknúť viaceré nové energeticky mimoriadne náročné projekty.
Čo výrazne zvýši spotrebu elektriny:
- Košické oceliarne amerického U.S.Steelu doteraz odčerpávajú zhruba šesť percent doma spotrebovanej elektriny, no ak si postavia dve plánované oblúkové elektrické pece, ich spotreba sa zdvojnásobí a fabrika môže zhltnúť až 12 percent terajšej produkcie elektriny na Slovensku. Na svoje zásobenie bude potom potrebovať jeden celý jadrový blok s výkonom skoro 500 megawattov. V zásade tak oceliarne po svojej dekarbonizácii vyťažia celý tretí blok Mochoviec.
- Výkon minimálne jedného jadrového bloku bude potrebovať aj nová stredoeurópska baterkáreň nemeckého Vokswagenu, o ktorú bojuje Slovensko spolu s Českom.
- Už získaná nová automobilka švédskeho Volva pri Košiciach má po svojom vybudovaní spolu so svojimi subdodávateľmi vyťažovať takisto necelý jeden jadrový blok.
Prečo sa hovorí o novom bloku v Bohuniciach:
- Až desatina nedávnej spotreby elektriny Slovenska, teda necelý jeden jadrový blok, síce Slovensku z jeho bilancie vypadla po zavretí žiarskej hlinikárne Slovalco. No tá sa po znížení vysokých cien elektriny a posilnení vratiek z platieb za emisné povolenky môže znova rozbehnúť a tento voľný priestor v spotrebe sa znova obsadí.
- Ak by teda Slovensko popri Volve získalo aj baterkáreň Volkswagenu a oceliarne by prešli zásadnou modernizáciou, krajina by potrebovala nielen dva nové bloky v Mochovciach, ale aj ďalší minimálne jeden jadrový blok.
- Popri Mochovciach, ktoré stavajú Slovenské elektrárne, chce aj pološtátna Jadrová a energetická spoločnosť Slovenska (JESS) stavať nové kapacity v Jaslovských Bohuniciach, no zatiaľ sa zdá, že potrebné miliardy eur na takéto projekty sa skladajú veľmi ťažko. A mimoriadne sú vyťažené aj firmy, ktoré dokážu budovať reaktory. Šéf JESS Roman Sporina je ale optimista a hovorí o možných dodávateľoch technológií z USA, Francúzska či Kórey. JESS je spoločným podnikom slovenskej štátnej firmy JAVYS a českej firmy ČEZ.
Viac: Ani s novými jadrovými reaktormi sa nezaobídeme bez dovozu elektriny. Vysvetľujeme prečo
5. Nový český vlastník zveľaďuje Kúpele Brusno, ktoré nedávno prešli uhádaným konkurzom
Česká kúpeľnícka skupina Darkov Spa Group investuje do rekonštrukcie nízkotatranských kúpeľov v Brusne zhruba osem miliónov eur. Stavia nový hotel Brusnianka s kapacitou 170 lôžok a v existujúcom hoteli Poľana plánuje nové rímske kúpele a otvorenie estetickej kliniky. Práce chce dokončiť už tento rok v júli.
Rozvoj po ostrých sporoch – majitelia karvinských kúpeľov Darkov kúpili bankrotujúce brusnianske kúpele v roku 2020 po tom, čo sa o ne sporili bývalí majitelia a veritelia. Dochádzalo aj k tomu, že hosťom pred očami chlapi odnášali vybavenie reštaurácie a baru. Česi za areál zaplatili 5,6 milióna eur. Za bývalých majiteľov horehronské kúpele dosahovali zhruba štvormiliónové ročné tržby.
Širšie plány – kupeľnícka skupina českej podnikateľky Pavlíny Filipi má záujem aj o ďalšie slovenské kúpele.
6. Najvyššia veža bratislavského Sky Parku sa zmení z kancelárskej na bytovú. Nájmy za kancelárie rastú pomalšie
Realitný projekt Sky Park v novom bratislavskom downtowne ohlasuje zásadnú zmenu. Index informuje, že vo vežiaku Sky Park Tower namiesto pôvodne plánovaných kancelárií budú napokon byty. V projekte tak zostala iba jedna už postavená menšia kancelárska budova a ďalších 5 bude bytových.
Pripravovaná Sky Park Tower bola pritom naplánovaná ako najvyššia stavba celého projektu. Má mať skoro 120 metrov. Už stojace rezidenčné budovy sú vysoké 104 metrov.
K zmene dochádza po tom, čo projekt vlani od Penty prevzal bývalý partner finančnej skupiny Jozef Oravkin a založil si vlastnú developerskú spoločnosť Alto Real Estate. Veža bola súčasťou ich majetkového vyrovnania.
Prečo sa to deje:
- Viacerí developeri pristupujú k nahrádzaniu kancelárií bytmi, covidový rozvoj hybridnej práce kombinujúcej prítomnosť v kancelárii s prácou z domu vedie firmy k redukcii kancelárskych priestorov.
- Alto zmenu využitia budovy odôvodňuje aj nárastom cien stavebných materiálov a zabrzdeným rastom nájomného v segmente kancelárií.
Čo sa ešte deje v projekte – Alto zároveň pokračuje v prácach na ďalšej rezidenčnej veži Sky Parku, ktorá sa pripojí k prvým trom. Stavba už dosiahla plnú výšku 31 podlaží. Tieto byty chce developer odovzdávať klientom v budúcom roku.
7. Časť predajní Farmfoods, ktoré sú prepojené na Dobytkára Partiku, sa snaží zachrániť sieť Môjobchod
Časť finančne podvyživeného zoskupenia farmárskych predajní Farmfoods sa začlení pod sieť Môjobchod. Za budovaním Farmfoods stál aj Ľubomír Partika, jeden z hlavných aktérov korupčnej kauzy Dobytkár, ako bývalý výkonný riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Sieť Môjobchod združuje nezávislých maloobchodníkov s potravinami a so zmiešaným tovarom formou franšízového modelu. Môjobchod, ktorý spolupracuje s reťazcom Metro, má na Slovensku zhruba 500 predajní.
Čo prechádza pod novú sieť – pod Môjobchod sa podľa Hospodárskych novín začlenia Farmfoody eseročky AT Agroturiec. Okrem tejto firmy vlastnia a prevádzkujú predajne Farmfoods aj eseročky Get group a Terra Wylak. Rožňavské mäsiarstvo Get group však medzičasom podľa Indexu samo požiadalo súdy o vyhlásenie konkurzu.
Čo oslabilo Farmfoods – sieť i jej členov zaťažilo najviac to, že pre Partiku im štát zadržiava vyplatenie eurofondov v celkovom objeme 1,8 milióna eur. Členovia sa bránia, že popri Partikovi za Farmfoods stojí aj viacero poľnohospodárskych podnikov, ktoré dohromady obhospodarujú vyše 17-tisíc hektárov pôdy.
Zmršťovanie siete – ešte pred dvomi mesiacmi celé združenie Farmfoods hlásilo, že prevádzkuje 50 obchodov. Posledné čísla už ukazujú iba na 13 prevádzok.
8. Elektroinštalačná firma bývalej šéfky francúzsko-slovenskej podnikateľskej komory išla do konkurzu
Bratislavčanka Martina Le Gall Maláková už roky vedie nielen vlastnú firmu na elektroinštalácie pre veľké fabriky a developerské projekty s názvom Electrik, ale v rokoch 2015 až 2019 viedla aj Francúzsko-slovenskú obchodnú komoru. No začiatkom februára Okresný súd Bratislava I poslal jej firmu na jej vlastnú žiadosť do konkurzu.
- Firma síce nemá žiadne dlhy voči štátu na daniach a odvodoch, čo býva pri firmách v konkurze dosť netradičné, no jej prvý súkromný veriteľ sa po zverejnení článku Denníku E už ozval.
- Bratislavská tlačiarenská firma Anwell už dlhé roky Electriku tlačí projektové dokumentácie, no za posledný rok sa platobná disciplína odberateľa podľa nej zhoršila a za faktúru vystavenú v novembri minulého roka už nezaplatil. Tlačiarenská firma sa so svojou 4-tisícovou pohľadávkou prihlásila aj do konkurzu.
- Celkový objem dlhov Electriku ukáže až samotný konkurz.
Pri čom bol Electrik – za dve desaťročia existencie robil elektroinštalácie pre české vývojové centrum nemeckého BMW, nitriansku automobilku britského Jaguar Land Roveru, pracoval na jednom z vežiakov bratislavského Sky Parku a aj na novej bratislavskej nemocnici Bory, ktorá sa má onedlho otvárať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dnes na DennikE.sk
