Denník N

Firemný newsfilter: Dohady o škrtoch v trnavskej automobilke, pád AeroMobilu a tvrdšie lustrovanie čínskych investorov

Odbory a vedenie trnavskej automobilky sa sporia o to či jej nové elektrické autá oberú ľudí o pracu alebo nie Foto - Stellantis
Odbory a vedenie trnavskej automobilky sa sporia o to či jej nové elektrické autá oberú ľudí o pracu alebo nie Foto – Stellantis

Nebezpečný úlet Igora Matoviča s 500-eurovkou za účasť v predčasných voľbách nebol iba marketingovou udičkou na zvýšenie volebných preferencií. Hnutie lídra OĽaNO už chystá návrh, ako vykryť tento nápad za zhruba jeden a pol miliardy eur z firemných daní. A podniky môžu iba sledovať, ako sa politici budú snažiť zapáčiť voličom – na ich účet.

Našťastie, parlament medzičasom definitívne pochoval aspoň nepremyslenú mimoriadnu daň pre Eustream, ktorý na vojne nezarába, ale stráca. Oživenie bankového odvodu, z ktorého by sa podľa predstáv politikov mali platiť školské obedy zadarmo, je stále aktuálne, poslanci ho len odsunuli na rokovanie v marci.

Energie sú teraz o čosi lacnejšie, ale veľké firmy zaťažuje, že ceny emisných povoleniek vyskočili výrazne nad sto eur a sú ešte drahšie ako v lete, keď boli elektrina aj plyn na rekordných úrovniach. Povolenky rastú, lebo lacnejšie energie umocňujú očakávania, že európske fabriky zvýšia svoju výrobu.

Na druhej strane teší, že ministerstvo hospodárstva už spustilo výzvy na kompenzovanie vysokých cien energií pre energeticky menej náročné firmy.

A pri Košiciach sa začala výstavba priemyselného parku pre novú automobilku Volvo. Firma však zároveň oznámila posun rozbehu výroby áut z roku 2026 na rok 2027. Odôvodnila to problémami vo svetovej ekonomike. Automobilky pritom už dlhšie vinou covidu a útokov Ruska na Ukrajinu trpia pre meškanie dielcov od svojich subdodávateľov. Na nastavenie vzťahov s partnermi potrebujú automobilky dlhší čas, práve to oddialilo už aj iné veľké investície.

Všetko ostatné dôležité z domácich firiem zhrnul Ivan Haluza do 2 100 slov, čo je 9 a pol minúty čítania.


1. Odbory trnavského Stellantisu už vidia po prechode na elektromobilitu odchádzať z fabriky 500 ľudí. Tá pritom hovorí o naberaní ďalších

Trnavská automobilka koncernu Stellantis sa už prestavuje na nové elektromobily, ktoré získala od matky pred dvoma rokmi po schválení nových investícií vo výške 180 miliónov eur. No odbory automobilky sa pre Hospodárske noviny vyjadrili, že prechod na menej prácnu výrobu elektromobilov zároveň oberie o prácu približne 500 zamestnancov fabriky. To je až sedmina terajšieho počtu pracovníkov. Podľa odborov majú spočiatku ľudia odchádzať z fabriky na dobrovoľnej báze, no neskôr hrozia aj tvrdšie kroky.

Úplne iný je pohľad fabriky – vedenie automobilky tieto tvrdenia odmieta. Tvrdí, že nepotrebuje iba aktuálnych zaškolených zamestnancov, ale naberá aj nových.

Čo je za tým – k prepúšťaniu napokon naozaj nemusí prísť, lebo nové investície nie sú zamerané iba na príchod nových modelov, ale aj na celkové rozšírenie výroby. Po ňom má fabrika ročne produkovať vyše 400-tisíc vozidiel, teda o 50-tisíc viac ako v doteraz rekordných predcovidových rokoch 2017 až 2019.

Ilustračné foto zo Stellantisu Trnava Foto – Denník N Tomáš Benedikovič

Čo sa naozaj mení v závode – rozbehnutá transformácia výroby si vyžiadala zrušenie víkendovej zmeny na zhruba rok a pol. A každý zamestnanec dostal ponuku práce v inom zmenovom režime.

Čo je naďalej neznáme – nie je jasné, aké nové modely vlastne prídu do Trnavy. Predpokladá sa, že fabrika príde o najpredávanejšie európske auto Peugeot 208, ktoré sa presunie do Maroka a Španielska. No namiesto toho Trnava možno získa dve malé SUV – Citroënu C3 Aircross a Opel Crossland. Informuje o tom renomovaný francúzsky magazín L’argus, ktorý je známy dobrými kontaktmi na Stellantis.


2. AeroMobil po veľkom rozmachu končí v konkurze, no snahu schopných ľudí o inovácie by to redukovať nemalo

Jedna z celosvetovo najznámejších slovenských inovácií, lietajúce auto od firmy AeroMobil, po 12 rokoch výskumu a vývoja končí. Firmu posielajú do konkurzu jej majitelia.

Do firmy bolo pritom doteraz nainvestovaných 25 miliónov eur a skoro štvrtinu z toho tvorila aj vládna dotácia.

Nový model AeroMobilu odkrýval pred verejnosťou aj Albert II., monacké knieža. Foto – TASR/AP

Prečo sa to deje:

  • Vlastníci AeroMobilu už nezískali ďalších investorov, ktorí by im pomohli so staršími dlhmi a s rozbehnutím sériovej výroby. Získavanie rizikového kapitálu pre startupy zásadne sťažila pandémia covidu aj energetická kríza. Podľa niektorých zdrojov prišlo od apríla minulého roku k poklesu dostupnosti rizikového kapitálu vo svetovom biznise o viac ako 80 percent.
  • Viaceré podobné projekty sa skončili ešte skôr ako ten slovenský. Už na jeseň minulého roku bol ukončený napríklad aj americký projekt lietajúceho auta Kittyhawk spoluzakladateľa Googlu Larryho Pagea.

Čo môže nasledovať – konkurz na AeroMobil ešte bude musieť potvrdiť súd. Ak k tomu príde, majetok firmy sa bude predávať. Všetky jej doteraz vyvinuté prototypy aj technické riešenia by teda ešte mohol prevziať iný investor a pokúsiť sa o naplnenie pôvodnej vízie firmy. Je to iba teoretická možnosť, no nie vylúčená. Z konkurzu by inovácie startupu investor získal oveľa lacnejšie ako pri vstupe do finančne zdravej firmy. Tvorcovia AeroMobilu doteraz vyrobili tri generácie lietajúcich prototypov a zaregistrovali štrnásť patentov.

Čo by rozhodne nasledovať nemalo – pád AeroMobilu by hlavne nemal viesť k 

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Automobilový priemysel

Ceny energií

Developeri v Bratislave

Firemný newsfilter

Nové informácie o slovenských podnikoch sumarizuje každý piatok skúsený firemný reportér Ivan Haluza.

Firmy

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie