Ruskú „špionážnu banku“ opustili už všetky európske krajiny okrem Maďarska. Tak ľahko z nej však vystúpiť nemôže

Na konci januára vystúpili z Medzinárodnej investičnej banky (IIB) s ruským pozadím Slovensko aj Česko, čoskoro z nej vystúpi aj Bulharsko a Rumunsko. Svoj zámer odísť oznámili tieto krajiny ešte v marci 2022 krátko po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Spomedzi stredoeurópskych krajín neopustí banku jedine Maďarsko.

Podpora hospodárstva

Investičné banky zvyčajne financujú hospodársky rozvoj určitých regiónov. Nielen rozličné regionálne združenia, ale aj jednotlivé krajiny majú svoje vlastné investičné alebo rozvojové banky:

• Na Slovensku je to Slovenská záručná a rozvojová banka, ktorú zriadilo ministerstvo vnútra. Jej cieľom je poskytovať úvery pre domácich malých a stredných podnikateľov.
• V Maďarsku má podobnú úlohu Maďarská rozvojová banka (MRB), ktorá je taktiež vo vlastníctve štátu. Financuje aj veľké podniky. Antenna Hungária a maďarský štát odkúpili Vodafone Magyarország sčasti z pôžičky od MRB. Podnikatelia blízki vláde – ako premiérov zať – dostali pôžičku od MRB na viaceré projekty.
• Európska investičná banka je rozvojovou bankou EÚ. Jej vlastníkmi sú členské štáty. EIB si požičiava na kapitálových trhoch a z týchto peňazí sama poskytuje pôžičky s priaznivými podmienkami na realizáciu projektov, ktoré slúžia na dosiahnutie cieľov EÚ. Pôžičky ponúka malým a veľkým podnikateľom, aby podporovala hospodársky rast a vytváranie pracovných miest.
• Rada Európy má osobitnú rozvojovú banku, ktorou je Rozvojová banka Rady Európy (RB RE). V roku 1991 bola založená aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá pomáhala krajinám strednej a východnej Európy prejsť na trhové hospodárstvo. Odvtedy sa stala globálnou rozvojovou bankou.

Podobné ciele mala mať podľa názvu aj Medzinárodná investičná banka – zvyšovať hospodársku prepojenosť a integráciu členských štátov „v záujme udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj zabezpečenia konkurencieschopnosti národných hospodárstiev“. Na stránke banky sa môžeme dočítať aj to, že členov banky spájajú aj „existujúce historické putá“.

Oživená banka RVHP

IIB vznikla totiž v roku 1970 ako rozvojová banka Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, aby napomohla obchodným a hospodárskym vzťahom medzi krajinami východného bloku (RVHP bola medzinárodná organizácia krajín s centrálne plánovanými ekonomikami na čele so Sovietskym zväzom, do ktorej patrilo aj Československo – pozn. redakcie).

Podľa odborníka na Rusko Andrása Rácza však pre špecifiká plánovaného hospodárstva nedokázala efektívne plniť svoju úlohu, no keďže banka disponovala „širokou a dobre fungujúcou medzinárodnou sieťou, KGB ju často používala ako kryciu organizáciu“.

Hoci po zmene režimu banka nezanikla, nevykonávala žiadnu zmysluplnú prácu. Maďarsko v čase prvej Orbánovej vlády z banky vystúpilo.

Po roku 2010 však IIB znovu oživla. V roku 2015 – po prvýkrát od studenej vojny – si otvorila novú kanceláriu v zahraničí, v Bratislave. V rovnakom roku Maďarsko do banky znovu vstúpilo. Stalo sa to za tretej vlády Viktora Orbána, ktorý už vtedy zanechal za sebou svoje niekdajšie bojovné protiruské naladenie.

IIB pôvodne chcela do Bratislavy presťahovať aj svoje ústredie, no slovenská vláda nebola ochotná zabezpečiť jej zamestnancom imunitu, akú banka žiadala.

Maďarská vláda ju vítala s otvorenou náručou, spojenci sa netešili

Banka napokon presťahovala svoje ústredie do Budapešti, vláda Viktora Orbána nekládla imunite zamestnancov banky žiadne prekážky. Presťahovanie IIB do Budapešti vyvolalo veľké ohlasy. Banka pre svoje niekdajšie prepojenie s KGB nemala veľkú dôveru. Imunita, ktorú majú zamestnanci banky, im podľa odborníkov zjednodušuje prácu pre tajné služby.

András Rácz si myslí, že to predstavuje vážne riziko pre vnútornú aj finančnú bezpečnosť Maďarska. Tieto riziká sa dokonca vzťahujú aj na ostatné členské štáty NATO a EÚ, napísal Rácz v roku 2019.

Podobne videli situáciu aj odborníci kontrarozviedky. Pre novinára Andrása Dezsőa, ktorý sa venuje organizovanému zločinu a tajným službám, sa viacerí respondenti vyjadrili, že Moskva môže používať Medzinárodnú investičnú banku hlavne na krytie ruských spravodajských služieb, na operácie tajných služieb aj na súvisiace finančné operácie. Predsedu banky Nikolaja Kosova viažu k sovietskej tajnej službe dokonca aj rodinné putá.

Diplomatická imunita pre zamestnancov IIB spôsobila veľké napätie medzi maďarskou vládou a Trumpovou administratívou, ktorú orbánovci považovali za svojich priateľov. Viktor Orbán sa snažil vášne schladiť tým, že vtedajšiemu veľvyslancovi USA v Maďarsku Davidovi Cornsteinovi sľúbil, že IIB sa nemôže presťahovať do blízkosti veľvyslanectva USA v Budapešti a maďarské a americké tajné služby budú úzko spolupracovať pri monitorovaní banky.

Maďarská vláda napokon súhlasila aj s tým, aby sa zúžil okruh zamestnancov IIB, ktorí dostanú diplomatickú imunitu. A ani tá nebude celkom rovnaká ako imunita, ktorú majú pracovníci diplomatických zborov.

Namiesto ruskej špionážnej banky európska inštitúcia?

Maďarský nezávislý investigatívny portál Direkt36, ktorý sa vo viacerých článkoch venoval IIB, v decembri 2019 uviedol, že sa zatiaľ neobjavil žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval obvinenia zo špionáže. Vo februári 2020 venovali nezávislé noviny Moscow Times banke rozsiahlejší článok, z ktorého vyplynulo: lídri banky sú si vedomí nedôvery, no pracujú na tom, aby vytvorili európsku banku.

Imre Laszlóczki, podpredseda predstavenstva IIB, argumentoval za „europeizáciu“ tým, že podiel členských štátov EÚ – Maďarsko, Bulharsko, Česko, Rumunsko a Slovensko – mal v tom čase v banke hodnotu 53 percent, kým Rusko len 43 percent. Členovia, ktorí mali podiel väčší ako 25 percent, mohli rozhodnutia vetovať.

Noviny citujú jedného z lídrov ratingovej agentúry Fitch Ratings Tonyho Stringera, ktorý to vtedy videl tak, že IIB naozaj spravila kroky, aby sa vzdialila ruskej centralizácii a stala sa európskou inštitúciou. „Jej štruktúra riadenia sa viac prispôsobuje najlepšej medzinárodnej praxi.“

Fitch hodnotil IIB v roku 2021 ratingom „A-“ so stabilným výhľadom, čo je najslabšia pozícia v rámci horného investičného stupňa. Po tom, ako Rusko 24. februára 2022 napadlo Ukrajinu, rating banky padol na predposledný stupeň v kategórii, v ktorej sa ešte odporúča investovať („BBB“ s negatívnym výhľadom). Na konci marca sa posunul ešte nižšie do kategórie, v ktorej sa už neodporúča investovať („BB-„). V máji Fitch rating banky zrušil.

Na základe tohto vidieť, že ostať členom IIB nemalo veľký zmysel. Z banky vystúpili Slovensko, Česko, Bulharsko a Rumunsko, nie však Maďarsko. Jeho vlastnícky podiel dokonca vzrástol zo 17,2 percenta na 25,27 percenta.

Zdalo by sa, že Maďarsko aj tentoraz konalo v súlade so záujmami Ruska a svoju spoluprácu s bankou ešte zintenzívnilo, vec je však zložitejšia.

Nie je jednoduché odísť, ak je ústredie v Budapešti

Priestor, v ktorom mohla banka fungovať, zanikol – sčasti pre vojnovú situáciu a sankcie, sčasti pre odchod členov, vysvetľuje pre Napunk odborník na zahraničnú politiku Dániel Bartha. Podľa Barthu je Maďarsko v špecifickej pozícii; keďže ústredie banky je v Budapešti, nemôže ju vyhodiť ani z nej odísť.

Ak by chcelo Maďarsko vystúpiť, museli by predovšetkým Rusko a ostatné členské štáty ako Kuba, Vietnam a Mongolsko uznať, že v takejto podobe nemá IIB zmysel, hovorí odborník.

Podľa Barthu však zo strany Ruska s niečím takým nemožno rátať. Medzinárodná organizácia, akou je IIB, je pre neho formou legitimizácie. Prostredníctvom nej môže mať Moskva v EÚ svojich ľudí s diplomatickou imunitou. O to významnejšie je to v čase, keď ruskí diplomati z ostatných členských štátov odchádzajú. IIB je v každom prípade „špionážnou bankou“, či už je ňou aj v skutočnosti, alebo nie, dodáva Dániel Bartha.

Odborník si myslí, že banka preto bude fungovať aj ďalej, hoci v úspornom režime. Maďarsko z nej nevie odísť aj preto, že štýlu maďarskej vlády je to cudzie. Obzvlášť po tom, čo v súvislosti s bankou musela čeliť kritike.

O zvyšovaní vlastníckeho podielu Maďarska Bartha hovorí, že s odchodom Slovenska a Česka to bolo automatické. Tým, že je čoraz menej vlastníkov, menia sa pomery vlastníckych podielov. Medzi členmi je dohoda, že v rámci banky treba zmierniť váhu Ruska. Z dôvodu odchodov však hrozilo, že jeho váha vzrastie. Aby sa to vyvážilo, zvýšil sa vlastnícky podiel Maďarska.

Odborník na zahraničnú politiku si myslí, že Maďarsko má celkovo veľmi obmedzený priestor na manévrovanie. V tejto situácii je najprijateľnejšou stratégiou, ak sa ani nepokúsi podniknúť niečo radikálne.

IBB hrozí platobná neschopnosť

Najnovšou správou ohľadne IIB je, že banka je v kritickom stave. V rámci sankcií boli zablokované európske finančné prostriedky banky, píše nezávislý web HVG na základe „veľmi pesimistického“ a „zlovestného“ listu, ktorý napísal vysokopostavený vedúci ešte v decembri manažmentu banky a ktorý má HVG k dispozícii. Zablokované prostriedky by mohli byť banke vrátené v októbri, no belgické ministerstvo financií zasiahlo s odôvodnením, že viacerí z členov predstavenstva banky majú väzby na ruskú vládu.

17. februára zasiahol komunikačný systém IIB hackerský útok. Banka priznala, že na ňu zaútočili hackeri, a tvrdí, že kyberzločinci v mene niekoľkých predstaviteľov banky „uskutočnili šírenie hromadných falošných e-mailov“. Web HVG zistil, že do rúk hackerov sa mohli dostať e-maily, dokumentácia a iné citlivé informácie, ktoré začali ďalej šíriť. Medzi takýmito dokumentmi je list, v ktorom maďarský minister pre hospodársky rozvoj Márton Nagy lobuje u belgického ministra financií, aby rozmrazil prostriedky IBB.

Podľa HVG banke hrozí platobná neschopnosť alebo bude nútená reštrukturalizovať svoje dlhopisy už v máji 2023.