Denník N

Ruskú „špionážnu banku“ opustili už všetky európske krajiny okrem Maďarska. Tak ľahko z nej však vystúpiť nemôže

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, predseda IIB Nikolaj Kosov a maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó v roku 2021. Foto - FB/Péter Szijjártó
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, predseda IIB Nikolaj Kosov a maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó v roku 2021. Foto – FB/Péter Szijjártó

Medzinárodná investičná banka mala šancu zbaviť sa dedičstva RVHP a KGB, no prekazila jej to vojna na Ukrajine.

Na konci januára vystúpili z Medzinárodnej investičnej banky (IIB) s ruským pozadím Slovensko aj Česko, čoskoro z nej vystúpi aj Bulharsko a Rumunsko. Svoj zámer odísť oznámili tieto krajiny ešte v marci 2022 krátko po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Spomedzi stredoeurópskych krajín neopustí banku jedine Maďarsko.

Podpora hospodárstva

Investičné banky zvyčajne financujú hospodársky rozvoj určitých regiónov. Nielen rozličné regionálne združenia, ale aj jednotlivé krajiny majú svoje vlastné investičné alebo rozvojové banky:

  • Na Slovensku je to Slovenská záručná a rozvojová banka, ktorú zriadilo ministerstvo vnútra. Jej cieľom je poskytovať úvery pre domácich malých a stredných podnikateľov.
  • V Maďarsku má podobnú úlohu Maďarská rozvojová banka (MRB), ktorá je taktiež vo vlastníctve štátu. Financuje aj veľké podniky. Antenna Hungária a maďarský štát odkúpili Vodafone Magyarország sčasti z pôžičky od MRB. Podnikatelia blízki vláde – ako premiérov zať – dostali pôžičku od MRB na viaceré projekty.
  • Európska investičná banka je rozvojovou bankou EÚ. Jej vlastníkmi sú členské štáty. EIB si požičiava na kapitálových trhoch a z týchto peňazí sama poskytuje pôžičky s priaznivými podmienkami na realizáciu projektov, ktoré slúžia na dosiahnutie cieľov EÚ. Pôžičky ponúka malým a veľkým podnikateľom, aby podporovala hospodársky rast a vytváranie pracovných miest.
  • Rada Európy má osobitnú rozvojovú banku, ktorou je Rozvojová banka Rady Európy (RB RE). V roku 1991 bola založená aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorá pomáhala krajinám strednej a východnej Európy prejsť na trhové hospodárstvo. Odvtedy sa stala globálnou rozvojovou bankou.

Podobné ciele mala mať podľa názvu aj Medzinárodná investičná banka – zvyšovať hospodársku prepojenosť a integráciu členských štátov „v záujme udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj zabezpečenia konkurencieschopnosti národných hospodárstiev“. Na stránke banky sa môžeme dočítať aj to, že členov banky spájajú aj „existujúce historické putá“.

Oživená banka RVHP

IIB vznikla totiž v roku 1970 ako rozvojová banka Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, aby napomohla obchodným a hospodárskym vzťahom medzi krajinami východného bloku (RVHP bola medzinárodná organizácia krajín s centrálne plánovanými ekonomikami na čele so Sovietskym zväzom, do ktorej patrilo aj Československo – pozn. redakcie).

Podľa odborníka na Rusko Andrása Rácza však pre špecifiká plánovaného hospodárstva nedokázala efektívne plniť svoju úlohu, no keďže banka disponovala „širokou a dobre fungujúcou medzinárodnou sieťou, KGB ju často používala ako kryciu organizáciu“.

Hoci po zmene režimu banka nezanikla, nevykonávala žiadnu zmysluplnú prácu. Maďarsko v čase prvej Orbánovej vlády z banky vystúpilo.

Po roku 2010 však IIB znovu oživla. V roku 2015 – po prvýkrát od studenej vojny – si otvorila novú kanceláriu v zahraničí, v Bratislave. V rovnakom

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Banky a poisťovne

Ruskí špióni

Viktor Orbán

Vojna na Ukrajine

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie