Denník N

Prečo tému klimatická zmena v Denníku N meníme na klimatická kríza

Požiar neďaleko francúzskeho mesta Landiras v roku 2022. Foto - TASR/AP
Požiar neďaleko francúzskeho mesta Landiras v roku 2022. Foto – TASR/AP

Od utorka sme tému klimatická zmena pri textoch Denníka N premenovali na klimatická kríza. Túto symbolickú zmenu robíme, pretože slovo kríza aj podľa nás lepšie odráža hrozby, ktorým ako jednotlivci aj ako spoločnosť už dnes čelíme.

Pomenovanie klimatická zmena je vedecky správne a v našich textoch ho budeme používať naďalej súčasne s klimatickou krízou aj ďalšími výrazmi, ako napríklad globálne otepľovanieklimatická katastrofa.

Prečo Denník N v minulosti zvolil pomenovanie klimatická zmena

V roku 2015, krátko po vzniku Denníka N, keď sme tag klimatická zmena vytvorili, chceli sme byť aj v textoch o klíme zdržanliví, vecní a vedecky presní. Taký sa nám zdal aj termín klimatická zmena označujúci zmeny klímy zapríčinené globálnym otepľovaním. Otepľovanie spôsobujú ľudia svojou činnosťou.

Neutralita v tejto téme sa nám v tom čase zdala užitočná, teraz je už podľa nás škodlivá. K rovnakému rozhodnutiu dospelo už viacero svetových médií, napríklad britský denník The Guardian, a v mnohých krajinách prebieha diskusia o tom, aké pomenovanie je najpriliehavejšie.

Prvý text uverejnený v Denníku N so značkou klimatická zmena v roku 2015 od Otakara Horáka: Globálne otepľovanie prispelo k spusteniu občianskej vojny v Sýrii

V čom je rozdiel medzi zmenoukrízou

Slovo zmena podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka znamená nadobudnutie iných vlastností, iného rázu.

Slovo kríza vyjadruje stav vrcholného napätia, rozhodujúci okamih, po ktorom nastáva obrat.

Prečo kríza lepšie pasuje na to, čo sa deje

Keď sa povie „pacient je v kritickom stave“, myslí sa tým, že sú ohrozené jeho životné funkcie a ďalšie momenty rozhodnú o tom, či prežije alebo zomrie. Presne to sa v tejto chvíli deje všade okolo nás.

Okolité prostredie potrebné na to, aby sme boli zdraví a dožili sa vysokého veku, je v stave vrcholného napätia – v kritickom stave.

Ibaže keď hovoríme, že „je to iba zmena“, akoby sme pripúšťali, že v novom prostredí môžeme byť rovnako zdraví, mať rovnakú životnú úroveň a vyhliadky na spokojnú budúcnosť. To pri klimatickej zmene nie je pravda. S jej zhoršovaním sa bude mať čoraz viac ľudí na planéte horšie.

Buď teraz, alebo nikdy

Vedci sú si posledných 50 rokov istí, že klimatickú zmenu spôsobujeme my a naše skleníkové plyny. Už desaťročia sa však nedržíme „liečby“, ktorú nám predpisujú. A tak sme sa ocitli tu – v rozhodujúcom, „kritickom“ okamihu.

S pokračujúcou zmenou klímy začne dochádzať k bodom zlomu, v angličtine tipping points. Bod zlomu nastáva pri dosiahnutí kritickej hranice globálneho otepľovania, ktorej prekročenie vedie k veľkým a často nezvratným zmenám v klimatickom systéme.

V septembri minulého roka vedci zo Štokholmskej univerzity zverejnili štúdiu, podľa ktorej už mohlo dôjsť k naštartovaniu piatich nezvrátiteľných bodov zlomu.

Ide napríklad o úplné roztopenie ľadovej pokrývky Grónska, v dôsledku čoho dôjde k zvýšeniu hladiny morí; kolaps dôležitého prúdu v severnom Atlantiku, od ktorého závisia zrážky, a teda aj úroda potravín pre miliardy ľudí; a roztopenie permafrostu, v ktorom je zachytené obrovské množstvo uhlíka.

Stále môže nastať obrat k lepšiemu

Kríza je stav, ktorý poznáme a už sme ho v minulosti zažili. Vieme, že kríza si vyžaduje obrovské nasadenie, no dá sa zvládnuť. Situáciu možno nevieme vyriešiť úplne, ale môžeme ju dostať pod kontrolu tak, aby sa dala prežiť a nezhoršovala sa.

Dobrá správa je, že podľa vedcov OSN ľudstvo nikdy predtým nemalo k dispozícii také možnosti, vedomosti a zdroje na zvládnutie klimatickej krízy, ako má teraz.

Slovami to nezmeníme

Samozrejme, nevieme s istotou povedať, či bude mať nahradenie jedného slova nejaký pozitívny efekt. Napríklad či ľudia o klimatickej kríze budú viac čítať, rozprávať sa o nej a najmä znížia svoju uhlíkovú stopu.

V zahraničí, najmä v anglicky hovoriacich krajinách, sa robili štúdie, ktoré merali rozdiel vo vnímaní zmeny krízy. V správaní ľudí to v podstate nič nezmenilo. Na Slovensku sa podobná štúdia ešte neuskutočnila.

Čo robíme v Denníku N, aby sme klimatickú krízu zvládli

Podľa dát Institutu 2050, ktorý meral postoje obyvateľov Slovenska, si 61 percent opýtaných myslí, že žijeme v dobe klimatickej krízy. Väčšina spoločnosti ju nespochybňuje a zároveň sa chce viac rozprávať o riešeniach.

Denník N má jeden z najväčších tímov v slovenských médiách, ktorý sa im venuje.

Svoju špecializovanú klimatickú reportérku alebo reportéra má redakcia domáceho spravodajstva (Soňa Mäkká, poznáte ju aj z Hiking.sk), zahraničná redakcia (Tomáš Vasilko), oddelenie vedy (Zuzana Vitková a Otakar Horák) aj ekonomická redakcia (Tomáš Grečko).

Väčšina textov vychádza pod hlavičkou poslednej spomenutej – redakcie Denníka E. Je to tak preto, že príčiny aj riešenia klimatickej krízy sú podľa nás v prvom rade ekonomické a majú ich v rukách ekonomicky najvyspelejšie štáty sveta, medzi ktoré patrí aj Slovensko.

Koncom roka 2021 sme začali každý týždeň vydávať Zelený newsfilter, ktorý sumarizuje a komentuje najzaujímavejšie riešenia na ochranu planéty. Od tohto roku si ho môžete s každým novým vydaním vypočuť aj ako podcast.

Keďže klimatická kríza je globálna a človekom nakreslené hranice sú jej ukradnuté, aj odpovede na ňu musia byť spoločné.

Preto sa učíme a zdieľame svoje skúsenosti s kolegyňami a kolegami zo zahraničia, špeciálne cez medzinárodné siete Covering Climate Now, Oxford Climate Journalism Network a Clean Energy Wire.

Čo môžete spraviť, ak sa chcete o klimatickej kríze dozvedieť viac

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Klimatická kríza

Ochrana prírody

Príroda

Zelený newsfilter

Životné prostredie

Ekonomika, Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie