Prečo umelá inteligencia zasiahla kultúru ako prvú? Vedci mali ľahký prístup k obrázkom z internetu, hovorí výskumník (+ podcast)
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Všeobecná umelá inteligencia, ktorá dokáže prevziať kontrolu nad všetkými ľudskými činnosťami, je podľa Lukáša Hudeca, ktorý umelú inteligenciu skúma a vyvíja na Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a vo firme Cognexa, ešte veľmi ďaleko. Umelá inteligencia podľa neho zatiaľ len skladá odpovede z informácií, ktoré jej dali ľudia.
Aj to však stačí na to, aby z nej niektorí ľudia mali strach – napríklad preto, že nevedia, či im nejaká „neurónová sieť“ nevezme prácu. Sčasti je to opodstatnené a sčasti spôsobené tým, že nevieme, ako to celé funguje. V tomto rozhovore sa to pokúsime vysvetliť.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo sa umelá inteligencia tak rýchlo presadzuje v kreatívnych profesiách;
- prečo je jednoduchšie generovať obrázky ako text;
- ako je možné, že AI človeku vygeneruje šiesty prst;
- aj ako sa umelá inteligencia snaží napodobniť ľudskú pozornosť.
Rozhovor zverejňujeme v textovej podobe v skrátenej verzii. Celý si ho môžete vypočuť v podcaste eNkonomika. Nájdete ho v aplikácii Denníka N alebo na webe v hornej časti článku.
Nám laikom sa zdá, že umelá inteligencia sa vyvíja výrazne rýchlejšie, ako sme čakali. Asi nik pred piatimi rokmi nečakal také možnosti, aké máme dnes. Prečo je to tak?
Nezdá sa to len laikom, ale aj nám výskumníkom. Technológia sa za posledných 3 až 5 rokov posunula veľmi rýchlo dopredu.
Už pred niekoľkými rokmi sme začali hovoriť o tom, že máme veľa dát z toho, čo všetko ľudia posielajú na internet, a niektoré firmy ich dokážu pozbierať a vytvoriť z nich datasety. Vďaka nim došlo k rozmachu neurónových sietí umelej inteligencie a mohli sme na niečom začať pracovať. Teraz nás dopredu posúvajú aj preteky medzi firmami a univerzitami, ktoré do umelej inteligencie naliali obrovské investície. Máme aj omnoho výkonnejší hardvér, na ktorom umelú inteligenciu môžeme trénovať.
Umelá inteligencia je pojem, ktorý dnes používa veľa ľudí a firiem, ale nie vždy je jasné, čo ním kto myslí. S akou definíciou umelej inteligencie pracujete vy?
V roku 1920, keď Karel Čapek napísal knihu R. U. R., vzniklo také prvé vnímanie o tom, čo môže byť umelá inteligencia. Začala sa deliť na všeobecnú, ktorá dokáže takmer všetko a môže sa podobať na človeka. Encyklopédia Britannica definuje umelú inteligenciu ako schopnosť počítačov alebo počítačom ovládaných strojov a robotov vykonávať úlohy a prejavovať schopnosti, ktoré sú spájané s inteligentnými bytosťami.
To však hovoríme o veľmi inteligentných algoritmoch, o ktorých sa dá už ťažko povedať, či sú ešte algoritmami. S čím momentálne bežne pracujeme, je skôr „úzka“ alebo špecializovaná umelá inteligencia. Znamená to, že máme naozaj len špecializované algoritmy, ktoré dokážu buď rozpoznávať obrázky, predpokladať text, prípadne sa tváriť ako nejaké četboty.
Takže vedia pomerne dobre urobiť jednu vec, ale nevedia potom vstať a ísť urobiť nákup alebo niečo iné.
Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.
