Denník N

Milosť pre Venezuelu a privreté oči nad Iránom. Ako vojna mení svetový obchod s ropou

Ťažba ropy na juhu Ruska. Foto - Gennadiy Kolodkin/World Bank, Flickr.com (licencia CC BY-NC-ND 2.0)
Ťažba ropy na juhu Ruska. Foto – Gennadiy Kolodkin/World Bank, Flickr.com (licencia CC BY-NC-ND 2.0)

Bol rok 1973 a Spojené štáty práve čelili ropnej kríze. Arabské štáty im a ďalším západným krajinám tú svoju odmietli dodávať v rámci odvety za podporu Izraela v jomkippurskej vojne.

Počas siedmich mesiacov trvania ropného embarga cena kľúčovej komodity vyletela na trojnásobok a Západ si musel zvykať na siahodlhé rady áut pred poloprázdnymi benzínkami.

Američanom chvíľu trvalo, kým sa z toho poučili. V roku 1977 už však mali riešenie v podobe Strategickej ropnej rezervy (po anglicky Strategic Petroleum Reserve, označuje sa skratkou STR) – najväčších skladov ropy na svete, ktoré aktuálne zahŕňajú 714 miliónov barelov.

Čerpanie z rezerv schvaľuje americký prezident, ktorý to robí v časoch núdze. Napríklad v roku 2005 George Bush mladší rozhodol, že siahne do zásob pre hurikán Katrina. Ten zničil vrtné plošiny v Mexickom zálive, čo ceny pohonných hmôt v Amerike vyhnalo nahor.

Aj ruská invázia na Ukrajinu viedla súčasného šéfa Bieleho domu Joea Bidena k uvoľneniu ropných kohútikov. Američania s tým začali vlani v marci, keď išla cena ropy výrazne nahor. Do konca minulého roka Spojené štáty zo svojich strategických rezerv na trh uvoľnili 180 miliónov barelov ropy.

Ďalších 100 miliónov barelov pridali ostatné štáty Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) – členmi tejto organizácie sú popri USA aj ďalšie rozvinuté krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (známej pod anglickou skratkou OECD) vrátane Česka a Slovenska.

Výsledok?

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ceny energií

Joe Biden

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie