Najväčší humanitárny projekt našich čias. Ako má vyzerať Marshallov plán pre Ukrajinu
Koniec vojny je ďaleko, no od západných politikov už zaznieva prísľub povojnovej hospodárskej obnovy Ukrajiny. Vzorom má byť Marshallov plán, ktorým Američania po druhej svetovej vojne pomohli postaviť na nohy západnú Európu.
Pavlo Polubotok čakal, že trest ho neminie. Rozhodol sa preto konať.
Vyslal svojho syna Jakiva do severoruského prístavu Archangeľsk, odkiaľ mladík so svojou družinou odplával do Anglicka s majetkom, ktorého výška sa odhaduje od 200-tisíc do milióna zlatých mincí ukrytých v náklade soli. Išlo o bohatstvo, ktoré Polubotok nadobudol ako hajtman – kozácky vodca a správca časti Ukrajiny ležiacej na ľavom brehu rieky Dnipro.
Hajtman žiadal od ruského cára Petra Veľkého obnovenie autonómie svojej krajiny. Odpoveďou mu v roku 1723 bolo väzenie, v ktorom o pár mesiacov neskôr zomrel.
V tom čase už však mali byť jeho zlaté mince v bezpečí v anglických trezoroch. Polubotok si podľa rôznych zdrojov dal bohatstvo uložiť s ročným úrokom 2,5 až 7,5 percenta. To by po 300 rokoch sporenia znamenalo závratnú sumu.
Peniaze si pritom ešte nikto nevybral, aj keď sa o to v minulosti pokúšal kdekto – od Petra Veľkého po sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova. Podľa údajného hajtmanovho závetu pripadne pätina uloženej sumy jeho nasledovníkom a 80 percent sumy Ukrajine, keď získa svoju samostatnosť.
Nevie sa, či Polubotkovo zlato skutočne existovalo a či skončilo v Anglicku. Ide o legendu, ktorá generáciám Ukrajincov sľubuje príchod zlatého veku zaisteného pokladom z cudziny.
Na bájny príbeh naráža komentár tamojšieho ekonóma Jaroslava Žalila s názvom „Marshallov plán 2.0 alebo ďalší poklad hajtmana Polubotka?“. Píše v ňom, že Ukrajinci nemôžu na ekonomickú pomoc zo Západu čakať ako na dar z nebies. Aj keď finančná injekcia príde, kľúčovú rolu v rozvoji svojej krajiny musia hrať oni sami.
Ukrajinský ekonóm napísal spomínaný článok v roku 2017. Už vtedy sa v súvislosti s Ukrajinou hovorilo o nejakej obdobe Marshallovho plánu.
Tri roky po začiatku vojny v Donbase prišiel bývalý litovský premiér Andrius Kubilius s nápadom, aby Európska únia poskytla Kyjivu počas ďalšej dekády asi päť miliárd eur ročne na rozvoj jeho hospodárstva. Kubilius svoj plán nazýval Marshallov.
Jeho iniciatíva zostala len na papieri.
Teraz je situácia odlišná. Plán rekonštrukcie Ukrajiny sa po ruskej celoplošnej invázii opäť vrátil. Hovorí sa o ňom vo Washingtone, v Bruseli aj v Prahe. Píšu o ňom akademici, konajú sa medzinárodné darcovské konferencie, Ukrajinci založili špeciálny orgán riešiaci povojnovú obnovu krajiny.
Ako by plán mohol vyzerať? Predstavujeme ho v ôsmich základných bodoch.
