Mars je síce v móde, ale ľudia by sa mali vrátiť na Mesiac, hovorí letový kontrolór ISS zo Slovenska (+ podcast)

Dnes sa čoraz viac špekuluje o ceste na Mars, ale ľudstvu sa oplatí vrátiť sa na Mesiac, hovorí Slovák, ktorý pracuje ako člen letovej prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Mesiac je podľa neho dostupnejší a lepší na pozorovanie vesmíru.

Matej Poliaček sa na pôde Nemeckého vesmírneho centra snaží spolu s kolegami čo najviac uľahčiť prácu astronautom module Columbus, teda v európskej časti ISS. Medzinárodná vesmírna stanica je najväčšie dielo, ktoré ľudstvo dostalo na orbitu, a od roku 2000 je laboratórium permanentne obývané. Letová kontrola robí všetko, čo je možné vykonať zo Zeme. Poliaček sa tak podieľa na údržbe systémov, nastavení niektorých experimentov alebo narábaní s dátami.

„Z budúcich vesmírnych misií je pre mňa najzaujímavejšia cesta na Mesiac,“ hovorí kontrolór. „Veľa ľudí sa pozerá hlavne na Mars, ale pre mňa je Mesiac zaujímavejší, lebo je bližšie a naša trvalá prítomnosť na Mesiaci by mohla byť v najbližších desaťročiach reálna.“

Po štúdiu na Glasgowskej univerzite nastúpil na stáž Young Graduate Training, ktorú Európska vesmírna agentúra organizuje každoročne. Miesta v programe sú otvorené aj teraz a podľa Poliačeka je to výborný spôsob, ako naštartovať vesmírnu kariéru. Neskôr sa uchádzal o post člena letovej prevádzky a po desaťmesačnom výcviku zasadol za ovládaciu konzolu. 

V rozhovore sa dozviete:

• prečo je stále prínosné, aby astronauti cestovali na Mesiac;
• ako by pri medziplanetárnych cestách mohla pomôcť umelá inteligencia;
• aká je budúcnosť vesmírnych staníc po konci životnosti ISS;
• prečo si aj ESA prenajíma miesta v súkromnej rakete Space X a nelieta vlastnou.

ESA nedávno vybrala nových astronautov. Nehlásili ste sa tam? 

Hlásil a aj som sa do istej miery niekam dostal, ale to je možno téma na budúci rozhovor. Nateraz nie je o čom hovoriť.

Na ktoré okamihy vo vesmírnom výskume sa v najbližších rokoch tešíte?

Pre mňa je najzaujímavejšia cesta na Mesiac. Viem, že veľa ľudí sa pozerá hlavne na Mars, keďže je to skutočná planéta, ale pre mňa je práve Mesiac zaujímavejší – hlavne preto, že je bližšie a dá sa tam cestovať častejšie. Naša trvalá prítomnosť na Mesiaci by mohla byť v najbližších desaťročiach reálna.

Kedy by tam mohla ESA poslať svoju misiu? 

Veľmi dlho sa hovorilo o roku 2024, ale môžeme si rovno povedať, že to je príliš skoro.

Keď ESA vyšle misiu na Mesiac, čo tam bude robiť?

Primárny zámer je aktuálne hlavne dokončiť projekt Lunar Gateway, čo je orbitálna stanica, niečo ako ISS v menšom vydaní, ale na obežnej dráhe Mesiaca. Mala by slúžiť ako základňa, z ktorej by sa astronauti v budúcnosti mohli dostať na mesačný povrch a robiť tam krátkodobý výskum. Zatiaľ nehovoríme o dlhodobej stanici, ale ambícia vybudovať ju tu určite je. Napríklad Nemecké vesmírne centrum v spolupráci s ESA vyvíja analógovú stanicu, ktorá by v budúcnosti mala slúžiť na výcvik európskych astronautov na povrchové mesačné misie.

Akú pridanú hodnotu by mala naša prítomnosť na Mesiaci? Načo by to bolo dobré?  

Už len z geologického, vedeckého hľadiska by bolo prínosné viac porozumieť tomu, z čoho Mesiac pozostáva. Ďalším prínosom by bol rozvoj astronómie, s ktorou už máme pre množstvo satelitov na obežnej dráhe trošku problém. Ich počet stále rastie a rádiové spektrum, ktoré astronómia využíva na štúdium vzdialenejších objektov, začínajú zaberať satelity, ako je napríklad Starlink.

Mesiac by sa dal využiť ako základňa pre observatóriá a pozorovanie vesmíru a obežnú dráhu by sme mohli využiť na inžinierske, technické účely. To sú iba dva príklady, ale verím, že hneď ako si tú infraštruktúru vybudujeme, veda príde za tým a potenciál sa naplní.

Aká je podľa vás budúcnosť vesmírnych staníc? Čo sa stane, keď sa skončí životnosť ISS? 

Stane sa s ňou to isté ako so stanicou Mir predtým (ruská vesmírna stanica, ktorá bola na obežnej dráhe v rokoch 1986 až 2001 – pozn. E). Bude kontrolovane deorbitovaná, najskôr do Pacifiku. Čo sa týka budúcnosti, závisí od toho, aká bude situácia v roku 2031, čo je momentálne posledný rok existencie ISS. Či to tak naozaj bude, uvidíme.

Existuje viac projektov, ktoré sa chcú odraziť od ISS. Napríklad komerčná stanica Axiom chce využiť súčasnú infraštruktúru medzinárodnej stanice ako možný základ, okolo ktorého postaví vlastné moduly, ktoré sa potom odpoja. Tak ako Space X poskytuje komerčný transport astronautom, Axiom chce prevádzkovať vlastnú stanicu na obežnej dráhe a poskytovať svoju komerčnú výskumnú kapacitu. Tam by si súkromné firmy mohli vyvíjať vlastné technológie.

ISS funguje na medzivládnej spolupráci, no momentálne máme v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine svetovú geopolitickú krízu. Ako vplýva na prevádzku ISS? 

Do istej miery máme šťastie, že ISS je náročný projekt. Vyvinúť jednotlivé moduly trvá dlho, a kým sa dostanú na obežnú dráhu, chce to čas, vedeckú a technologickú expertízu a financie. Myslím si, že toto Rusku zväzuje do veľkej miery ruky, preto nevedia spraviť drastickejší krok, čo sa týka ich postoja k ISS. Samotná stanica bola vyvinutá takým spôsobom, že jednotlivé segmenty, ten ruský aj americký, sú od seba veľmi závislé. Ani pre jednu stranu nie je možné sa odtrhnúť a pokračovať v prevádzke.

Samozrejme, musíme sa zamyslieť nad tým, či stanicu vieme prevádzkovať aj bez Ruska. Ja ako každodenný operátor za zavreté dvere nevidím, ale určite sa oplatí rozmýšľať, ktoré funkčné vlastnosti ruského segmentu dokážeme nahradiť tým, čo už má na obežnej dráhe ESA alebo NASA. No a ak sa na to pozrieme ešte z právneho hľadiska, Rusku stále zväzujú ruky medzinárodné dohody, ktoré podpísali, keď vstúpili do tohto projektu. Majú záväzky, ktoré musia splniť až do konca životnosti stanice.

Jared Olsen, letový kontrolór robotiky NASA, pre Forbes povedal, že pred tým, ako sa posadíte za konzolu, si musíte získať dôveru kolegov a preukázať potrebné technické zručnosti, komunikačné schopnosti a psychickú odolnosť. Ako ste si tú pozíciu vybudovali vy? 

Na začiatku je to veľmi obyčajné. Nájdete si pracovnú pozíciu a prídete na pohovor. Hneď po začiatku práce nastupujete na desať mesiacov výcviku, ktorý je nastavený presne na vašu pozíciu. Zahŕňa štúdium jednotlivých systémov, technickú prácu s dokumentáciou, treba porozumieť jednotlivým komponentom, s ktorými pracujete, ako aj tomu, ako interagujú. Ďalej máme operačný tréning, kde sa školíme, ako navzájom komunikovať a pristupovať k jednotlivým situáciám. Výcvik zahŕňa aj istú mieru simulácií, testovaní psychologickej odolnosti v krízovejších scenároch, pri poruchách a núdzových situáciách. Týchto desať mesiacov je podľa mňa dosť dlhý čas na to, aby si človek získal dôveru kolegov.

Čo by sa stalo, keby ste svoju prácu urobili zle?

Možno to je kontroverzná odpoveď, ale asi nič. Myslím si, že za tie roky prevádzky nielen ISS, ale celkovo vesmírnych misií už od čias programu Apollo sme sa dopracovali k takej úrovni operačných znalostí, že nič nespočíva len na jednom človeku. Museli by zlyhať viaceré prvky a ľudia, aby sa stala katastrofa. Pokiaľ by som sa cielene nesnažil urobiť niečo zákerné, takéto zlyhanie nemôže spôsobiť nič závažné. Najhoršie, čo by sa mohlo stať, je, že stratíme dáta alebo nejaký čas, čo tiež, samozrejme, hrá veľkú rolu, pretože každá minúta na stanici stojí veľa peňazí. Poruchy, prirodzene, môžu nastať, ale na to sa potom snažíme reagovať čo najefektívnejšie, aby bola posádka vždy v bezpečí.

ESA je oproti NASA alebo čínskej CNSA trochu pozadu v mobilite. NASA má prostredníctvom SpaceX rakety Falcon aj Super Heavy, ale európska Ariane 6 už mešká so štartom niekoľko rokov. Prečo to tak je a čo sa s tým bude robiť? 

Hlavná výhoda SpaceX je, že nepatrí len NASA. ESA si môže kúpiť sedačky na palube Crew Dragonu (vesmírna loď firmy Space X, ktorá priváža ľudí na ISS, pozn. E) a poslať astronautov pomocou SpaceX. Poslední dvaja európski astronauti, ktorí leteli na medzinárodnú vesmírnu stanicu, leteli presne takto. To, že SpaceX je komerčná firma, je výhoda v podstate pre každého, nielen pre NASA.

Ale je predsa len lepšie najať si firmu, ktorá je v Európe. Peniaze zo zákaziek sa teoreticky potom vracajú aj do ESA ako členské príspevky.  

Určite áno. To je potom možno otázka na širší prístup k inováciám a k biznisu, ktorý je v USA a v Európe. Predsa len, americký trh je z hľadiska technológií a inovácií trošku voľnejší a veci sa tam hýbu rýchlejšie. Európa má takisto geografický problém, pretože jednak rakety štartujú ponad oceán, aby nemohla vzniknúť nejaká katastrofa, a čím bližšie sme k rovníku, tým viac materiálu vieme vyniesť za rovnakú cenu na obežnú dráhu. Preto má Európa svoj kozmodrom vo Francúzskej Guyane. Druhá vec je rozpočet samotnej ESA, ktorá v porovnaní s NASA je menej financovaná.

Aký vidíte potenciál na využitie umelej inteligencie v Európskej vesmírnej agentúre? Nebojíte sa, že napríklad nahradí aj vás?

To určite raz príde. Myslím si, že do istej miery to bude až nutné, lebo ak hovoríme o misiách s ľudskou posádkou za hranice Marsu a ďalej, tak tam už letová kontrola zo Zeme nedáva veľký zmysel, pretože pri komunikácii môže byť na Marse až polhodinové oneskorenie signálu. Ľudská úloha tam preto bude skôr plánovacia. Posádka bude mať na starosti buď všetko sama, alebo tam bude mať systém, ktorý bude vedieť letového kontrolóra zastúpiť.

Sam Altman, šéf OpenAI, hovorí, že chce vyvinúť všeobecnú inteligenciu, ktorá dokáže nahradiť ľudského výskumníka. Nevymaže to podľa vás ambíciu posielať  ľudské posádky do ďalekého vesmíru? Namiesto nich by tam potom šiel stroj, ktorý má rovnaké komunikačné a vedecké schopnosti ako človek. 

Taký stroj tam už vlastne teraz je – v podobe roveru Curiosity alebo Perseverance. Síce nie sú autonómne, stále ho ovládame zo Zeme, ale pravdepodobne by sa mu dalo dodať nejaké AI, ktoré by mu potom vedelo ako autonómny stroj zadať skúmať povrch Marsu alebo inej planéty. Lenže robot nemá takú flexibilitu ako človek. Keď vyvinieme stroj s vedeckými prístrojmi, ktoré vedia skúmať konkrétne geologické vlastnosti alebo stopy života, ten stroj bude vždy obmedzený na tie dáta, ktoré vie prečítať senzormi. Samostatne by sme možno vedeli ponahradzovať schopnosti človeka, napríklad aj motorické, jednotlivým robotickými systémami, ale keď ich dáme všetky dokopy, zistíme, že človek je stále omnoho produktívnejší a flexibilnejší v skúmaní vesmíru ako stroj, a v dohľadnom čase to tak stále bude.

Možno viacerí ľudia majú nejaký dobrý nápad na vesmírny startup, ale rozmýšľajú, ako sa vôbec dostanú k zákazkám. Vy ste jeden pomohli zakladať, čo by ste im poradili?

Existuje celkom veľké množstvo programov, ktoré sa snažia podchytiť dobré nápady a dať im dráhu na rozbeh, aby z dobrého nápadu vznikol biznis, ktorý má nejaké využitie, svoj trh alebo vie vygenerovať nejakú hodnotu. Európska vesmírna agentúra má program biznisových inkubátorov. Tie najbližšie k nám sú v Brne a v Prahe, aj preto veľa slovenských firiem začína práve tam. Inkubátory podporujú startupy finančne, ale aj technicky a znalostne. Na Slovensku sa to postupne začína rozbiehať tiež. Vďaka tomu, že sme sa stali asociovanou krajinou ESA, sú k dispozícií projektové výzvy. Existujú ambície takéto inkubačné centrum otvoriť aj na Slovensku. Kým sa to stane, Slovenská vesmírna kancelária má už teraz projekty, ktoré ho nahrádzajú. Ak má niekto záujem, treba sa obzerať po týchto projektoch u nás a možno aj v Česku.