Vlastníkom Slovnaftu je MOL, ale kto vlastní MOL? Aj nadácie blízke Orbánovi

Igor Matovič (OĽaNO) spolu s ďalšími poslancami navrhuje zvýšiť osobitný odvod z mimoriadnych ziskov Slovnaftu. Namiesto schváleného odvodu vo výške 55 percent žiada až 70. S pomocou peňazí navyše chce financovať nápad, aby občania dostali po 500 eur za účasť vo voľbách.

Jedným z hlavných Matovičových argumentov je, že ak zisk Slovnaftu nezdaní Slovensko, zbohatne na ňom Maďarsko. Po roku 2000 ovládla bratislavskú rafinériu maďarská ropná skupina MOL. Tá sa proti Matovičovým výrokom bráni tým, že vláda v Budapešti v nej nemá žiadnu kontrolu. Sčasti aj pre Matovičove výroky MOL Slovensko žaluje.

V Maďarsku pritom štát vyrubil MOL-u až 90-percentnú osobitnú daň. Firma však za to Maďarsko nezažalovala.

Dôvodom môže byť aj to, že hoci oficiálne tamojšia vláda nemá v MOL-e žiadnu kontrolu, existujú medzi nimi úzke vzťahy.

Vlastnícka štruktúra

Jediným vlastníkom Slovnaftu je MOL. Maďarská firma do decembra 2019 získala 100-percentný podiel Slovnaftu, z ktorého sa tak stala uzavretá akciová spoločnosť. Odvtedy nemožno obchodovať ani s jeho akciami.

MOL je však, naopak, otvorená akciová spoločnosť a s jeho akciami sa obchoduje na burze. Dňa 30. septembra 2022 vyzerala vlastnícka štruktúra nasledovne:

• 31,37 percenta akcií bolo v rukách zahraničných, hlavne inštitucionálnych investorov – rozličných investičných a hedgeových fondov či iných firiem. Približne 45 percent zahraničných investorov je zo Severnej Ameriky, 46 percent z Európy a zvyšok z Blízkeho a Ďalekého východu.
• 10,49 percenta vlastní Nadácia MOL-Nová Európa.
• 10-percentný podiel má Nadácia Maecenas Universitatis Corvini a rovnako 10 percent aj Nadácia Mathias Corvinus Collegium (k týmto nadáciám, ako aj k Nadácii MOL-Nová Európa sa ešte vrátime).
• 7,95 percenta podielov má v rukách Organizácia MOL Nyrt. KMRP. KMRP je skratkou pre Špeciálny program podielového vlastníctva zamestnancov. Ide o zamestnancov firmy, ktorí sú členmi a zároveň majiteľmi tohto programu.
• 4,89 percenta podielov vlastní OTP Banka. MOL a OTP sú si vzájomnými vlastníkmi od roku 2009.
• Podielnikmi sú ešte ING Bank (4,18 percenta), UniCredit Bank (4,2 percenta), domáci inštitucionálni investori (9,11 percenta) a domáci súkromní investori (5,29 percenta).
• Firma má vo vlastných rukách 2,51 percenta akcií.

Nadácie vlastníkov MOL-u

Nadácia Maecenas Universitatis Corvini je prevádzkovateľom Univerzity Corvinus v Budapešti. V Maďarsku sa v roku 2019 začala reforma univerzít a Univerzita Corvinus bola prvá, kde bola zrealizovaná. Hlavnou zmenou je, že prevádzkovateľom univerzity už nie je štát, ale nadácia na správu majetku vykonávajúca úlohu vo verejnom záujme.

Štát aj naďalej zabezpečuje zdroje pre tieto nadácie. Tie však môžu hospodáriť aj samostatne. Vláda previedla na nadácie aj verejný majetok, hlavne nehnuteľnosti. Nadácia Maecenas Universitatis Corvini dostala od štátu aj 10 percent akcií MOL-u a tiež akcie nadnárodnej farmaceutickej a biotechnologickej spoločnosti Richter Gedeon.

Nadácia Mathias Corvinus Collegium je prevádzkovateľom súkromnej vzdelávacej inštitúcie Mathias Corvinus Collegium (MCC). V 90. rokoch ju založil podnikateľ blízky Fideszu András Tombor. Prevádzkovateľom inštitúcie je od roku 2020 Nadácia Mathias Corvinus Collegium, ktorej štát takisto daroval značný verejný majetok a po 10 percent z akcií MOL-u, ako aj z Richter Gedeonu. MCC je zároveň aj jednou zo študentských organizácií Univerzity Corvinus. Považujú ju za miesto, kde sa vzdeláva elita Fideszu.

Nadáciu MOL-Nová Európa založili spoločne MOL a maďarský štát v roku 2021. Na túto nadáciu presunula ropná spoločnosť časť aktivít, ktoré spadajú pod takzvanú spoločenskú zodpovednosť (CSR). Rovnako vykonáva aj „úlohy vo verejnom záujme v oblasti športového života, kultúry, zdravotníctva, rozvoja hospodárstva a ochrany životného prostredia“. Táto nadácia vlastní 10,49 percenta akcií MOL-u, ktorú jej v pomere 50:50 poskytli firma a štát.

Štát už nie je vlastníkom

V roku 2018 bol ešte najväčším podielnikom MOL-u maďarský štát. Vtedy mal v rukách 25,24 percenta akcií, no tieto akcie postupne daroval MOL-u a nadáciám. Takýto presun štátneho majetku sa v Maďarsku stal bežnou praxou.

V prípade MOL-u znamenal presun akcií na nadácie napríklad to, že sú chránené pred nepriateľskými prevzatiami (počas uplynulých 15 rokov sa o niečo také pokúšala rakúska OMV a ruská Surgutneftegaz).

No súčasne – ako upozorňuje portál Telex – v prípade, ak by došlo k zmene vlády, nový kabinet by v MOL-e nemal kontrolu. V nadáciách sú ľudia verní súčasnej vláde. Fidesz má prostredníctvom nadácií v MOL-e väčší podiel ako banka OTP a samotný MOL.

Osobitná daň v Maďarsku a na Slovensku

MOL je so súčasnou maďarskou vládnou elitou dosť prepojený, no situácia Slovnaftu je celkom iná. Vládne rozhodnutia, ktoré sa týkajú MOL-u, sa rodia pravdepodobne v spolupráci s firmou – hoci osobitná daň a cenový strop boli pre firmu bolestivé.

Cenový strop dokonca spôsobil na konci roka 2022 problémy so zásobovaním: zahraničným firmám sa neoplatilo priviezť do Maďarska palivá, keďže ich vedeli predať len so stratami a MOL sám nedokázal zásobovať celú krajinu. Zrušenie cenového stropu ohlásili spoločne na tlačovej konferencii minister a vedúci úradu vlády Gergely Gulyás a generálny riaditeľ MOL-u Zsolt Hernádi.

Takáto spolupráca však nie je samozrejmá. Je výsledkom blízkeho vzťahu vlády a MOL-u. Na Slovensku takýto blízky vzťah medzi Slovnaftom a vládou nie je.

Veľavravné je aj to, že kým MOL žaluje slovenský štát pre osobitnú daň vo výške 55 percent, proti 90-percentnej špeciálnej dani v Maďarsku právne kroky nepodniká.

Nemusí za tým byť len iný vzťah oboch firiem k svojim vládam. Slovnaft je totiž v ťažšej situácii ako MOL v Maďarsku. Bratislavská rafinéria v oveľa väčšej miere vyrába produkty na export, kým rafinérie MOL-u v Maďarsku dodávajú palivá najmä pre domáci trh.

Na začiatku februára vstúpilo európske ropné embargo na ruskú ropu do ďalšej fázy. Členské štáty EÚ nemôžu medzi sebou obchodovať ani s ropnými produktmi z ruskej ropy. Veľmi veľká časť produkcie Slovnaftu sa však exportovala do Česka, Rakúska, Maďarska, ale aj do Nemecka alebo do Poľska. V prípade Česka získal Slovnaft odklad na zákaz exportu o 10 mesiacov, no v prípade ostatných krajín platí.

Riešením je, že Slovnaft sa preorientuje na výrobu z inej než ruskej ropy. Alternatívna ropa však prichádza na Slovensko momentálne iba jedinou cestou – ropovodom Janaf, známejším ako ropovod Adria. Začína sa na brehu mora v Chorvátsku a do Bratislavy vedie cez Maďarsko. Chorvátsko má však s MOL-om pomerne napätý vzťah – a to dostáva do ťažkej situácie aj Slovnaft.

Chorvátsko diktuje

Kým prichádza ruská ropa, MOL v Maďarsku nebude mať problém. Slovnaft však musí kvôli exportu v každom prípade presedlať na spracovanie ropy iného pôvodu. K nej sa však vie dostať len cez chorvátsky Janaf. V tejto neistej situácii môže byť pre Slovnaft oveľa bolestivejšou nižšia osobitná daň na Slovensku ako vyššia osobitná daň v Maďarsku pre MOL.

Chorvátsko je vďaka tomu vo veľmi silnej pozícii a zdá sa, že to aj využíva. Za prepravu ropy si od MOL-u pýta veľmi vysoký tranzitný poplatok. Maďarsko pre to nalieha, aby zasiahla Európska komisia. Najväčším podielnikom Janafu je chorvátsky štát.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó rokoval minulý štvrtok v Záhrebe s ministrami energetiky Chorvátska, Bulharska a Slovinska. Zatiaľ je ticho o tom, či vo veci Janafu došlo k pokroku. Szijjártó na Facebooku uviedol, že „máme záujem rozširovať prepravnú kapacitu a položiť energetickú spoluprácu na dlhodobé základy“.