Hrozí Slovensku grécky scenár? Za akých okolností môže nastať? Odpovedá sedem ekonómov

Ak vláda neprijme nové a trvalé opatrenia na ozdravenie verejných financií, ich stav sa bude každoročne výrazne zhoršovať, upozorňuje rozpočtová rada. Bez reforiem dlh krajiny opäť prevýši 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP) už o tri roky a o asi 15 rokov sa začne blížiť k 100 percentám HDP.
„To je asi dvojnásobok toho, čo pre krajinu ako Slovensko pokladáme za bezpečné,“ hovorí člen rozpočtovej rady Martin Šuster.
Keď sa k tomu pridá to, že bežným štandardom sa stáva viac ako trojpercentný deficit a strany v parlamente sa predbiehajú v rozdávaní štátnych peňazí, je namieste obava, či sme nevykročili na takzvanú grécku cestu.
„Grécko malo v roku 1989 taký istý pomer dlhu k HDP, ako má teraz Slovensko. Trvalo päť rokov, kým sa dostalo na 100 percent,“ hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana.
Slovenské verejné zadlženie a úroky, ktoré platíme, sú aktuálne stále oveľa nižšie ako v prípade Grécka pred dlhovou krízou, pripomína ekonóm VÚB banky Michal Lehuta. Grécko malo na jar 2010 verejný dlh zhruba 130 percent HDP a investorom platilo 9- až 10-percentné úroky. Slovensko má dlh a úroky, ktoré platí, menej ako polovičné.
Väčšina ekonómov, ktorých sme oslovili, sa v podstate zhoduje, že situácia začína byť vážna, ale to, či sa naplní grécky scenár, je ešte v našich rukách.
Ekonómom sme položili tieto otázky:
Hrozí Slovensku grécky scenár? Za akých okolností by sa to mohlo stať? Nakoľko je to podľa vás pravdepodobné?
Najprv stručný výber z odpovedí:
„Keby sme nijaké zmeny nespravili, dlh Slovenska by do 50 rokov presiahol 350 percent HDP, čo je jednoducho nemožné, niekedy predtým by došlo k defaultu. Som však pevne presvedčený, že v skutočnosti prikročíme k potrebným zmenám.“ (Martin Šuster)
„Hlavným problémom Slovenska nie je dlh ako taký, ale nízka produktivita práce (vzhľadom na zanedbané investície do výskumu a inovácií). V produktivite práce, ktorá je hlavným zdrojom ekonomického rastu, nás už predbehli nielen Poliaci a Maďari, ale aj pobaltské štáty.“ (Vladimír Baláž)
„Slovensko má teda dve dekády na to, aby sa dlh dostal dostatočne nízko, aby ho husákove deti na dôchodku nevystrelili do ‚gréckych‘ výšin a aby Slovensko nemusela pokútne zachraňovať Európska centrálna banka.“ (Radovan Ďurana)
„Nemyslím si, že Slovensko je na ceste ku gréckemu scenáru, a pravdepodobnosť vidím ako veľmi malú.“ (Mária Valachyová)
„Nová vláda na jeseň prevezme štafetu s vysokým rizikom dlhodobej udržateľnosti, rastúcim deficitom a historicky najvyšším a tiež rastúcim dlhom. Teda, slovníkom položenej otázky, štafetu gréckej cesty. Bez