Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vážny už priznal, že Slovensku prepadne miliarda z eurofondov

Premiér Robert Fico a podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Foto - tasr
Premiér Robert Fico a podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Foto – tasr

Slovensko príde v eurofondoch zhruba o miliardu eur, ktoré sme mali vyčerpať do konca tohto roku, ale už to nestihneme. Avizuje to Ľubomír Vážny zo Smeru, ktorý zodpovedá za veľké investície druhej Ficovej vlády.

Brusel pridelil Slovensku v rámci druhého programového obdobia 11,5 miliardy eur. Šlo o peniaze na roky 2007 až 2013, ale peniaze sme mohli čerpať ešte aj v tomto roku. Premiér Fico vybavil v Bruseli pre Slovensko výnimku, v podobnej veci uspel aj rumunský premiér. Keby sme eurofondy nemohli čerpať ešte aj do konca tohto roku, celkové zúčtovanie by pre nás vyznelo ešte horšie.

Do posledného decembrového dňa sa podľa Vážneho vyčerpá asi 92 percent z prideleného balíka. Chýbajúcich osem percent je spomínaná miliarda. Za takú sumu by sa dalo postaviť približne 100 kilometrov jednoduchých diaľníc. Alebo o polovicu znížiť ročný deficit rozpočtu.

Problémy sme mali od začiatku

Európske fondy nemali od začiatku poriadny manažment. Boli to politické nominácie, ktoré uspokojovali svoje záujmy, hovorí odborník na eurofondy Ján Rudolf, ktorý kandiduje do volieb za stranu SaS.

Problémy s čerpaním eurofondov boli hneď na začiatku programového obdobia. V roku 2007 eurofondy na Slovensku stáli. Vláda Smeru kompletne prerobila operačné programy, ktoré vyrokovala s Bruselom pred nimi vláda Mikuláša Dzurindu. Všetko sa tak schvaľovalo nanovo a s čerpaním sa mohlo začať až s ročným omeškaním.

Najviac obstarávaní sa robilo za prvej Ficovej vlády, najmä v roku 2009. Vtedy ministerstvu financií šéfoval Ján Počiatek. Z európskych peňazí sa opravovali školy a centrá miest, no nepostavili sa za ne takmer žiadne diaľnice.

Veľkou eurofondovou kauzou bol nástenkový tender za prvej Ficovej vlády. Ministerstvo výstavby, ktoré viedol nominant Smeru, si netransparentným spôsobom obstaralo predražené tovary a služby. Obstarávanie zverejnilo na nástenke ministerstva.

Čo nám vyčítal Brusel

Vlani Európska komisia spochybnila náš orgán auditu na ministerstve financií. V dôsledku toho nám bruselskí audítori stopli eurofondy v sume 330 miliónov eur. Eurofondy sa nemohli čerpať v deviatich z jedenástich piatich z deviatich operačných programov, medzi nimi bola aj informatizácia. Minister financií Kažimír na spochybnenie auditu reagoval tak, že vymenil šéfa auditu.

Brusel nám vyčítal najmä chyby vo verejnom obstarávaní. Niektoré verejné inštitúcie neuzavreli takú zmluvu, aby sa potom cena za zákazku nenavyšovala cez rôzne dodatky. V niektorých prípadoch bola cena zákazky stanovená veľmi neurčito, hýbala sa od jedného do 10 miliónov eur.

Väčšiu časť zablokovanej sumy nám Brusel uvoľnil vlani na jeseň, no za cenu veľkých korekcií.

Keď sa zrátajú všetky korekcie za druhé programové obdobie, budú sa hýbať okolo pol miliardy eur. To sú peniaze, ktoré šli na projekty z rozpočtu a mal nám ich preplatiť Brusel, ale neurobí tak. Tieto európske peniaze sa potom mohli použiť na iné projekty, ale koľko sa aj použilo, nie je zrejmé. Hovorí sa, že o vyplatenie niektorých faktúr sme Brusel radšej ani neskúšali žiadať.

Čerpanie sa zrýchlilo najmä v tomto roku, aj za cenu chýb. Začali sa narýchlo opravovať cesty, aj tie, ktoré nebolo treba, hovorí Rudolf. Zrazu sa stihlo dokončiť aj niekoľko diaľničných úsekov, najmä na východe Slovenska. No pomohlo to rastu zamestnanosti aj v stavebníctve, ktorému sa ešte donedávna príliš nedarilo.

Staré chyby sa opakujú

Ako príklad toho, že eurofondy sme nepoužili efektívne, sa zvykne uvádzať informatizácia spoločnosti, na ktorú sa vyčlenila asi miliarda.

Na trhu sa dlho šepkalo o predražených zákazkách, ktoré dostáva pár vyvolených firiem, ďalšie sú skryté za subdodávkami. Až to partia mladých IT ľudí nevydržala a začala o tom hovoriť otvorene. Na verejné IT projekty sa totiž začína rozdávať nových 800 miliónov eur v rámci tretieho programového obdobia.

Debate pomohla aj predražená konferencia Techmatch a kritizovaná stránka Slovensko.sk, ktorá mala ľuďom zjednodušiť prístup k verejným službám, ale nie je to celkom tak.

A čo sa deje teraz? Začali sa už vypisovať nové IT tendre opäť na megalomanské projekty, ktorým chýbajú dôkladné štúdie, a nie je jasné, aký budú mať úžitok pre ľudí.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Od nového roka budú podmienky získania úveru tvrdšie, no ľakať sa netreba

Objemy úverov na Slovensku naďalej prudko rastú, v októbri ich úroveň presiahla aj hodnoty z júna minulého roka, keď sa ľudia pripravovali na sprísnenie podmienok ich poskytovania. NBS zasiahla aj tentoraz, od januára zdvojnásobila rezervu, ktorá žiadateľovi musí zostať z príjmu.

Minúta po minúte

Zdieľať

České firmy začínajú znervózňovať virtuálne odbory

České firmy znervózňuje nástup takzvaných virtuálnych odborov. Vstupujú do firiem zvonka, predáci v danej spoločnosti nepracujú, keďže Zákonník práce to umožňuje. Odborová organizácia totiž môže vzniknúť, ak združuje aspoň troch zamestnancov. Ich mená nemusí zverejniť, upozorňuje portál ihned.cz.

Kde sa vzali a ako fungujú: Niektoré fungujú z Česka, iné firmy hovoria, že ich už oslovili aj virtuálne odbory so základňou na Slovensku.

Spoločnou črtou týchto organizácií je, že ťažisko činnosti nevykonávajú v sídle spoločnosti alebo jej prevádzkach, ale na internete. Cez web a sociálne siete získavajú aj členov. Výnimkou nie je ani poskytovanie náborového príspevku členom vo výške 1500 korún.

Prečo sú z nich firmy nervózne: Virtuálne odbory firmám len pošlú email, že združujú ich zamestnancov a žiadajú informácie o fungovaní spoločnosti a jej plánoch. Zákonník práce im dáva právo na prístup k informáciám, firmy však nechcú poskytovať dôležité dáta niekomu, koho nepoznajú.

Niektorí právnici totiž tvrdia, že to môže byť aj nástroj priemyselnej špionáže alebo prostriedok na ničenie sociálneho zmieru v rámci konkurenčného boja.

Kde už sú a čo chcú: Skúsenosti s virtuálnymi odbormi už má napríklad AirBank, maloobchodné siete Lidl, Ahold a Globus alebo aj Amazon.

Za najrozšírenejšiu virtuálnu odborovú organizáciu v ČR ihned.cz označuje Zamestnanecké fórum, ktoré je už v 15 firmách. Na jeho čele sa objavil Petr Novák, bývalý funkcionár Babišovej strany ANO, ktorý po afére s vysokými odmenami od Juhočeskej nemocnice z politiky odišiel.

Virtuálne odbory sa ľahko uchytia najmä vo firmách, kde dobre nefungujú klasické odbory.

„On-line odborové organizácie sú nečitateľné, nie je jasný počet ich funkcionárov, odmietajú stretnutia, nežiadajú od firiem priestory, ale, naopak, posielajú im faktúry napríklad za činnosť predsedu,“ hovorí Eva Veličková zo Zväzu priemyslu a dopravy a dodáva, že to na firmy „pôsobí ako výpalné“.

P. Novák naopak tvrdí, že anonymita je dôležitá práve tam, kde zamestnávatelia chcú odbory a odborárov obísť alebo zastrašiť.

Ako sa firmy bránia:

  • Zasielanie údajov o firme blokujú najmä s odkazom na európske nariadenia o ochrane osobných údajov.
  • V prospech zamestnávateľov už hovorí aj niekoľko judikátov, napríklad Najvyšší súd ČR potvrdil, že odbory majú byť vo firme viditeľné, vykonávať zvonka rozoznateľnú činnosť s ťažiskom priamo u zamestnávateľa.
  • Firmy sa bránia aj tým, že kým tradičné odbory majú transparentné štruktúry, stanovy a demokratické mechanizmy, spôsob fungovania virtuálnych odborov, korešpondenčné hlasovania či voľby orgánov je veľmi ťažké overiť.
  • Medzi právnymi expertmi sa vedie polemika, čo možno považovať za odbory, keďže „bez fyzickej prítomnosti vo firme nemôžu odbory napríklad bdieť nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo je jedna z ich základných úloh“.

Keďže napríklad spoločnosť Globus odmieta virtuálnym odborom uhrádzať ich faktúry, v Česku sa zrejme schyľuje k viacerým súdnym sporom.

Zdieľať

Slovensko je v kvalite verejných financií v popredí druhej ligy a máme na to, aby sme sa dostali do prvej ligy. „Môžeme sa tam dostať za jedno až dve volebné obdobia,“ povedal viceguvernér NBS Ľudovít Ódor, spoluautor štúdie o tom, ako posunúť Slovensko do prvej ligy vo verejných financiách.

Ódor spolu s ekonómami Štefanom Kiššom, ktorý šéfuje Útvaru hodnoty za peniaze, a Eduardom Hagarom, šéfom Inštitútu finančnej politiky, pripravili dokument Rozpočet 2.0.

V odbornom dokumente pomenovali 10 priorít, ktoré považujú za kľúčové, aby sa Slovensko mohlo stať členom elitného klubu.

  • Lepšie rozpočtovanie. „Bez zveličovania môžeme konštatovať, že trojročné rozpočtovanie je len formálne cvičenie,“ hovoria autori diskusnej štúdie. Slovensko potrebuje zaviesť tvrdšie rozpočtové obmedzenia na strednodobom horizonte. Autori štúdie považujú za vhodný nástroj výdavkové limity.
  • Prepojene rozpočtového procesu s hodnotou za peniaze. Všetky opatrenia revízií výdavkov, ktoré zverejnil Útvar hodnoty za peniaze s rezortnými kolegami, schválila vláda. Takmer žiadne sa však nenaplnili.
  • Dôraz na čisté bohatstvo. Pri analýzach rozpočtu stále dominujú „príjmy, výdavky, deficity“. Autori štúdie vravia, že dôležitý je profesionálny manažment aktív a pasív a treba viac komunikovať o implicitných a podmienených záväzkoch.
  • Skutočné riadenie verejných financií. Na Slovensku investujeme viac podľa politických preferencií ako na základe skutočných potrieb. V dlhodobých strategických plánoch nie sú jasné priority. „Navrhujeme procesne aj inštitucionálne posilniť všetky fázy životného cyklu investícií od prípravy až po finálne odovzdanie,“ uviedli autori štúdie.
  • Prorastový daňový mix. Odporúčajú zvýšenie podielu nepriamych a majetkových daní. Vidia priestor hlavne na zvýšenie majetkových daní z nehnuteľností kompenzované znížením odvodov pre nízkopríjmových. Ďalej na zvýšenie podielu DPH na daňovom mixe, špeciálne prostredníctvom boja proti daňovým únikom.
  • Reforma dôchodkového systému. Hlavné úlohy: zreálnenie sľubov v I. pilieri, zvýšenie čistej výnosovosti v II. pilieri a zvýšenie motivácie obyvateľov včas myslieť a sporiť na dôchodok aj dobrovoľne. Mala by sa tiež obnoviť väzba medzi dôchodkovým vekom a očakávanou dĺžkou života a zaviesť korekčný faktor do výpočtu dôchodkov.
  • Efektívnejšie zdravotníctvo. Budúci ministri by sa mali zaoberať nákladovou efektivitou najmä v liekovej politike, ako aj kvalitou poskytnutej zdravotnej starostlivosti a reformami, ktoré nemajú priamy finančný vplyv, stratifikáciou, projektom eHealth, lepším manažmentom nemocníc a podobne.
  • Kvalitné ľudské zdroje. Celkový počet úradníkov je primeraný, chýbajú však zdravotné sestry, sociálni pracovníci a nevieme zaplatiť učiteľov. Bolo by dobré spustiť rozsiahle audity v štátnych úradoch aj podnikoch, zriadiť analytické tímy, zväčšiť regionálnu diferenciáciu miezd, aj naprieč pozíciami.
  • Vyššia transparentnosť.
  • Reforma európskeho fiškálneho rámca. Napríklad by bolo dobré sa vrátiť k pôvodnému zámeru paktu a mať len európske pravidlá len pre vážne rozpočtové chyby.
Zdieľať

Ministerstvo financií chce návrh zákona o výdavkových stropoch pripraviť do konca tohto volebného obdobia. Minister financií Kamenický to povedal v diskusii NBS na tému, ako posunúť Slovensko do prvej ligy v oblasti verejných financií.

Zdieľať

Podnikateľská aktivita v eurozóne sa v novembri takmer zastavila. Vyplýva to z údajov spoločnosti IHS Markit založených na prieskume medzi nákupnými manažérmi. Výsledky boli horšie, než očakávali ekonómovia.

Súhrnný index nákupných manažérov (PMI), ktorý je považovaný za spoľahlivý ukazovateľ zdravia ekonomiky, klesol na 50,3 bodu z októbrových 50,6 bodu, informuje Reuters.

PMI sa viac priblížil k hodnote 50 bodov, ktorá oddeľuje rast aktivity od poklesu. Len tesne sa minul s viac ako šesťročným minimom dosiahnutým v septembri.

Čo sa zlepšilo a zhoršilo:

  • najdôležitejší sektor služieb vzrástol oveľa menej, než sa očakávalo. Jeho index sa prepadol na 10-mesačné minimum 51,5 bodu;
  • pokračoval pokles spracovateľského priemyslu, ktorý nepretržite padá 10 mesiacov;
  • zhoršili sa očakávania manažérov pracujúcich v službách (budúcnosť vidia najhoršie od polovice roka 2013).

Najlepšie výsledky za ostatných 5 mesiacov vykázal čiastkový index pre nemecký spracovateľský priemysel, ktorý síce je naďalej v poklese, no prekonal odhady analytikov.

Zdieľať

Hoteliéri a majitelia penziónov mali rekordnú letnú sezónu

Hoteliéri, majitelia penziónov a ďalších ubytovacích turistických zariadení mali dobrú letnú sezónu. V 3. štvrťroku im dvojciferným medziročným tempom vzrástol počet návštevníkov, prenocovaní aj tržby z ubytovania.

Výsledky návštevnosti v ubytovacích zariadeniach na Slovensku v 3. kvartáli zverejnil Štatistický úrad.

Ako sa darilo ubytovacím zariadeniam:

  • počet návštevníkov dosiahol takmer 2,1 milióna osôb, medziročne stúpol o 16,3 percenta;
  • počet prenocovaní sa zvýšil o 15 % na 6,4 milióna;
  • tržby sa vyšplhali na 166,6 milióna eur, vzrástli o 22 percent. Väčšinou (55,8 %) sa na nich podieľali domáci návštevníci.

Väčšinu hostí tvorili Slováci. Ich počet rástol výrazne rýchlejšie, než pribúdalo zahraničných návštevníkov.

Domácich turistov bolo o 23 percent viac, zahraničných o 8 percent.

Celkovo až štyria z desiatich zahraničných hostí navštívili Bratislavu a jej okolie.

Najviac ľudí z cudziny prišlo z Česka, Poľska a Nemecka. Z top 10 krajín najrýchlejšie, o 40 percent, stúpol počet turistov z Ukrajiny.

Zdieľať

Microsoft získal od vlády USA licenciu na dodávky softvéru pre Huawei, ktorý je od mája na čiernej listine americkej administratívy. Ak s ním chcú americké firmy obchodovať, potrebujú zvláštne povolenie.

Americké ministerstvo obchodu tento týždeň potvrdilo, že začalo udeľovať niektorým firmám obmedzené licencie na obchodovanie s Huaweiom, píše Reuters.

V prípade Microsoftu schválilo jeho žiadosť o povolenie na vývoz sériového softvéru.

USA začiatkom týždňa opäť predĺžili dočasnú všeobecnú licenciu, ktorá umožňuje limitované obchodovanie s Huaweiom.

Nezaobídu sa bez neho operátori prevádzkujúci komunikačné siete na americkom vidieku.

Huawei čaká najmä na to, či licenciu dostane Google, ktorý by potom mohol dodávať operačný systém Android a aplikácie do jeho nových prístrojov.

Čo majú USA proti Huaweiu:

Spojené štáty obviňujú Huawei z krádeží technológií a špionáže pre Peking. Huawei to popiera.

Washington firmu vylúčil tiež z budovania mobilných sietí piatej generácie (5G), k rovnakému postupu nabáda aj svojich spojencov.

Zdieľať

Poisťovňu od nového roka zmení viac ako 240-tisíc poistencov. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa bude mať od januára budúceho roku o 145-tisíc poistencov menej.

Aj napriek tomu štátna poisťovňa ostane najväčšou na trhu s 3,1 milióna poistencov.

Dôvera, ktorú vlastní Penta, bude mať od budúceho roka 1,5 milióna poistencov, po prepoisťovacej kampani k nej prišlo takmer 70-tisíc ľudí.

Najviac si polepšila najmenšia poisťovňa Union, ku ktorej prišlo takmer 80-tisíc poistencov, a od budúceho roka bude mať takmer 500-tisíc poistencov.

Údaje zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Zdieľať

Takmer polovica z výberu diaľničného mýta končí na účte spoločnosti SkyToll, informuje Najvyšší kontrolný úrad. Len desať centov z jedného eura zaplateného na mýte v rokoch 2014 – 2018 sa použilo na výstavbu nových diaľnic.

Z jedného eura mýta dostávala 45 centov štátna Národná diaľničná spoločnosť a 48 centov išlo na účet SkyTollu, ktorý mýtny systém od roku 2010 prevádzkuje.

NKÚ na základe kontroly upozorňuje na neefektívne a nehospodárne nastavený systém, aj na vážne riziká do budúcnosti. Tie súvisia s vlastníctvom celého technického zázemia pre výber mýta a z toho vyplývajúce obmedzené možnosti, ktoré má NDS pri rozhodovaní o prevádzkovateľovi mýta po roku 2022, keď sa zmluva so spoločnosťou SkyToll skončí.

Celú správu nájdete na webe NKÚ.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať