Denník N

Bratislavčania hádžu do žltých kontajnerov aj roxorové tyče, plynové kartuše a WC misy

Vytriedený odpad určený na recykláciu. V spaľovni odpadov, z ktorej je vidieť len komín, končí to, čo sa nedá zrecyklovať alebo nikto nechce. Foto N - Tomáš Hrivňák
Vytriedený odpad určený na recykláciu. V spaľovni odpadov, z ktorej je vidieť len komín, končí to, čo sa nedá zrecyklovať alebo nikto nechce. Foto N – Tomáš Hrivňák

Obyvatelia Slovenska sa zo všetkého najviac považujú za ochrancov prírody, ukázal minuloročný prieskum Institutu 2050. Podľa obsahu žltých kontajnerov v najväčšom slovenskom meste to tak zďaleka nevyzerá.

Od minulého roka zmizla zo žltých kontajnerov väčšina PET fliaš a plechoviek. Ľudia ich triedia samostatne cez zálohomaty v obchodoch. Tým však zmizlo zo žltých kontajnerov to najhodnotnejšie, čo sa dá zrecyklovať. Na tone PET odpadu sa dá zarobiť aj tisíc eur.

Niekomu by sa zdalo, že zaoberať sa peniazmi, keď ide o odpad, je až druhoradé a prvoradá by mala byť príroda. Slovenský systém nakladania s odpadom je však postavený na odpadových firmách, z ktorých veľká časť je v súkromných rukách. Ziskuchtivosť niektorých z nich ukázali už viaceré odpadové kauzy.

Je teda namieste sa opýtať – ostalo v žltých kontajneroch dosť odpadu, ktorý sa ešte finančne oplatí triediť a recyklovať?

Denník E hľadal odpovede na bratislavskej linke na triedenie plastov. Prečo sa oplatí pozrieť práve sem:

  • Množstvo odpadu: Nikde inde na Slovensku ho nevzniká toľko ako práve v Bratislave. Okrem odpadu Bratislavčanov tu končia aj smeti turistov a ľudí, ktorí do hlavného mesta chodia za prácou.
  • Členitosť mesta: Bratislava je najväčšia rozlohou, má tiež 17 mestských častí. Každá z nich je niečím iným problematická. Stred mesta tvoria úzke ulice a vnútrobloky, ktoré sťažujú pohyb smetiarskych áut. Karlova Ves, Dúbravka či Lamač sú zase veľmi kopcovité.
  • Pochybná minulosť miestnej triediacej linky: Bratislava má najmodernejšiu triediacu linku, no plasty sa tu v minulosti recyklovali podpriemerne. Donedávna vlastnili zariadenie súkromníci, niektorí boli údajne zapletení aj do nelegálneho nakladania s odpadom.
Balíky odpadu po dotriedení. Komín v pozadí patrí spaľovni odpadu OLO a končí v nej odpad, ktorý sa nedá zrecyklovať alebo sa preň nenašiel odberateľ. Foto N – Tomáš Hrivňák

Čo sa stane s vaším vrecom odpadu po príchode na linku

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Ochrana prírody

Odpad

Príroda

Životné prostredie

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie