Týždeň v európskej ekonomike: Nový trh s elektrinou má chrániť spotrebiteľov a znížiť význam plynu

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

• Európska komisia navrhla nové pravidlá pre trh s elektrinou.
• Ďalším zeleným bojiskom sú povinné rekonštrukcie budov.
• Krachy amerických bánk nezastavili zvyšovanie úrokových mier ECB.

---

1. Nový trh s elektrinou chráni spotrebiteľov a znižuje význam plynu

Reforma pravidiel trhu s elektrickou energiou má predísť kolísaniu cien. Tie sa od polovice roku 2021 prudko zvýšili, čo prinútilo Európsku komisiu nájsť spôsob, ako zmierniť záťaž pre spotrebiteľov a zabezpečiť dostatočné stimuly pre investície do lacných obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná a solárna energia.

Čo sa deje

Európska komisia predstavila návrh reforiem trhu. Základ jeho fungovania sa nemení, cena elektriny sa bude naďalej odvodzovať od marginálnych cien, kde koncovú cenu ovplyvňuje zdroj, ktorý by bol využitý pri dodatočnom zvýšení dopytu – väčšinou je to plyn alebo uhlie. Napriek tomu, že značné množstvo elektriny vyrobia atómové elektrárne alebo obnoviteľné zdroje, cena sa hýbe podľa fosílnych palív.

Prudkým výkyvom má zabrániť zníženie dopytu po elektrine počas špičkových odberov, keď sa zapínajú fosílne zdroje. Komisia chce umožniť prevádzkovateľom rozvodných sietí, aby poskytovali výhody tým spotrebiteľom, ktorí budú obmedzovať svoju spotrebu v čase vrcholného odberu počas dňa. To umožní míňať menej „drahej“ energie a udržať ceny elektriny na nízkej úrovni.

Členské štáty majú do aktualizovaných národných a klimatických plánov definovať národné ciele pre znižovanie dopytu a pre skladovanie elektriny.

Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov majú zabezpečiť dlhodobé zmluvy o nákupe energie (PPA), ktoré vytvárajú stabilnú cenu energie pre spotrebiteľov a garantované príjmy pre výrobcov. Od krajín EÚ sa bude vyžadovať, aby odstránili prekážky pre tento druh zmlúv a poskytli mu trhové záruky.

Akákoľvek verejná podpora pre nové obnoviteľné alebo jadrové kapacity sa teraz bude musieť uskutočniť prostredníctvom obojsmernej zmluvy o rozdiele (Contract for Difference – CfD), ktorá zabezpečí garantovaný príjem pre výrobcov energie a zároveň ochráni spotrebiteľov pred nadmernými cenovými výkyvmi. Zmluvy bude podpisovať aj štát s tým, že bude výrobcom energií garantovať úroveň príjmov.

Treťou časťou reformy je ochrana spotrebiteľov. Dodávatelia budú musieť informovať domácnosti o výhodách a rizikách rôznych typov zmlúv a spotrebitelia si budú môcť kombinovať fixné a flexibilné ceny elektriny s viacerými dodávateľmi.

Štáty musia určiť dodávateľa poslednej inštancie, ktorý bude zásobovať spotrebiteľov elektrinou, keď ich dodávateľ zbankrotuje. Nový dodávateľ bude povinný rýchlo oznámiť spotrebiteľom nové zmluvné podmienky, aby si mohli flexibilne vyhľadať novú ponuku, ak nie je uspokojivá ponuka nového dodávateľa. Štáty takisto majú zabrániť odpájaniu zraniteľných spotrebiteľov.

Spotrebitelia budú mať tiež nové právo na spoločnú energiu v rámci komunity, napríklad predajom prebytočnej solárnej energie na streche susedom.

Prečo je to dôležité

Obojstranné zmluvy o rozdiele zabezpečia, aby výrobcovia investovali do nových výrobných kapacít, aj keď sú veľkoobchodné ceny nízke. Ak budú, naopak, ceny elektriny vysoké, prebytočné výnosy sa rozdelia medzi koncových odberateľov elektriny na základe ich podielu na celkovej spotrebe. Nevýhodou CfD je, že v prípade nízkych cien energií bude musieť rozdiel zaplatiť štát. To môže byť pre niektoré krajiny veľmi náročné a zároveň to môže ísť proti únijným pravidlám štátnej pomoci.

Dlhodobá stabilita príjmov, ktorú poskytuje CfD, je výhodná najmä pre technológie, ako sú geotermálna energia, veterná energia na mori či jadrová energia. Tie si vyžadujú značné kapitálové výdavky, ale keď už sú raz postavené, poskytujú lacný zdroj energie.

Možnosť uzavrieť zmluvy s viacerými dodávateľmi je pre spotrebiteľov výhodná. Domácnosti si napríklad môžu zvoliť zmluvu s pevnou cenou za svoju bežnú spotrebu – ako je osvetlenie, TV, internet – a zvoliť si flexibilnú alebo dynamickú zmluvu pre svoje tepelné čerpadlo alebo elektrické vozidlo, aby mohli využívať nízke nočné ceny.

Čo bude nasledovať

Európsky parlament a krajiny EÚ teraz návrh preskúmajú s cieľom dosiahnuť dohodu na jeseň. Ambíciou Komisie je dosiahnuť dohodu ešte pred budúcou vykurovacou sezónou, aby mohli nové pravidlá pomôcť zvládnuť cenové výkyvy, ktoré Európu pravdepodobne čakajú.

To sa však nemusí podariť, keďže Francúzsko a Nemecko sa nevedia dohodnúť na načasovaní reformy. Kým Paríž tlačí na rýchlu revíziu, Berlín chce reformu trhu až po európskych voľbách na jar 2024.

---

2. Ďalším zeleným bojiskom sú povinné rekonštrukcie budov

Európsky parlament schválil svoju pozíciu k revízii smernice o energetickej náročnosti budov. Do rokovaní s členskými krajinami chce ísť s ambicióznymi požiadavkami pre novostavby, ale aj s tlakom na rekonštrukciu tých starých.

Ako však ukázal prípad spaľovacích motorov, pred finálnou páskou nie je isté nič. A do európskej aj domácej politiky sa vracia apetít pre spochybňovanie zelených legislatív.

O čo ide

Europarlament hlasovaním schválil svoju prvotnú pozíciu k revízii energetickej náročnosti budov. Žiada v nej, aby:

• mali všetky novostavby od roku 2028 nulové emisie;
• tie verejné už o dva roky skôr;
• nové stavby mali na strechách solárne panely (okrem historických);
• postupne klesala uhlíková stopa aj starých budov.

Posledný bod patrí medzi najproblematickejšie. Už postavené budovy by mali od roku 2030 spĺňať aspoň energetickú triedu E.

Túto hranicu podľa odhadov dnes nedosahuje zhruba 15 percent európskych budov. O tri roky neskôr by mali potom dosiahnuť triedu D. Pre nebytové a verejné budovy sa tieto termíny posúvajú o tri roky skôr.

Čo je dôležité povedať

Členské štáty si budú môcť samy povedať, v akých prípadoch sa požiadavky na energetickú efektívnosť starších budov spustia. Navrhnuté sú najmä dva momenty – predaj alebo prenájom. Majiteľom starých rodinných domov na slovenských dedinách, ktorí v nich plánujú dožiť, by teda Bruselom nariadené rekonštrukcie nehrozili.

Europarlament vložil do návrhu aj viacero sociálnych záruk, najmä povinnosť zabezpečiť granty a dotácie pre zraniteľné domácnosti. Diskusie budú aj o tom, koľko výnimiek budú môcť štáty udeľovať – historickým budovám, nájomným bytom alebo v prípadoch nedostatku pracovnej sily.

Európske budovy sú dnes zodpovedné za 40 percent spotreby energií. A pri všetkých debatách o prechode na obnoviteľné zdroje platí, že najzelenšia je tá energia, ktorá sa neminie. Ak myslí Európa svoje snahy o zabránenie klimatickej katastrofe vážne, povinné (pri predaji alebo prenájme) zatepľovania a výmeny kotlov sú na stole oprávnene.

Čo sa bude diať 

Europarlament teraz čakajú diskusie s členskými štátmi. A ako ukázal prípad zákazu spaľovacích motorov, nič nie je dohodnuté, kým to nevyjde v zborníku európskych zákonov.

Návrh má podporu stavebného sektora, ktorý v ňom vidí ťahača svojho biznisu. Neprekvapí však, že za brzdu ťahá nemecká pravicová strana FDP, ktorá je aj za vykoľajením ozelenenia automobilového priemyslu. Kritizuje „nútené“ rekonštrukcie a preferuje, aby boli vlastníci k rekonštrukciám iba motivovaní – napríklad príplatkom za uhlíkovú stopu vo vykurovaní. Návrh nemá podporu ani Talianska a Poľska, väčšina členských štátov sa koncom minulého roka dokázala zhodnúť iba na rekonštrukciách komerčných budov.

---

3. Krachy amerických bánk nezastavili zvyšovanie úrokových mier ECB

Pred štvrtkovým rozhodovaním ECB sa ozývali špekulácie, či krach amerických bánk SVB a Signature nezastaví zdvíhanie úrokových mier. Oficiálne hlasy síce zdôrazňujú, že Európa nie je priamo ohrozená, no neistota na finančných trhoch mohla byť dôvodom pre spomalenie sprísňovania menovej politiky. Nakoniec sa to nestalo, ECB zvýšila úrokovú mieru o pol percenta.

Čo sa deje

Kolapsy Silicon Valley Bank a banky Signature sú najväčšie od finančnej krízy v rokoch 2007/08. Ani jedna z bánk nemala v EÚ väčšie zastúpenie (SVB mala v Nemecku len malú pobočku), hrozbou je však rast paniky na trhoch. Európske finančné trhy klesli aj po tom, ako v stredu prudko padli akcie švajčiarskej Credit Suisse, nakoniec sa musela zachraňovať pôžičkou švajčiarskej centrálnej banky.

V tejto situácii začínali niektoré hlasy pochybovať, či bude ECB pokračovať v zvyšovaní úrokovej miery. Rada guvernérov však rozhodla, že úrokové miery porastú o pol percenta. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií, sadzba jednodňových refinančných a jednodňových sterilizačných operácií sa tak s účinnosťou od 22. marca zvyšujú na 3,50, 3,75 a 3 percentá.

Prečo je to dôležité

Začiatkom marca ECB upravila nadol očakávanú mieru inflácie, hlavným dôvodom bol nižší než očakávaný rast cien energií. Podľa jej expertov má inflácia dosiahnuť v priemere 5,3 percenta tohto roku, 2,9 percenta na budúci rok a 2,1 percenta v roku 2025.

Problémom však ostáva jadrová inflácia očistená od energií a potravín. V tomto roku by podľa nových odhadov mala dosiahnuť 4,6 percenta, čo je viac, než sa predpokladalo v decembri.

Príliš vysoká inflácia bola hlavným dôvodom pokračovania zvyšovania úrokových mier. Neprevážil ani argument neistoty na finančných trhoch. Podľa Rady guvernérov je bankový sektor eurozóny odolný a má dosť veľké kapitálové rezervy a likviditu. ECB je však pripravená poskytnúť sektoru likvidnú podporu, ak to bude nevyhnutné.

---

Ďalšie správy

Priemysel chce vodík vyrobený z jadra. Otvorený list volá po tom, aby sa rátal do európskych zelených cieľov, aj keď ide o nízkouhlíkový zdroj, nie bezemisný. Proti jadrovej energii už neprotestuje ani Nemecko.

V minulom roku mala EÚ rekordne vysokú medziročnú mieru inflácie. 9,2 percenta. Z košíka spotrebiteľských cien zdraželi najviac náklady na bývanie, energie a vodu (18 percent), nasledovala doprava (12,1 percenta) a potraviny (11,9 percenta).

Ročná miera inflácie – hlavné kategórie indexu spotrebiteľských cien, 2022

Zdroj – Eurostat

EÚ a USA chcú spoluprácu pri kritických surovinách. Oba ekonomické bloky sa snažia odpútať zo závislosti od Číny. Ide o materiály potrebné pre výrobu technológií, napríklad kobalt alebo lítium. EÚ a USA si v tejto oblasti nechcú konkurovať.

Krajiny položili základy novým fiškálnym pravidlám. Po novom budú strednodobé rozpočtové plány dôležitejšie ako každoročný deficit. Finálnu dohodu zdržuje Nemecko, obáva sa príliš laxného prístupu a požaduje ďalšie konzultácie.

Únia má novú stratégiu pre klimatickú diplomaciu. Tento rok pôjde na samit COP28 s misiou bojovať proti všetkým fosílnym palivám, nielen uhliu. Zároveň chce otvoriť dvere využívaniu jadrovej energie na výrobu vodíka. Predsedajúci minuloročnej klimatickej konferencie varoval, že bez výrazných zmien sa nepodarí udržať otepľovanie pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.

Eurokomisia už netlačí na nový spoločný dlh. Ten bol na stole ako spôsob vyrovnania hracieho poľa medzi členskými štátmi pri podpore domáceho priemyslu. Nápad však nenašiel podporu členských krajín. Komisia teda skúsi nájsť peniaze pri revízii únijného rozpočtu.

Nápojári nedostanú pri recyklovaných fľašiach prednosť. Výrobcovia ich chceli využívať na výrobu ďalších fliaš, aby nedochádzalo k znehodnocovaniu. Európska komisia však volania nevypočula, keďže by podľa nej išlo o narušenie voľného trhu.

Trhový podiel najväčších producentov elektriny sa v európskych krajinách postupne znižuje. V roku 2021 mali tieto firmy najsilnejšie postavenie na Cypre (88 percent) a vo Francúzsku (79 percent trhu vyjadrených v objemoch dodávanej energie). Slovensko patrí s takmer 65-percentným podielom medzi krajiny Únie, kde si najväčší producent stále udržal významné postavenie.

Trhový podiel najväčších producentov elektrickej energie v krajinách EÚ, 2021

(v % celkovej produkcie)

Zdroj – Eurostat

Podobné je to na trhu s plynom. Najväčší dovozca suroviny má na slovenskom trhu 80-percentný podiel, opäť jeden z najvyšších v EÚ.

Trhový podiel najväčších producentov a dovozcov zemného plynu v EÚ, 2021

(v % celkovej produkcie)

Zdroj – Eurostat

Europarlament má pozíciu k spoločne využívaným dátam. Pripravovaný zákon má zabezpečiť bezpečný prístup k využívaniu dát na výskum alebo inovácie. Po schválení pozície sú na rade rokovania s členskými štátmi.

EÚ sa chystá zakázať látku toxickú pre včely. Ide o takzvané neonikotinoidy, ktoré sa používajú na ochranu plodín pred hmyzom. Takisto sú však zodpovedné za úhyn včiel a iných opeľovačov. Členské štáty ich využívanie povoľovali cez výnimky, s tým má byť onedlho definitívny koniec.

Česko vedie boj za záchranu spaľovacieho motora. Na stretnutí jedenástich krajín vrátane Slovenska sa diskutovala emisná norma Euro 7 a nemecký postup pri oddialení konca spaľovacieho motora. Ten sa čoraz viac zdá byť motivovaný domácou politikou.

Brusel už nebude slovenským farmárom krátiť dotácie. Po viac ako roku od opätovného udelenia akreditácie pre Pôdohospodársku platobnú agentúru tak končí štvrtinové krátenie za chyby a podvody. Projekty za vyše 700 miliónov eur sa tak nebudú musieť doplácať zo štátneho rozpočtu.

Holandsko obmedzí vývoz technológií do Číny. Konkrétne má ísť o výrobu čipov, ide o spoločnú dohodu s USA a Japonskom. Krajina si od toho sľubuje väčšiu nezávislosť, upevnenie technologického líderstva a ochranu pred vojenským zneužitím jej technológií.

Dánsko otvorilo podzemné úložisko CO2. Ide o prvú cezhraničnú spoluprácu, keďže projekt Greensand zachytáva uhlík v Belgicku a ukladá ho na dánskom území. Do roku 2030 sa má postarať o desať percent všetkých emisií krajiny.

---

Štatistika: Elektrinu produkujeme najmä z jadra

Viac ako polovicu (52,2 percenta) elektrickej energie sme v roku 2021 vyprodukovali z jadra, fosílne palivá mali 23,3-percentný podiel, medzi obnoviteľnými zdrojmi dominovali biopalivá, uvádza nová publikácia Eurostatu zhŕňajúca energetické štatistiky. Najnižší podiel fosílnych palív vo výrobe elektriny bol v severských krajinách a Francúzsku.

Výroba elektrickej energie podľa zdroja, 2021

Zdroj – Eurostat

Celkový podiel obnoviteľných zdrojov v spotrebe energie bol na Slovensku 17,4 percenta, čo je hlboko pod podielom severských krajín (Švédsko – 62,6 percenta, Fínsko – 43,1 percenta).

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov, 2021 (v %)

Zdroj – Eurostat

Energetický priemysel bol v EÚ zodpovedný za približne štvrtinu z celkového množstva emisií skleníkových plynov. Na Slovensku to bolo len 18,5 percenta, veľkým producentom emisií je však spotreba palív, priemysel a doprava.

Podiel emisií skleníkových plynov podľa zdroja, 2020 (v %)

Zdroj – Eurostat