MediaBrífing: Tri problémy, ktoré odhalili najnovšie správy o umelej inteligencii

Marketingové oddelenia veľkých IT firiem predstavili v ostatných dňoch toľko noviniek v oblasti umelej inteligencie (AI), že by sme o nich mohli napísať veľmi dlhý článok. Pod povrchom PR správ sa však skrývajú minimálne tri vážne problémy, ktorým treba venovať pozornosť.

Kým sa k nim dostaneme, zhrňme si aspoň v pár bodoch, čo je nové.

• Spoločnosť OpenAI, ktorá sa preslávila inteligentným četbotom ChatGPT a generátorom obrázkov Dall-E, predstavila svoj nový jazykový model GPT-4. Je vraj spoľahlivejší, kreatívnejší a aj sa viac drží faktov ako jeho predchodcovia (GPT-3 či GPT-3.5), hoci si stále môže odpovede vymýšľať. Navyše dokáže reagovať aj na požiadavky vo forme obrázkov, nielen textu. Predplatitelia ChatGPT už môžu GPT-4 vyskúšať.
• Microsoft umožňuje otestovať GPT-4 vo svojom vyhľadávači Bing, netreba už čakať na schválenie prístupu.
• Google predstavil nové funkcie do svojho kancelárskeho balíka Workspace. AI čoskoro zvládne zosumarizovať konverzáciu v Gmaili a pripraviť návrh odpovede, vygeneruje požadovaný text v Google Docs, prípadne preformuluje už napísaný text do viac či menej formálnej podoby. Zvládne tiež predpripraviť prezentáciu alebo urobí poznámky z online porady.
• Obdobné vylepšenia bude mať aj kancelársky balík Microsoft 365, firma ich nazvala Copilot. Tiež zvládne vytvoriť prvý náčrt textov podľa zadaní, sumarizovať emaily a online porady, analyzovať dáta v Exceli a vizualizovať ich.
• Už aj šéf Facebooku Mark Zuckerberg mení rétoriku, stále menej hovorí o vysnívanom metaverze a častejšie spomína AI. Podľa jeho slov spoločnosť Meta teraz najviac investuje do vývoja umelej inteligencie, ktorá bude zapojená do každého firemného produktu.

Prvý problém: Preceňovanie výsledkov

Spoločnosť OpenAI urobila množstvo testov svojho nového jazykového modelu. Z nich vyplýva, že GPT-4 by napríklad skončil v právnických skúškach medzi top 10 percentami testovanými, predchodca GPT-3.5 to pritom dotiahol len do posledných 10 percent.

Pri teste z čítania s porozumením by GPT-4 bol lepší ako 93 percent študentov, v matematike 89 percent, na olympiáde z biológie by porazil 99 percent súťažiacich. Darilo sa mu aj na chémii, dejinách umenia, v psychológii či štatistike.

Pri čítaní o takýchto výsledkoch je ľahké skočiť k záveru, že umelá inteligencia sa vyrovnáva človeku, o chvíľu bude vševediaca a prekoná schopnosti ľudstva. Avšak ako upozorňuje aj Joshua Levy, to, že počítač urobí testy určené pre ľudí, neznamená, že má rovnaké schopnosti ako ľudia, ktorí zvládnu rovnakú skúšku.

Testy sú pre ľudí ťažké, práve tak totiž boli navrhnuté. Zmyslom testu nie je, aby ho urobil každý, ale iba niektorí. To, čo je pre ľudí náročné, môže byť pre umelú inteligenciu jednoduché. No neznamená to, že sa stroj vyrovná ľuďom v mnohých iných – často oveľa dôležitejších – oblastiach.

Inak povedané, četbot by dnes zrejme urobil prijímačky na mnohé prestížne univerzity, ale nezvládol by