Kedy sa zastaví rast úrokov? Centrálni bankári zneisteli, aj keď to tak nevyzerá
Turbulencie minulého týždňa môžu byť historickým míľnikom, ktorý ovplyvní nielen menovú politiku americkej centrálnej banky. A to aj napriek tomu, že sa Fed túto stredu pokúsi ukázať, že nepanikári.
Autor je ekonomický analytik a poradca na ministerstve financií
Turbulentné dianie na bankovom trhu v zámorí aj v Európe má potenciál vyvolať významnejšie následky, ako sa zdá z bezprostrednej reakcie regulátorov. Tí boli pripravení tak na 48-hodinovú ságu Silicon Valley Bank, ako aj na týždeň trvajúce turbulencie okolo Credit Suisse oveľa lepšie než na kolaps Lehman Brothers, ktorý v roku 2008 spustil najvážnejšiu povojnovú hospodársku krízu. Minimálne o tom centrálni bankári svojou akcieschopnosťou presvedčili.
Už v noci na pondelok 20. marca 2023 šesť najväčších svetových centrálnych bánk oznámilo mimoriadne a koordinované opatrenia na denné dopĺňanie dolárovej likvidity do bankového sektora a pocitu déjà vu sa už nedalo predísť.
Bezprostredne najdôležitejšou je teraz otázka, či erupcie v pomerne obmedzených segmentoch bankového trhu majú potenciál otočiť kormidlom menových politík dvoch najdôležitejších centrálnych bánk sveta.
Frankfurt švajčiarskym slzám neverí
Naša Európska centrálna banka (ECB) deň po zverejnení napätej situácie v švajčiarskej veľkobanke nezaváhala a pokračovala v trhmi očakávanom sprísňovaní cez zvýšenie základných úrokov o pol percentuálneho bodu (na 3,5 %). Týždeň predtým sa počítalo s ďalšími dvoma rovnako výraznými nárastmi v najbližších mesiacoch. Šéfka našej ECB Christine Lagardová po tomto rozhodnutí stoicky vyhlásila, že cieľ boja proti zrýchlenej inflácii nie je v protiklade s cieľom udržania stability vo finančnom sektore.
O tri dni neskôr sa však aj ECB zapojila do koordinovanej celosvetovej „akcie“ centrálnych bánk na denné dopĺňanie dolárovej
