Denník N

Cenové stropy na potraviny môžu byť trójskym koňom obchodníkov

Foto – N
Foto – N

Konkurenti sa nemajú dohodovať na ničom, čo súvisí s cenami. Ani na zdanlivo prospešnej samoregulácii.

Autor pôsobí na Katedre hospodárskej politiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, venuje sa hospodárskej súťaži

Lídri slovenského maloobchodu sa dohodli, že nebudú zvyšovať ceny vybraných potravín. Cenové stropy sa majú týkať základných potravín, pričom každý reťazec si sám vyberá paletu produktov.

Naoko šľachetné gesto. V skutočnosti by však takáto samoregulácia mohla:

  1. pomáhať koordinovať kartel;
  2. znižovať konkurenčný tlak pri produktoch s veľkou váhou v spotrebnom koši;
  3. zvyšovať trhovú silu voči dodávateľom;
  4. pomáhať predchádzať potenciálne prísnejšej regulácii od štátu.

Ako zabezpečiť stabilný kartel

Vo všeobecnosti je cieľom kartelu dohodnúť také podmienky o cenách alebo iných aspektoch trhu, ktoré vedú k vyšším ziskom. Paradoxne, čím efektívnejšia taká dohoda je, tým motivovanejší sú členovia kartelu jeden druhého podraziť, aby dosiahli vyššie zisky na úkor ostatných účastníkov dohody.

Kľúčová je stabilita kartelu. Preto je dôležité vymyslieť spôsob kontroly, aby sa členovia navzájom neokrádali. Forma musí byť dostatočne efektívna a nenápadná zároveň.

Ako takú dohodu manažovať, aby si jej členovia kde-tu neprilepšili na úkor ostatných? Typický príklad sú praktiky najnižšej ceny. „Ponúka vám konkurent lepšiu cenu? Dajte nám vedieť a my ich dorovnáme“. Na prvý pohľad výborná ponuka pre zákazníka. V skutočnosti zákazník v dobrej viere kontroluje funkčnosť kartelu a donáša na porušovateľov dohody.

Aj samoregulácia môže zlepšiť koordináciu medzi potenciálnymi členmi kartelu. Prináša priestor pre pravidelné stretnutia

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na dennike.sk

Inflácia

Obchod

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie