Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ekonomika mala zasa taký dobrý rok, že balíčky Fico vôbec nepotreboval

V predvolebnom roku sa zvyknú aj zodpovedné vlády zblázniť a míňajú na predvolebné gestá, čo to dá. Robert Fico si je istý, že premiérom bude opäť on. Možno aj preto míňal na predvolebnú kampaň zo štátneho na stredoeurópske pomery len zanedbateľné peniaze.

Tváril sa však pritom ako najväčší grant, politická opozícia mu naletela a výsledok tak napokon bude podľa predstáv Smeru.

Do parlamentných volieb pôjde aj vďaka takzvaným sociálnym balíčkom s aurou nekonečnej štedrosti. A ak na jar naozaj zostaví novú vládu, nájde kasu v použiteľnom stave.

Bežná prevádzka

Aby bolo vidno striedmosť pri tvorbe takzvaných sociálnych balíčkov, stačí si náklady na ne dať do kontextu. Nejde len o to, že marketing Smeru hovorí o troch balíčkoch a v skutočnosti sú len dva. Tretí sú obyčajné predvolebné sľuby, ktoré má plniť až budúca vláda a nijako preto nesúvisia s aktuálnymi výdavkami.

Náklady na dva balíčky, ktoré ohlásila vláda tento a minulý rok, sa odhadujú dokopy na 350 miliónov eur. To je len štvrtina toho, ako sa v roku 2014 zlepšil výber daní oproti predpokladom, s ktorými pracoval rozpočet.

Samozrejme, vyšší výber daní nemusí byť automaticky príkazom na vyššie míňanie, no tento pomer ukazuje, v akom komforte sa pohyboval Smer, keď balíkoval.

Výnimky zo zdravotných odvodov, extra DPH na niektoré potraviny, zľavy z cien plynu, príspevky na zatepľovanie bytov a vlaky zadarmo budú stáť dokopy okolo 300 miliónov eur. Väčšinu nákladov teda pohltí len pätica opatrení, náklady na ostatné budú rádovo maximálne v miliónoch eur.

Kúzlo je v tom, že Smer dokázal do balíčka zaradiť aj vyše 20 bežných zmien vládnych dotácií, ktoré nutne nezvyšujú plánované výdavky. Na tabuli za premiérom sa tak skvelo 30 opatrení, ktoré sa divákovi spoja so Smerom, no až na výnimky patria k bežnej agende ministerstiev. Tie výnimky však za pozornosť stoja.

Nápad ako od Mikloša

Ani najdrahšie opatrenie oboch vládnych balíkov nevybočuje z toho, ako o sociálnej politike už dlho rozmýšľa stredný prúd slovenskej ekonómie. Zľava na zdravotných odvodoch s nákladmi 140 miliónov eur je len pokračovaním politiky Dzurindových vlád ešte z čias zavádzania rovnej dane. Tá bola vždy rovná len sadzbou, ale výnimiek z nej bolo mnoho. Aby sa podporila zamestnanosť, ľudia s nízkymi príjmami platili nízke alebo žiadne dane už po daňovej reforme z dzurindovských čias.

Kažimír tento rok len pridal aj bonus na zdravotných odvodoch. Z pohľadu pracujúceho sú zdravotné odvody to isté ako dane – platí ich povinne a starostlivosť dostáva rovnakú bez ohľadu na to, koľko takto štátu pošle.

Pochopiteľne, Fico dal úľavu na zdravotných odvodoch do kontextu, ktorý vyhovoval jemu. Presadil zvýšenie minimálnej mzdy o 28 eur (8 percent) a aby sa nedostal do ostrejšieho sporu s priemyselníkmi, ponúkol časti ich zamestnancov menšie platby za zdravotné odvody.

Opakovane síce pred kamerami klamal, že ide o historicky najprudšie zvýšenie minimálnej mzdy, no vedel, že aj rast na 380 eur je dosť na to, aby mu to podniky mohli vrátiť prepúšťaním.

V praxi je zatiaľ výsledok nepresvedčivý. Signály, žeby zvýšená minimálna mzda prinútila podniky prepúšťať, nie sú. No zároveň sa ukázalo, že tri štvrtiny ľudí, ktorí mohli mať čistý príjem vyšší vďaka úľave na zdravotných odvodoch, si zľavu vlastne neuplatnili. Pravdepodobne za to môže komplikovaný mechanizmus, ktorý štát pre úľavu nastavil.

Podnikové účtovníčky k tomu zamestnancov nenútili. Vedia, že ľudia s nízkym príjmom o svoje peniaze neprídu, v lete roka 2016 im ich naraz vyplatia zdravotné poisťovne pri ročnom zúčtovaní.

Marketingový cieľ, aby zamestnanci dostali v roku 2015 každý mesiac na ruku viac ako doteraz, tak pri najväčšom z opatrení sociálnych balíkov nevyšiel.

Na istotu

Pri zľavách z cien plynu (47 mil. eur) a niektorých potravín (76 mil. eur ročne) si už dal Smer pozor na to, aby boli dary vlády viditeľné a prišli v predvolebnom období. Rovnako ako vlaky zadarmo ide o tri najdôležitejšie opatrenia, ktoré do balíčkov presadili Ficovi najbližší spolupracovníci. Nie sú to teda nápady, na ktorých by ministerstvá robili tak či tak.

Aj pri výpočte veľkosti zľavy na plyn vidno, ako Smer do pos­lednej chvíle čakal, že za neho splní sľuby niekto iný. V takzvanom prvom balíčku hovoril o percentuálne dvojcifernom znížení cien plynu, no kým oznámil vratky, čakal o koľko klesne cena plynu prirodzene. Tá padla o 5 percent, Smer k tomu pridal zo štátneho 6 percent. Tie dostanú domácnosti pravdepodobne šekom v posledných dňoch pred voľbami.

Rovnako prebehne v čase volebnej kampane aj zlacnenie niektorých potravín. Aby bolo dostatočne viditeľné, poistil sa Smer extra štítkami na cenovkách.

Tie rovnako ako vratky za plyn odkopíroval z marketingu Fideszu. Efekt tak bude zaručený, hoci štát dá na lacnejšie potraviny ani nie percento toho, čo vyberá ročne na DPH.

Pod šťastnou hviezdou

Opatrnosť, s ktorou Smer pristúpil k naozajstným nákladom na predvolebné opatrenia, môže súvisieť so spomienkou na predvolebný rok 2009. Vtedy sa Smeru rozsypal rozpočet a strana tak šla do volieb v roku 2010 s nálepkou, že dokáže riadiť štát len v čase blahobytu.

Prvá Ficova vláda vtedy na prudký výpadok príjmov vďaka krízovému prepadu ekonomiky reagovala prudkým zvýšením výdavkov, čím deficit vystrelil do výšok známych len z obdobia dávno pred prijatím eura.

Minister financií Peter Kažimír, ktorý bol v čase krízy Počiatkovým štátnym tajomníkom, mohol mať tento príbeh pred očami aj posledný rok.

Pripomeňme, že vo februári 2015 nebolo jasné, ako sa rozšíri vojna na Ukrajine, a ako veľmi Európu postihne spor s Ruskom. Napokon to slovenskú ekonomiku neovplyvnilo takmer vôbec.

Náš export do Ruska je bezvýznamný a Moskva nenašla odvahu tlačiť na Európu cez plyn a ropu. Naopak, Slovensko ešte napriek protestom Gazpromu zarobilo na spätnom toku plynu na Ukrajinu.

V lete to zasa vyzeralo na bankrot Grécka a rozpad eurozóny. Euro síce oslabilo, ale Atény sa s veriteľmi znova dohodli. Slovensko tak už nemuselo uvažovať nad tým, ako dlho mu vydržia peniaze v prípade, že malé štáty prídu o schopnosť si na trhu požičiavať.

Podobné obavy sa objavovali aj po páde čínskych akcií. Reakcia búrz bola celosvetová, no nikto nemohol garantovať, že do týždňa odznie.

Štvrtý raz sa v roku 2015 spomínalo slovné spojenie „nepredvídateľný vývoj“ pri kauze Volkswagen. Tá tento koncern určite zasiahne, no ukazuje sa, že dopady na nemeckú ekonomiku, a sprostredkovane aj našu, budú len mierne.

Ani v tomto prípade, rovnako ako pri stupňovaní paniky z utečencov, však ekonómovia nemali rutinný nástroj, ako postupovať. Preto len čakali a preventívne brzdili nové výdavky.

Raj na zemi

Slovenskej ekonomike sa v roku 2015 nielenže vyhli dopady všetkých väčších európskych a globálnych kríz, ale jej kondíciu dvihli dva viac-menej náhodné vplyvy. Finišovanie eurofondov bolo také prudké, že môže za väčšinu rastu našej ekonomiky. Miliardu nestihneme vyčerpať, no na číslach predvolebného roku vidno najmä záverečný eurofondový špurt.

Pomohli nám aj ceny ropy, ktoré sa v strede roku 2015 z pádu neprebrali, ako sa všeobecne očakávalo. Naopak, na smútok krajín ako Rusko ešte o kúsok padli. Pravdepodobne to však nebude trvalé, budúci rok sa tak už aj ceny na Slovensku vďaka tomu začnú dvíhať. Po dvoch rokoch.

Zrátané: slovenská ekonomika minulý rok tak prekvapila, že prakticky vo všetkých ukazovateľoch skončila lepšie, ako sa pred rokom očakávalo. Zamestnanosť rástla dvakrát rýchlejšie, ako písali prognózy koncom roku 2014.

Vďaka tomu klesala nezamestnanosť po rokoch až tak, že ubúdalo aj dlhodobo nezamestnaných. Zatiaľ síce iba spomedzi ľudí, ktorí boli bez práce dlhšie ako rok, ale menej ako dva – no aj to je prelom. Ešte v roku 2015 tak nezamestnanosť Slovenska prvý raz klesla na úroveň priemeru eurozóny.

V takej situácii prirodzene rástli platy a pri prakticky nulovom raste cien aj reálne príjmy väčšiny domácnosti.

Robertovi Ficovi v tejto chvíli stačilo povedať – aha, to sú výsledky mojej vlády. No neveril si a publiku sa znova pokúšal vsugerovať, že to, čo potrebuje, sú nové sociálne balíčky.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente: Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať